Pacienti trpiaci brušnou aneuryzmou zväčša nepociťujú žiadne príznaky, no môže sa objaviť rytmický pulzujúci pocit v bruchu, ktorý sa podobá tlkotu srdca. Ak sa dostaví veľká bolesť brucha, podbruška či chrbta, môže to signalizovať hroziace prasknutie. Ľudia s prasknutou aneuryzmou sú slabí, majú závraty a môžu upadnúť do bezvedomia.
Muži nad 60 rokov, fajčiari, pacienti s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami, ale aj príbuzní ľudí s aneuryzmou, kde zohrávajú dôležitú úlohu genetické predispozície – to sú rizikové skupiny ľudí, ktorým hrozí väčší výskyt aneuryzmy brušnej aorty. Muži trpia týmto ochorením trikrát častejšie ako ženy. U Afroameričanov, Aziatov a Hispáncov je aneuryzma aorty menej frekventovanou diagnózou ako u belochov.
„Ochorenie zvyčajne odhalíme náhodne – všimneme si pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistíme pri RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré pacienta pošle praktický lekár často pre celkom iné ochorenie,“ hovorí MUDr. Matej Vozár, MPH, primár oddelenia intervenčnej rádiológie Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (SÚSCH) v Banskej Bystrici. Okrem ultrazvuku sa na diagnostiku využíva aj magnetická rezonancia.
A práve včasnou a presnou diagnostikou ochorenia a využívaním inovatívnych operačných metód je možné zvýšiť kvalitu života pacientov a zabrániť predčasným úmrtiam. Ak sa aneuryzma zväčšuje, ak jej priemer je už päť a viac centimetrov, príde na rad operácia. „Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, pri ktorom sa odstráni poškodená časť aorty a nahradí sa trubičkou zo syntetického materiálu, používame aj menej invazívny zákrok – zavedenie endovaskulárneho stentu (stentgraftu). Je to kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurg ho zavedie pomocou katétra – tenkej rúrky cez stehennú tepnu až do aorty do miesta aneuryzmy. Endovaskulárny stent tak zabráni prasknutiu aneuryzmy,“ vysvetľuje MUDr. Matej Vozár.
Ide o moderný a šetrný výkon, stentgraft sa zavádza prostredníctvom malého rezu, zákrok nie je v celkovej anestéze, trvá kratšie ako klasická operácia, redukuje krvné straty i pooperačnú bolesť. Skracuje sa aj čas hospitalizácie, pacienta prepustia z nemocnice do domáceho ošetrenia v priebehu niekoľkých dní. Miniinvazívna katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu rekonvalescenciu. Napriek tomu sa takéto operačné výkony realizujú približne len v desiatich slovenských nemocniciach. Výkon je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaní s klasickým chirurgickým zákrokom predstavuje menšie finančné zaťaženie.
(lbr)