Amnesty International kritizovala prístup EÚ k riešeniu migračnej krízy

Londýn 24. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Bebeto Matthews)

Len od začiatku tohto roka vstúpilo na územie EÚ vyše 110.000 osôb utekajúcich pred chudobou či vojnovými konfliktami v africkom alebo blízkovýchodnom regióne

Európska únia sa príliš zameriava na obmedzovanie prílevu migrantov, pričom zlyháva pri prijímaní humanitárnych opatrení, ktoré by mohli predísť tisícom tragických úmrtí. Uvádza sa to v dnes zverejnenej výročnej správe medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) o stave ľudských práv vo svete.

Len od začiatku tohto roka vstúpilo na územie EÚ vyše 110.000 osôb utekajúcich pred chudobou či vojnovými konfliktami v africkom alebo blízkovýchodnom regióne, píše agentúra AP. Približne 400 ľudí zahynulo cestou do Európy počas plavby na vratkých plavidlách.

“Zlyhávajúca utečenecká stratégia EÚ sa stále zameriava udržanie ľudí (migrantov) mimo EÚ namiesto toho, aby zabezpečila ich bezpečný prechod do Európy, čím by sa mohli zachrániť tisíce životov,” píše sa v správe Amnesty.

Krajiny EÚ “poväčšine váhali alebo aktívne bránili možným riešeniam” zameraným na rozdeľovanie migrantov, konštatuje okrem iného správa AI. Iba veľmi málo úsilia sa podľa Amnesty vykonalo aj v otázke hľadania legálnych možností na to, aby sa migranti mohli vyhnúť nebezpečnej morskej trase do Európy.

Medzinárodný systém nedokáže zaistiť ochranu ľudských práv

Medzinárodný systém ochrany ľudských práv nebol počas minulého roka dostatočne silný na to, aby zabránil vojnovým zločinom v Sýrii a Iraku a ďalším prípadom vážneho porušovania ľudských práv vo svete. Uvádza sa to v dnes zverejnenej výročnej správe medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) o stave ľudských práv vo svete.

“Zistili sme, že samotný systém ochrany ľudských práv potrebuje ochranu,” uviedol generálny tajomník AI Salil Shetty.

Vo viacerých krajinách Blízkeho východu, ale aj inde vo svete, Amnesty zaznamenala “veľmi rozšírené používanie neprimeranej sily voči stúpencom opozície a demonštrantom, mimosúdne popravy a vynútené zmiznutia osôb,” píše sa v správe.

V rámci sýrskeho konfliktu sa podľa Amnesty “hrubých porušení ľudských práv” beztrestne dopúšťajú všetky bojujúce strany a podobná situácia je aj v susednom Iraku.

Ozbrojené konflikty spojené s vážnym pošliapavaním ľudských práv pokračovali vlani aj v Afganistane, Líbyi, Pakistane, Jemene, Burundi, Kamerune, Stredoafrickej republike, Nigérii, Somálsku a Južnom Sudáne.

“Toto úplné dno sme dosiahli v roku, keď OSN oslávila 70. výročie svojho založenia, čo pred nás kladie jednoduchú, ale hrozivú otázku: Je medzinárodný systém práva a inštitúcií postačujúci?” povedal Shetty.

Správa Amnesty tiež kritizovala situáciu v Rusku, ktoré je jednou zo 47 členských krajín Rady OSN pre ľudská práva. V Ruskej federácii platia prísne obmedzenia slobody vyjadrovania a zhromažďovania. Ruské orgány zatýkajú a trestne stíhajú čoraz viac ľudí za kritiku oficiálnej politiky alebo za držbu a propagáciu materiálov, ktoré úrady označia za extrémistické alebo nezákonné, uvádza sa v správe.

Kritike sa nevyhla ani politika komunistických orgánov v Číne, ktorá taktiež zasadá v Rade OSN pre ľudská práva. Čínska vláda spustila rozsiahly celoštátny represívny zásah proti právnikom zasadzujúcim sa za dodržiavanie ľudských práv. Systematickej represii a zastrašovaniu sú podrobovaní aj iní ľusdskoprávni aktivisti.