Putin s Merkelovou v Kremli 2015

NAŽIVO

Britská ekonomika sa v máji nečakane zmenšila už druhý mesiac v rade. Hrubý domáci produkt krajiny sa oslabil o 0,1 percenta po aprílovom poklese o 0,3 percenta, uviedol vo vyhlásení britský štatistický úrad (ONS). Ekonómovia očakávali, že hospodárstvo krajiny v máji o 0,1 percenta vzrastie.

Britská ministerka financií Rachel Reevesová označila tieto čísla za „sklamanie“ a povedala, že „je potrebné urobiť viac“. Vláda Veľkej Británie sľúbila, že zredukuje byrokraciu a odštartovala investičný plán v hodnote niekoľkých miliárd libier.

Včera 19:43

Viac ako 3000 ľudí zahynulo na Haiti za prvý polrok 2025 v dôsledku narastajúceho násilia gangov. Uviedol to v piatok Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (OHCHR), informovala správa agentúry AFP.

Včera 19:31

Hlavnou financujúcou bankou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s. sa stala Slovenská sporiteľňa, ktorá poskytne vodárňam financovanie vo výške 130 miliónov eur. VVS tým posilnila vlastnú finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre plnenie rozvojových potrieb v oblasti core aj non-core aktivít. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú obe spoločnosti uzavreli. Informoval o tom Klub akcionárov VVS.

Včera 19:26

Bitcoin pokračuje v prelamovaní rekordov a prvýkrát sa dostal nad hranicu 118.000 USD (101.001 eur). Dôvodom bol najväčší prílev kapitálu do bitcoinových ETF v tomto roku. Informuje o správa CNBC.

Včera 19:24

 

Včera 18:49

Maďarský premiér Viktor Orbán opäť vystúpil proti vstupu Ukrajiny do EÚ.

„Vstup krajiny, ktorá sa nachádza vo vojnovom konflikte, do EÚ by znamenal import samotných bojových operácií. Naši ľudia sa vyjadrili: Nie členstvu Ukrajiny v EÚ!“ – napísal v príspevku na sociálnej sieti X.

Orbán sa domnieva, že ak by sa v európskych krajinách uskutočnil prieskum podobný tomu, ktorý sa nedávno konal v Maďarsku, všetci by sa vyslovili proti vstupu Ukrajiny do EÚ.

Predtým povedal, že Ukrajina a EÚ „túto vojnu už prehrali“.

Včera 18:42

Brazília oficiálne zrušila plány na nákup indického protilietadlového raketového systému Akash, odvolávajúc sa na nízku presnosť, zastarané technológie a chýbajúce kľúčové funkcie, ako je dátový kanál a systém „svoj-cudzí“.

Testovanie údajne odhalilo opakované problémy s navádzaním. Indická strana tiež ponúkla staršiu verziu systému, čo ešte viac oslabilo pravdepodobnosť uzavretia dohody.

Namiesto toho Brazília uprednostňuje taliansky systém EMADS.

Včera 17:07

Národná diaľničná spoločnosť v uplynulých týždňoch upravila vozovku na viacerých úsekoch diaľnice D1 pri Novom Meste nad Váhom. Ako ďiaľničiari informovali, tieto práce sú v súčasnosti už ukončené a doprava na tejto časti D1 je aktuálne bez plánovaných obmedzení.

„Pravidelná údržba vozoviek našich diaľnic nie je otázkou estetiky, ale predovšetkým bezpečnosti, plynulosti dopravy a pohodlnej jazdy. Výmena vozovky zároveň predlžuje životnosť samotnej diaľnice, čo odďaľuje potrebu komplexnej rekonštrukcie a šetrí tak aj prostriedky,“ povedal podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa.

Včera 16:29

Nemecký kancelár Friedrich Merz pozval vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry do Berlína na rokovania o podpore investícií zo súkromného sektora. Informovala o tom správa agentúry DPA.

TK po zasadnutí vlády
Na snímke nemecký kancelár Friedrich Merz / Foto: TASR/AP-Kay Nietfeld
Včera 16:10

Hroziace hromadné prepúšťanie v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) je dôsledkom rokov zanedbávania. Uviedol to odborník na dopravu opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Martin Pekár s tým, že avizované hromadné prepúšťanie sa môže dotknúť stoviek zamestnancov. Podľa Pekára sú reformy nevyhnutné, ale prichádzajú neskoro. ŽSR v piatok uviedli, že sa možnosťou spustenia režimu hromadného prepúšťania zaoberajú.

Včera 16:09

Na treťom bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa začala plánovaná generálna odstávka. Slovenské elektrárne počas nej vymenia palivo v reaktore a vykonajú hĺbkové kontroly, testy a remontáže dôležitých zariadení, informovali elektrárne.

Včera 16:09

Spor vyvolaný plánmi na výrazné zníženie pracovných v nemeckých závodoch automobilky Ford sa podarilo zažehnať. Americký koncern a odborový zväz IG Metall v piatok oznámili, že strany sa dohodli na pláne, ktorý počíta s vyplatením odstupného, možnosťou čiastočného odchodu do dôchodku a vytvorení finančnej záchrannej siete pre dôchodcov. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Včera 16:06

Horná komora nemeckého parlamentu (Bundesrat) vyzvala v piatok vládu, aby zabezpečila životaschopnosť a konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu v krajine z dlhodobého hľadiska. Podľa prijatého uznesenia by mala vláda okrem iného čo najskôr pristúpiť k realizácii Európskeho akčného plánu pre oceľ a kovy. Informovala o tom správa agentúry DPA.

Včera 15:21

Najmenej 23 osôb vrátane detí zahynulo a ďalší utrpeli zranenia pri leteckom útoku na kláštor v Sagainskej oblasti na severozápade Mjanmarska, uviedli v piatok svedkovia nešťastia. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Včera 15:19

Kremeľ sa vyjadril k plánom „koalície ochotných“ vyslať na Ukrajinu vojenské jednotky po uzavretí prímeria.

Peskov uviedol, že Rusko stále považuje za „neprijateľné“ rozmiestnenie vojenského kontingentu krajín NATO na Ukrajine a je „veľmi sklamané, že jasné a dôsledné signály Moskvy sa neberú do úvahy a nenachádzajú pochopenie“.

„V Európe pretrvávajú konfrontačné, protiruské nálady,“ povedal hovorca ruského prezidenta.

Včera 15:07

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok označil rokovania s ministrom zahraničných vecí Číny Wang Im za „pozitívne“. Rubio zároveň vyjadril nádej, že by mohlo dôjsť aj k stretnutiu prezidentov oboch krajín, informovala správa agentúry AFP.

Včera 14:42

Európska únia (EÚ) je pripravená uzavrieť dohodu s USA. Čaká na list od prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom načrtne plánované clá voči svojmu najväčšiemu obchodnému a investičnému partnerovi. Informuje o tom správa AFP a Reuters.

„Sme pripravení uzavrieť dohodu s USA,“ povedal novinárom hovorca EÚ pre obchod Olof Gill.

Včera 14:39
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Americký spravodajský dôstojník odhalil tajné dohody medzi Západom a Ukrajinou

Zdá sa, že vojna bola jedinou možnosťou, ktorú protivníci Ruska vôbec zvažovali

Putin s Merkelovou v Kremli 2015
Na snímke ruský prezident Vladimír Putin a Angela Merkelová v Kremli 2015
❚❚
.

Na Slovensku zablokovaný portál RIA novosti prináša nové odhalenia vyslúžilého amerického spravodajského dôstojníka Scotta Rittera z článku pre Consortium News o hanebnej úlohe kolektívneho Západu pri príprave ukrajinského konfliktu.

Nedávne vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vrhajú svetlo na dvojtvárnu hru, ktorú Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a Spojené štáty rozohrali pred februárovou inváziou Ruska na Ukrajinu. Zatiaľ čo takzvaný „kolektívny Západ” (USA, NATO, EÚ a G7) naďalej tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu bola aktom „nevyprovokovanej agresie“, skutočnosť je úplne iná: Rusko bolo oklamané, že existuje diplomatické riešenie násilia, ktoré vypuklo v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny po prevrate na Majdane v Kyjeve v roku 2014, ktorý podporovali USA. Namiesto toho Ukrajina a jej západní partneri len získavali čas, kým NATO vybuduje ukrajinskú armádu schopnú obsadiť celý Donbas, ako aj „vysťahovať“ Rusko z Krymu.

V rozhovore pre Der Spiegel z minulého týždňa Merkelová narážala na Mníchovský kompromis z roku 1938 (pre Československo to bola samozrejme zrada Británie a Francúzska a nie kompromis). Porovnala rozhodnutie, ktoré musel urobiť bývalý britský premiér Neville Chamberlain v súvislosti s nacistickým Nemeckom, so svojím rozhodnutím postaviť sa proti ukrajinskému členstvu v NATO, keď bola táto otázka otvorená na samite NATO v Bukurešti v roku 2008. Merkelová sa údajne domnievala, že zdržiavaním členstva v NATO a neskôr presadzovaním minských dohôd získava Ukrajine čas, aby mohla lepšie čeliť ruskému útoku, podobne ako sa Chamberlain domnieval, že získava Spojenému kráľovstvu a Francúzsku čas na to, aby zhromaždili svoje sily proti hitlerovskému Nemecku.

.

Záver z tejto retrospektívy je ohromujúci. Na chvíľu zabudnite na to, že Merkelová porovnávala hrozbu, ktorú predstavoval Hitlerov nacistický režim, s hrozbou, ktorú predstavuje Rusko Vladimíra Putina, a namiesto toho sa zamerajte na skutočnosť, že Merkelová vedela, že pozvanie Ukrajiny do NATO vyvolá ruskú vojenskú reakciu. Namiesto toho, aby túto možnosť úplne odmietla, Merkelová presadzovala politiku, ktorej cieľom bolo, aby Ukrajina bola schopná takémuto útoku odolať.

Zdá sa, že vojna bola jedinou možnosťou, o ktorej protivníci Ruska vôbec uvažovali.

Kolektívny Západ teda využil dohody z Minska na oddialenie začiatku konfliktu na Ukrajine a na jej prípravu na bojové akcie. Podľa názoru Rittera Kyjev pristúpil na minské dohody pod tlakom Západu, pričom dobre vedel, že tieto dohody sa nikdy nebudú dodržiavať. Ritter upozornil, že to neskôr priznal aj bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko: „Naším cieľom bolo predovšetkým zastaviť hrozbu alebo aspoň oddialiť vojnu – poskytnúť osem rokov na obnovenie hospodárskeho rastu a vybudovanie silných ozbrojených síl,“ cituje autor Porošenka.

Západ chcel oklamať Moskvu tým, že ju presvedčil o možnosti diplomatického urovnania situácie v Donbase, uviedol bývalý dôstojník. Dodal, že USA a ich spojenci sa týmto spôsobom snažili získať čas na prípravu ukrajinskej armády na konfrontáciu s Ruskom pretože vojenská metóda bola vždy jediným spôsobom riešenia krízy, ktorý videli na Západe. Podľa jeho názoru Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a USA hrali hru bez toho, aby sa snažili vyhnúť ozbrojenému stretu, pretože veľmi dobre vedeli, aká bude reakcia Kremľa na pozvanie Ukrajiny do NATO.

V roku 2014 po štátnom prevrate na Ukrajine vyhlásili Donecká a Luhanská ľudová republika nezávislosť a Kyjev proti nim začal vojenskú operáciu. Minské dohody podpísané vo februári 2015 mali konflikt vyriešiť. Predpokladali najmä ústavnú reformu, ktorej kľúčovými prvkami boli decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom postavení Donbasu. Kyjevské orgány podporované kolektívnym Západom však realizáciu tohto plánu hrubo sabotovali. Začiatkom tohto roka sa situácia v DĽR a LĽR vážne zhoršila – a 24. februára Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu. Vladimir Putin označil za jej cieľ „ochranu ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu, oslobodenie Donbasu a vytvorenie podmienok zaručujúcich bezpečnosť Ruska“. Koncom septembra sa konali referendá v DĽR, LĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti, na základe ktorých sa tieto územia stali súčasťou Ruska. Ako zdôraznil Putin, k tomuto zjednoteniu malo dôjsť už skôr, ale v roku 2014 si Moskva ešte úplne istá náladami obyvateľov Donbasu, pretože vtedy nebolo možné úplne pochopiť udalosti, ktoré sa odohrávali.

.

To, že tieto dohody boli len nástrojom kolektívneho Západu na oklamanie Moskvy a získanie času na vyzbrojenie Ukrajiny priznala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová aj v rozhovore pre denník Zeit: „Minské dohody boli pokusom poskytnúť Kyjevu čas na posilnenie. A tento čas Ukrajina využila na to, aby sa stala silnejšou, ako môžete vidieť dnes. Ukrajina rokov 2014-2015 nie je súčasná Ukrajina,” povedala. Podľa nej všetci chápali, že konflikt na východnej Ukrajine bol zmrazený a problém nebol vyriešený. Merkelová vyjadrila pochybnosti, že na jar 2014 keď Kyjev spustil vojenskú operáciu proti Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, by členské štáty NATO mohli poskytnúť Kyjevu podporu v takom rozsahu, ako to robia teraz.

Minské dohody o riešení situácie na východe Ukrajiny podpísané v roku 2015 predpokladali prímerie, stiahnutie ťažkých zbraní z línie kontaktu a ústavnú reformu, ktorej kľúčovými prvkami mali byť decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom štatúte niektorých oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti. Tento plán však Kyjev nikdy nerealizoval. Rusko od 24. februára uskutočňuje na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu. V tejto situácii USA a ich spojenci v NATO naďalej posielajú Kyjevu zbrane a vyčleňujú na to desiatky miliárd dolárov. Moskva opakovane vyhlásila, že dodávky zbraní zo Západu len predlžujú konflikt a že preprava zbraní sa stáva legitímnym cieľom ruskej armády.

Minské dohody boli jedinou príležitosťou na diplomatické urovnanie konfliktu v Donbase, ale nikdy sa nerealizovali. Prečo boli tieto dohody potrebné? Aké boli ich hlavné  body? Nad tým prečo sa dohody nerealizovali sa zamýšľa portál RIA novosti.

 

Predpoklady k prijatiu Minských dohôd

V roku 2014 predseda OBSE Didier Burkhalter navrhol vytvorenie kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ruska, OBSE a Ukrajiny s cieľom vyriešiť konflikt v Donbase. V júni toho istého roku ukrajinský prezident Petro Porošenko navrhol mierový plán. A v septembri Vladimir Putin navrhol svoj plán. Je dôležité poznamenať, že hlavným dôvodom na začatie rokovaní bola všeobecná potreba zastaviť dlhotrvajúce nepriateľstvo, ktoré bolo príliš vyčerpávajúce pre obe strany. Do polovice augusta ukrajinská armáda získala kontrolu nad Slovjanskom, Arťomovskom, Kramatorskom, Mariupolom a pobrežím Azovského mora a čiastočne obkľúčila Luhansk a Doneck. V reakcii na to ozbrojené formácie LĽR a DĽR začali protiofenzívu a podarilo sa im vytlačiť ukrajinské sily, ktoré utrpeli značné straty na živej sile aj technike.

.

 

Kto a kedy prijal minské dohody?

Členovia kontaktnej skupiny sa 5. septembra 2014 v Minsku dohodli na pláne mierového urovnania, pričom zohľadnili návrhy prezidentov Ruska a Ukrajiny. Minské dohody uzavrela trojstranná kontaktná skupina, ktorej členmi boli zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE. Dňa 19. septembra 2014 zástupcovia OBSE, Ruska, Ukrajiny a predstaviteľov samozvaných DĽR a LĽR podpísali protokol a memorandum. Rusko bolo garantom vykonávania dohôd, nie stranou konfliktu.

Minské dohody boli balíkom dokumentov, ktoré boli prijaté s cieľom vyriešiť situáciu v Donbase.

Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (vpravo) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúceho predsedu OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v bieloruskom Minsku
Na snímke bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (vpravo) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúceho predsedu OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v bieloruskom Minsku
Prečo bola potrebná druhá minská dohoda?

Napriek dohodám boje v Doneckej a Luhanskej oblasti pokračovali a v januári 2015 sa situácia opäť vyostrila. Tento mesiac sa bojovalo o donecké letisko a ukrajinským silám hrozilo obkľúčenie veľkej skupiny vojsk pri Debaľceve. Podľa dohôd z Minska museli strany stiahnuť ťažké zbrane z línie kontaktu. Obe strany konfliktu mali vlastné predstavy o situácii vrátane Debaľceva: DĽR a LĽR ho považovali za svoje vnútorné územie, kde sú ukrajinské jednotky obkľúčené, zatiaľ čo Kyjev trval na prímerí a tvrdil, že jeho jednotky nie sú obkľúčené a majú územie plne pod kontrolou.

Dňa 12. februára 2015 bol podpísaný 13-bodový podrobný balík opatrení na vykonávanie dohôd – tzv. Minsk 2. Tento dokument bol posilnený vyhlásením hláv normandského kvarteta (Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko).

Minské dohody pri okrúhlom stole v roku 2015. Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (sprava doľava) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúcej predsedníčky OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny o Ukrajine v bieloruskom Minsku
Minské dohody pri okrúhlom stole v roku 2015. Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (sprava doľava) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúcej predsedníčky OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny o Ukrajine v bieloruskom Minsku
Aké boli hlavné opatrenia uvedené v dohodách?

Minské dohody stanovili prímerie a stiahnutie síl z línie kontaktu, zákaz ťažkých zbraní v blízkosti línie kontaktu (nárazníková zóna), ako aj výmenu zajatcov na základe zásady „všetci za všetkých“. Hlavnými bodmi dohôd bola reforma Kyjeva, ktorá spočívala v zavedení koncepcie decentralizácie do ústavy, pričom sa zohľadnili osobitosti Donecka a Luhanska. Ukrajina mala prijať zákon o osobitnom štatúte niektorých oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti a usporiadať v nich miestne voľby, pričom mala zohľadniť stanovisko zástupcov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Od nasledujúceho dňa by Kyjev postupne začal obnovovať kontrolu nad štátnou hranicou. Úplné znenie dohôd z Minska nájdete na tomto linku.

 

Kto monitoroval plnenie podmienok?

 Pozorovatelia OBSE mali monitorovať implementáciu prijatých klauzúl na mieste, zatiaľ čo normandské kvarteto bolo vyzvané, aby poskytlo diplomatickú pomoc. V septembri 2014 bol z ukrajinských a ruských ozbrojených síl vytvorený JCCC – skratka pre Spoločné centrum pre kontrolu a koordináciu prímeria a stabilizáciu pohraničnej línie, ktorý mal monitorovať prvé minské dohody. Dňa 19. decembra 2017 bola Ruská federácia nútená opustiť centrum kvôli obštrukciám zo strany Ukrajiny.

 

Ako sa implementovali minské dohody?

 Za 8 rokov rokovaní sa stranám zo všetkých 13 bodov podarilo dosiahnuť len úspešnú výmenu väzňov. Doneck, Luhansk a Moskva opakovane obvinili Kyjev z nezákonného obsadzovania osád v nárazníkovej zóne a z výskytu ťažkej techniky v tejto oblasti. Kyjev trval na tom, že najprv musí obnoviť kontrolu nad hranicami a až potom usporiadať voľby. V roku 2015 Najvyššia rada Ukrajiny síce prijala zákon o osobitnom štatúte Donbasu, ale jeho nadobudnutie platnosti spojila s konaním komunálnych volieb. To bolo v priamom rozpore s ustanoveniami druhej minskej dohody.

.

 

Čo bol Steinmeierov vzorec?

V roku 2019 účastníci kontaktnej skupiny prijali Steinmeierov vzorec ako dodatok k dohodám. Podľa tohto vzorca bolo priznané, že zákon o osobitnom štatúte by mal nadobudnúť účinnosť po tom, ako OBSE uzná miestne voľby v DĽR a LĽR. Okrem toho bolo v pláne stiahnuť ozbrojené formácie z línie kontaktu. Pravicoví radikáli v Kyjeve boli s prijatím tejto formuly nespokojní. Strany sa nedohodli na postupe prípravy volieb.

 

Kedy prestali dohody z Minska nadobro platiť?

 Volodymyr Zelenskij sa po nástupe do funkcie prezidenta snažil vyriešiť problémy s dodržiavaním dohôd zo strany Ukrajiny, ale nepodarilo sa mu to. Vojaci nacionalistického práporu Azov, ktorí boli rozmiestnení v obci Zolotoe (Luhanská oblasť) v blízkosti línie kontaktu, nielenže odmietli Zelenského rozkaz odovzdať zbrane v novembri 2019, ale pohrozili aj zvýšením počtu príslušníkov práporu.

V roku 2020 sa rétorika Kyjeva dramaticky mení: ukrajinská strana trvá na tom, že dohody z Minska treba revidovať. Ukrajina nie je spokojná s tým, že odovzdávanie kontroly nad úsekom hranice s Ruskom sa môže začať až po komunálnych voľbách v Donecku a Luhansku. Volodymyr Zelenskyj navrhol nové rozdelenie síl na línii konfrontácie v Donbase – podľa sektorového princípu, a nie podľa celej línie kontaktu.

.

V decembri toho istého roku Volodymyr Zelenskij pre ukrajinské médiá povedal, že on osobne by najradšej odstúpil od minských dohôd, ale že to nemôže urobiť: Európania môžu zrušiť sankcie voči Rusku a predstaviteľom neuznaných republík; o možnom „pláne B“ bolo podľa neho ešte priskoro hovoriť. Teraz už je jasné, čo tým myslel.

V roku 2021 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí politických poradcov vedúcich predstaviteľov normandského formátu, ktoré však nepriniesli žiadny pokrok smerom k dohode. Začiatkom decembra toho istého roku sa diplomatická cesta k vyriešeniu konfliktu dostala do slepej uličky a začala sa vojenská eskalácia v blízkosti styčnej línie najskôr na ukrajinskej a následne na ruskej strane, ktorá priviedla k súčasnému konfliktu.

 

Putin: Minsk bol chybou

Merkelová sa vyjadrila podobne ako bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v júni pre viaceré západné médiá. „Naším cieľom,“ vyhlásil Porošenko, „bolo najprv zastaviť hrozbu alebo aspoň oddialiť vojnu – zabezpečiť osem rokov na obnovenie hospodárskeho rastu a vytvorenie silných ozbrojených síl.“ Porošenko dal jasne najavo, že Ukrajina neprišla k rokovaciemu stolu o minských dohodách s dobrým úmyslom.

K tomuto poznaniu dospel aj Putin. Na nedávnom stretnutí s ruskými manželkami a matkami ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vrátane niekoľkých vdov po padlých vojakoch Putin priznal, že súhlas s Minskými dohodami bol chybou a že problém Donbasu sa mal vtedy vyriešiť silou zbraní, najmä vzhľadom na mandát, ktorý mu udelila ruská Duma v súvislosti s oprávnením použiť ruské vojenské sily na „Ukrajine“, nielen na Kryme. Z Putinovho oneskoreného uvedomenia si tohoto faktu by mal prebehnúť mráz po chrbte všetkým tým na Západe, ktorí fungujú na základe mylnej predstavy, že teraz sa dá rusko-ukrajinský konflikt nejako vyriešiť rokovaniami. Nikto z diplomatických partnerov Ruska nepreukázal ani štipku čestnosti, pokiaľ ide o reálnu podporu skutočného záväzku k mierovému riešeniu etnického násilia, ktoré vyplynulo z krvavých udalostí na Majdane vo februári 2014, ktoré zvrhli demokraticky zvoleného ukrajinského prezidenta s hanebnou podporou kolektívneho Západu a následne  aj OBSE.

.

 

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Peter Lipták

Miroslav Urban

Marek Brna

Branislav Čech

Milan Šupa

René Pavlík

.
.
.

Ukrajina vyhodila do vzduchu Rusom plynovod

Ukrajina oznámila vyhodenie do vzduchu plynovod na západnej Sibíri, informuje agentúra Bloomberg

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

EÚ vymyslela nový spôsob, ako zastropovať cenu ruskej ropy

O 15 % nižšie ako trhová cena: zdroje agentúry Bloomberg zverejnili podrobnosti výpočtu „plávajúceho“ stropu cien ruskej ropy

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Vlastní prestávajú podporovať Trumpa

Podrobnosti článku The Times o tom, že Trumpovi stúpenci nepodporujú jeho nové stanovisko v prospech Ukrajiny

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Rusko musí Ukrajine uhradiť vojnové kompenzácie najmenej 500 miliárd eur, tvrdí Merz

Ruské aktíva, ktoré zmrazili západné krajiny, by podľa nemeckého kancelára nemali byť uvoľnené, ak Moskva Ukrajine neuhradí vojnové kompenzácie v…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Lavrov o rokovaniach: “Očakávajte veľké prekvapenia”

„Očakávajte veľké prekvapenia,“ povedal Lavrov o novom návrhu Ruska v súvislosti s Ukrajinou

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Prečo bol zabitý plukovník ukrajinskej SBU Voronič

Zavraždený plukovník SBU Voronič mal podľa zdrojov denníka The New York Times vzťah k operácii ukrajinskej armády v Kurskej oblasti…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Putin má v úmysle ignorovať tlak USA. Toto je jeho taktika

Putin má v úmysle ignorovať tlak USA, pretože je presvedčený, že prevaha Ruska na fronte rastie a obrana Ukrajiny by…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Opozícia podľa Marcinkovej zaviazala uznesením vládu podporiť protiruské sankcie

Opozícia predložila do Národnej rady SR uznesenie k sankciám Európskej únie proti Rusku. Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) tvrdí, že malo…

11. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

“Hanba kam pozriete!” Sulík pre HS o fiasku EXPO Osaka, grandióznom zlyhaní na čele s Dankom a klamstvách exministra Naďa

Približne rok a štvrť už Richard Sulík nie je predsedom SaS a v septembri uplynie rok, odkedy sa vzdal aj…

11. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov
.

To najdôležitejšie z Ukrajiny – Očakáva sa, že Trump v pondelok zavedie mimoriadne vysoké clá na niektoré ruské produkty

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

11. 07. 2025 | Aktualizované 11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Aktualizované 11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov

Trump: Za americké zbrane pre Ukrajinu bude platiť NATO

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že uzavrel dohodu s NATO o tom, že USA prostredníctvom aliancie pošlú zbrane…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Koalícia ochotných prijala konkrétne kroky pre nasadenie vojakov na Ukrajine

V Paríži bude zriadené veliteľstvo mnohonárodných síl, ktoré budú pripravené na nasadenie na území Ukrajiny po ukončení bojových operácií

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Železnice Slovenskej republiky zvažujú hromadné prepúšťanie

Železnice Slovenskej republiky sa vážne zaoberajú možnosťou spustenia režimu hromadného prepúšťania. Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa spoločnosti Petra Lániková

11. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Ukrajina a Veľká Británia podpísali “historickú dohodu”

Včera britská vláda schválila financovanie výroby piatich tisíc rakiet proti „Šahidom“. Je to naplánované na 19 rokov

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Festival za všetky peniaze: Ako sa z POHODY stala štátom dotovaná ideologická tribúna

Festival POHODA roky poberá verejné dotácie, hoci spája hudbu s politikou jednej hodnotovej orientácie. Najväčšiu pomoc dostal za liberálnych vlád,.…

11. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov

Veľmi zlý pocit z cirkusu okolo Národných obranných síl. “Smeruje to k vojne, k tej Veľkej vojne proti Rusku,” reaguje exposlankyňa

Pred desiatimi dňami vstúpil do platnosti zákon o Národných obranných silách SR. V podstate ide o zvýšenie počtu vojenských záloh,…

11. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Hodnoty? Lexmann to na vás celú dobu iba hrala

Zrada, zrada, zrada. Slovenskí europoslanci, ktorí sa doma tak oháňajú bojom proti korupcii, teraz zachránili Leyenovej rozkývanú stoličku

11. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

Odhalili čo nechceli. Výsledok odvolávania Leyenovej je smutnou správou pre nás všetkých

Hlasovanie o odvolaní predsedníčky EK von der Leyenovej treba chápať a vnímať v širšom kontexte. Nebolo a nie je to…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Kto chýba v Globálnej väčšine a prečo

Prinášame vám preklad článku Alexandra Dugina, ktorý vyšiel na portáli InoSMI

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 9 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 9 min. čítania | 0 komentárov

Akú brázdu vyoral bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta počas svojho funkčného obdobia?

Dňa 20. mája 2025 Dr. Jánovi Šikutovi, PhD. uplynulo päťročné obdobie na poste predsedu najvyššieho súdu, na ktorý nastúpil po…

11. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov

Radíme: Môžete darovať krv aj po uštipnutí kliešťom?

Krv možno darovať aj po uštipnutí kliešťom. Treba však dodržať lehotu jedného mesiaca bez prejavu vedľajších príznakov. Národná transfúzna služba…

11. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Ideologie přepisuje diagnózy: Zneužívání psychologie ve službách trans aktivismu

Z psychiatrie se stal nástroj propagandy

11. 07. 2025 | Česky | 3 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Česky | 3 min. čítania | 0 komentárov

Poslanci Bundestagu musia odstrániť z kancelárií dúhové vlajky. „Nie je to cirkusové šapitó,“ reaguje Merz

Vedenie nemeckého parlamentu nariadilo poslancom, aby odstránili dúhové vlajky vystavené vo svojich kanceláriách. Odvolalo sa pri tom na parlamentný poriadok.…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

V Zakarpatskej oblasti Ukrajinci nezákonne unášajú a zadržiavajú mužov

Josip Babič, zadržaný muž zo Zakarpatska, uviedol, že ho odviezli do pohraničných kasární v Čope, kde ho od 28. júna…

11. 07. 2025 | 0 komentárov

V Nemecku plánujú znížiť dávky pre nových ukrajinských utečencov

Nemecko plánuje znížiť dávky pre nových ukrajinských utečencov – z 563 eur, čo je suma pre nezamestnaných Nemcov, na 441…

11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Koalíciu čaká najväčšia skúška

Schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok bude najväčšou skúškou koalície. Treba však dospieť k dohode a návrh schváliť v parlamente.…

11. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Lékařská etika pod tlakem: Proč lékaři raději odešli, než aby mrzačili děti

Moderní západní medicína čelí hluboké morální krizi

11. 07. 2025 | Česky | 3 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Česky | 3 min. čítania | 0 komentárov

10 hrôzostrašných tetovaní alebo keď sa kerka stretne s realitou. Mysli predtým, než sa necháš potetovať!

Povolanie tatéra si vyžaduje mnoho zručností. Predsa len, aj toto je druh umenia, ktoré si vyžaduje okrem iného dávku talentu. Avša…

11. 07. 2025 | 0 komentárov

EÚ a Slovensko podporia obnovu Ukrajiny novými zárukami a grantmi

Európska komisia spolu s vládami Ukrajiny a Talianska spustili v Ríme nové programy na podporu obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Aj…

11. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Britská ekonomika sa v máji nečakane zmenšila už druhý mesiac v rade. Hrubý domáci produkt krajiny sa oslabil o 0,1 percenta po aprílovom poklese o 0,3 percenta, uviedol vo vyhlásení britský štatistický úrad (ONS). Ekonómovia očakávali, že hospodárstvo krajiny v máji o 0,1 percenta vzrastie.

Britská ministerka financií Rachel Reevesová označila tieto čísla za „sklamanie“ a povedala, že „je potrebné urobiť viac“. Vláda Veľkej Británie sľúbila, že zredukuje byrokraciu a odštartovala investičný plán v hodnote niekoľkých miliárd libier.

Včera 19:43

Viac ako 3000 ľudí zahynulo na Haiti za prvý polrok 2025 v dôsledku narastajúceho násilia gangov. Uviedol to v piatok Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (OHCHR), informovala správa agentúry AFP.

Včera 19:31

Hlavnou financujúcou bankou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s. sa stala Slovenská sporiteľňa, ktorá poskytne vodárňam financovanie vo výške 130 miliónov eur. VVS tým posilnila vlastnú finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre plnenie rozvojových potrieb v oblasti core aj non-core aktivít. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú obe spoločnosti uzavreli. Informoval o tom Klub akcionárov VVS.

Včera 19:26

Bitcoin pokračuje v prelamovaní rekordov a prvýkrát sa dostal nad hranicu 118.000 USD (101.001 eur). Dôvodom bol najväčší prílev kapitálu do bitcoinových ETF v tomto roku. Informuje o správa CNBC.

Včera 19:24

.

Nadějný příslib…

Tak nám europarlament NEODVOLAL Uršulu Leyenovou. Ale to se dalo čekat. Evropa je pořád ještě bohatý kontinent , a tím…

11. 07. 2025 | Česky | 5 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Česky | 5 min. čítania | 0 komentárov

Ako nadviazať rozhovor? Už nikdy nenastane trápne ticho

Často sa pri rozhovore ocitáme v situácii, kedy nastane to povestné nepríjemné ticho. Alebo len chceme dokázať nadviazať s niekym…

11. 07. 2025 | 0 komentárov

Minister Blanár uletel. Bratať sa s Izraelom je zlý vtip

Izrael vyhlasuje, že obyvateľov Palestíny treba „koncentrovať” v „humanitárnych” táboroch…

10. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Projekt Zachráňme životy: Desať nových dôvodov na radosť za prvý polrok 2025

Projekt Zachráňme životy priniesol za prvých šesť mesiacov roku 2025 veľa radosti. Vďaka podpore darcov sa narodilo desať zdravých detí,…

11. 07. 2025 | Svetonázor | 1 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Svetonázor | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Fascinujúce fotografie na spríjemnenie akéhokoľvek dňa v týždni!

Fascinujúce fotografie na spríjemnenie akéhokoľvek dňa v týždni: Len pred niekoľkými dňami zasiahol Zem asteroid. Nebojte sa, to sa stáva…

11. 07. 2025 | 0 komentárov

Svätá Amália

Patrónka proti bolesti rúk, modrinám a horúčke

11. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Peter Lipták

Miroslav Urban

Marek Brna

Branislav Čech

Milan Šupa

René Pavlík

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov