Môj profil 
Predplatné
Plné znenie príhovoru pápeža Františka.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné Evanjelium (porov. Lk 13,22-30) nám predstavuje Ježiša, ktorý vyučujúc prechádza mestami a dedinami a smeruje do Jeruzalema, kde vie, že má zomrieť na kríži pre spásu všetkých nás. Do tejto scenérie je situovaná otázka istého človeka, ktorý sa na Ježiša obracia hovoriac: «Pane, je málo tých, čo budú spasení?» (v. 23) O otázke – koľkí budú spasení a koľkí nie – sa v tom čase dosť debatovalo a existovalo viacero spôsobov, ako vykladať Písma v tejto veci, v závislosti od textov, ktoré sa brali do úvahy. Ježiš však otázku: „je ich málo?“, ktorá sa viac zameriava na množstvo, obracia naruby a namiesto toho stavia odpoveď do roviny zodpovednosti, pozývajúc nás, aby sme prítomný čas používali dobrým spôsobom. Hovorí totiž: «Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť» (v. 24).
Týmito slovami nám Ježiš dáva pochopiť, že tu nejde o čísla, nejde tu o „uzavretý počet“ v raji! Ide skôr o to, aby sme už odteraz išli správnou cestou a táto správna cesta je pre všetkých, no je úzka. Toto je problémom. Ježiš nám nechce dávať ilúzie, hovoriac:
„Áno, buďte pokojní, je to ľahké, je to jedna pekná autostráda a na jej konci je veľká brána…“ Nie toto nám nehovorí. Hovorí nám o tesnej bráne. Hovorí tak, ako sa veci majú: prechod je úzky. V akom zmysle? V tom, že pre spásu je treba milovať Boha a blížneho a to nie je pohodlné! Brána je „úzka“, lebo si veľa vyžaduje, láska si vždy vyžaduje veľa, žiada si vynakladať úsilie, či lepšie, „námahu“, čiže rozhodnú a vytrvalú vôľu žiť podľa Evanjelia. Svätý Pavol to nazýva «dobrý boj viery» (1 Tim 6,12). Treba sa usilovať sa každý deň a po celý deň, aby sme milovali Boha a blížneho.
Aby to Ježiš lepšie vysvetlil, rozpráva podobenstvo. Je tu istý pán domu, ktorý predstavuje Pána. Jeho dom symbolizuje večný život, čiže spásu. Tu sa znovu objavuje obraz dverí či brány. Ježiš hovorí: «Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘» (v. 25) Títo ľudia sa teda budú snažiť, aby ich rozpoznal, pripomínajúc pánovi domu:
„Jedol som s tebou, pil som s tebou… počúval som tvoje rady, tvoje verejné učenie… “ (porov. v. 26); „Bol som tam, keď si kázal ľuďom…“ No Pán zopakuje, že ich nepozná a nazýva ich «tými, čo pášu neprávosť». V tomto tkvie problém! Pán nás nerozpozná na základe našich titulov – „Ale, Pane, veď ja som patril do toho alebo oného združenia, bol som kamarátom s tým a tým monsignorom, kardinálom, kňazom…“. Nie, tituly nič neznamenajú, nezáleží na nich. Pán nás rozpozná jedine na základe pokorného života, dobrého života, života viery, ktorá sa pretavuje do skutkov.
Pre nás, kresťanov, to znamená, že sme povolaní vytvárať s Ježišom skutočné spoločenstvo, jednotu, a to modlitbou, chodením do kostola, pristupovaním k sviatostiam a živením sa Božím Slovom. Toto nás zachováva vo viere, živí našu nádej, oživuje lásku k blížnemu. A takto, s Božou milosťou, môžeme a musíme vydať náš život pre dobro našich bratov a sestier, bojovať proti každej forme zla a nespravodlivosti.
Nech nám v tomto pomáha Panna Mária. Ona prešla úzkou bránou, ktorou je Ježiš. Prijala ho celým svojím srdcom a nasledovala ho každý deň svojho života, aj vtedy, keď nechápala, aj keď jej dušu prenikol meč. Práve preto ju vzývame ako „Brána nebeská“: Mária, Brána nebeská; brána, ktorá je vernou kópiou Ježiša: brána Božieho srdca, srdca vyžadujúceho, avšak otvoreného pre nás všetkých.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
.JPG)
