Putin s Merkelovou v Kremli 2015

NAŽIVO

Holandský súd odsúdil bývalého ruského zamestnanca technologickej spoločnosti ASML na tri roky väzenia za to, že odovzdal Rusku citlivú technológiu mikročipov. 

Včera 20:25

Británia oznámila, že koalícia štátov ochotných zaručiť bezpečnosť Ukrajiny po uzavretí prímeria s Moskvou bude mať hlavný štáb v Paríži. V budúcnosti sa plánuje aj zriadenie koordinačnej bunky v Kyjeve.

Včera 20:20

Úplne prvý exemplár ikonickej kabelky Birkin, ktorú francúzsky módny dom Hermes v roku 1984 navrhol a vyrobil pre herečku Jane Birkinovú, sa vo štvrtok v aukčnej sieni Sotheby’s v Paríži predal za 8,58 milióna eur. Táto cena prekonala všetky predchádzajúce cenové rekordy pre kabelky.

Včera 19:23

Európska komisia prepustila tlmočníčku pre obavy z možného narušenia bezpečnosti. Počas dôverného rokovania európskych predstaviteľov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským si údajne robila poznámky, čo je prísne zakázané.

Včera 19:15

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v rámci konferencie o obnove Ukrajiny stretol v Ríme s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Nemecku sa poďakoval za jeho vojenskú podporu, najmä za systémy protivzdušnej obrany, ktoré podľa neho každý deň chránia Ukrajincov pred útokmi ruských síl. Zelenskyj to napísal v príspevku na platforme X.

Včera 19:14

Vzdušný priestor Litvy vo štvrtok narušilo bezpilotné lietadlo vyrobené z preglejky a peny, ktoré priletelo z Bieloruska. V reakcii na vstup tohto objektu do litovského vzdušného priestoru boli premiér Gintautas Paluckas a predseda parlamentu Saulius Skvernelis nakrátko odvezení do protileteckých krytov, informovala agentúra Reuters. Prezident Gitanas Nauséda je momentálne na návšteve Írska.

Včera 18:21

Británia a Francúzsko sa dohodli na pilotnom pláne návratu migrantov prichádzajúcich do Spojeného kráľovstva na člnoch cez Lamanšský prieliv do Francúzska. Podľa dohody „jeden sem, druhý tam“, ktorá nadobudne účinnosť v priebehu najbližších týždňov, bude Británia posielať niektorých migrantov späť do Francúzska. Výmenou za to prijme rovnaký počet migrantov, ktorí majú legitímne dôvody žiadať o azyl v Británii.

Včera 18:20

Polícia Českej republiky v súčasnosti nemá žiadne informácie o konkrétnej reálnej hrozbe teroristického útoku zo strany Ruska. Uviedla to na sociálnej sieti X v reakcii na tvrdenia portálu Odkryto.cz, že takýto útok v Česku plánovali ruské tajné služby. Ich cieľom bola údajne muničná iniciatíva, ktorá je súčasťou pomoci pre Ukrajinu.

Včera 18:01

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron na rokovaní prostredníctvom videokonferencie s predstaviteľmi štátov tzv. koalície ochotných vyzvali spojencov, aby Rusko dostali pod ešte väčší tlak vo forme uvalenia nových sankcií s cieľom donútiť ho pristúpiť na prímerie na Ukrajine. Mierové sily na zaistenie tohto prípadného prímeria sú podľa Macrona pripravené na vyslanie.

Včera 17:58

Systémy ministerstva vnútra ČR sa stali terčom hackerského útoku. Oznámil to český minister vnútra Vít Rakušan s tým, že nešlo o ransomware, teda o odcudzenie dát s cieľom požadovať výkupné. Nevylúčil preto účasť cudzej mocnosti a s prípadom oboznámil premiéra Petra Fialu.

Včera 17:57

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Ríme vyzval založiť medzinárodnú „koalíciu pre obnovu“ Ukrajiny. Zopakoval aj svoju žiadosť o Marshallov plán pre Ukrajinu, ktorý by bol vytvorený podľa vzoru masívnych investícií, ktoré Spojené štáty poskytli Nemecku a ďalším krajinám po druhej svetovej vojne.

Včera 17:57

Organizácia Spojených národov vyzvala Spojené štáty, aby zrušili svoje rozhodnutie o uvalení sankcií voči expertke OSN, ktorá opakovane obvinila Izrael z páchania genocídy v palestínskom Pásme Gazy a kritizovala politiku USA v tejto oblasti.

Včera 17:56

Vedenie nemeckého parlamentu nariadilo poslancom, aby odstránili dúhové vlajky vystavené vo svojich kanceláriách. Odvolalo sa pri tom na parlamentný poriadok.

Včera 17:55

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spracúva už takmer 100 žiadostí o dotáciu na humanitárnu pomoc v súvislosti s búrkou, ktorá spôsobila škody na východe Slovenska. O dotáciu môžu požiadať fyzické osoby aj obce a mestá ako právnické subjekty.

Včera 16:32

Ďalšie kolo rokovaní Arménska a Azerbajdžanu o urovnaní ich sporov sa v Spojených arabských emirátoch skončilo bez dosiahnutia pokroku smerom k podpísaniu mierovej zmluvy.

Včera 16:32

Poslanci Európskeho parlamentu z výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka odkázali Európskej komisii, na čo by nemala zabudnúť pri príprave budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. 

Včera 16:31

Východoslovenská distribučná (VSD), a.s. prešla z mimoriadneho pohotovostného režimu do režimu bežnej prevádzky. V súvislosti s veternou a dažďovou smršťou, ktorá sa prehnala východným Slovenskom.

Včera 16:30

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio uviedol, že ruský minister zahraničných vecí na ich spoločnom stretnutí v Kuala Lumpure prišiel s „novým a odlišným“ prístupom, ktorý síce okamžite nepovedie k mieru vo vojne na Ukrajine, ale potenciálne by mohol vytvoriť priestor na cestu k nemu. O tomto nápade plánuje podľa svojich slov hovoriť s prezidentom USA Donaldom Trumpom po návrate do Washingtonu.

Včera 16:29

Muža, ktorý bol vo štvrtok ráno v Kyjeve zastrelený z bezprostrednej blízkosti, identifikovali ukrajinské médiá ako plukovníka tajnej služby SBU Ivana Voronyča. Potvrdil to nemenovaný zdroj z SBU. Iný zdroj spresnil, že Voronyč bol jedným zo zakladateľov oddelenia v SBU, ktoré „teraz Rusom vytvára veľa problémov,“

Včera 16:28

Rokovanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho amerického rezortného partnera Marca Rubia na okraji rokovania ministrov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v malajzijskej metropole Kuala Lumpur sa skončilo po približne 50 minútach. Hovorili o aktuálnej situácii na Ukrajine, v Iráne i v Sýrii.

Včera 16:27

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nečakane odvolal šéfa svojho komunikačného oddelenia Fahrettina Altuna. Vyplýva to z dekrétu zverejneného vo vládnom vestníku. Prezident zároveň vymenoval jeho nástupcu, doterajšieho námestníka ministerstva zahraničných vecí.

Včera 16:25

Na East River v New Yorku sa pripravuje inštalácia plávajúceho bazéna s názvom „+ Pool“. Bude ukotvený na mieste Móla 35 (Pier 35) severne od Manhattanského a Brooklynského mosta a s nábrežím bude spojený dvoma lávkami.

Včera 15:21

Ministerstvo vnútra Saudskej Arábie oznámilo, že v krajine popravili dvoch etiópskych občanov za pašovanie hašišu. 

Včera 15:20

Astronauti z USA, Indie, Maďarska a Poľska, ktorí sú v rámci komerčnej misie Axiom-4 od 26. júna na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), sa do 14. júla nebudú vracať na Zem. S odvolaním sa na Európsku vesmírnu agentúru to uviedol server hvg.hu.

Včera 15:19

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyčítal Slovensku, že blokuje nové sankcie EÚ proti Rusku. Zároveň vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zostal s Európou a pokračoval v podpore Ukrajiny.

Včera 14:59
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Americký spravodajský dôstojník odhalil tajné dohody medzi Západom a Ukrajinou

Zdá sa, že vojna bola jedinou možnosťou, ktorú protivníci Ruska vôbec zvažovali

Putin s Merkelovou v Kremli 2015
Na snímke ruský prezident Vladimír Putin a Angela Merkelová v Kremli 2015
❚❚
.

Na Slovensku zablokovaný portál RIA novosti prináša nové odhalenia vyslúžilého amerického spravodajského dôstojníka Scotta Rittera z článku pre Consortium News o hanebnej úlohe kolektívneho Západu pri príprave ukrajinského konfliktu.

Nedávne vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vrhajú svetlo na dvojtvárnu hru, ktorú Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a Spojené štáty rozohrali pred februárovou inváziou Ruska na Ukrajinu. Zatiaľ čo takzvaný „kolektívny Západ” (USA, NATO, EÚ a G7) naďalej tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu bola aktom „nevyprovokovanej agresie“, skutočnosť je úplne iná: Rusko bolo oklamané, že existuje diplomatické riešenie násilia, ktoré vypuklo v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny po prevrate na Majdane v Kyjeve v roku 2014, ktorý podporovali USA. Namiesto toho Ukrajina a jej západní partneri len získavali čas, kým NATO vybuduje ukrajinskú armádu schopnú obsadiť celý Donbas, ako aj „vysťahovať“ Rusko z Krymu.

V rozhovore pre Der Spiegel z minulého týždňa Merkelová narážala na Mníchovský kompromis z roku 1938 (pre Československo to bola samozrejme zrada Británie a Francúzska a nie kompromis). Porovnala rozhodnutie, ktoré musel urobiť bývalý britský premiér Neville Chamberlain v súvislosti s nacistickým Nemeckom, so svojím rozhodnutím postaviť sa proti ukrajinskému členstvu v NATO, keď bola táto otázka otvorená na samite NATO v Bukurešti v roku 2008. Merkelová sa údajne domnievala, že zdržiavaním členstva v NATO a neskôr presadzovaním minských dohôd získava Ukrajine čas, aby mohla lepšie čeliť ruskému útoku, podobne ako sa Chamberlain domnieval, že získava Spojenému kráľovstvu a Francúzsku čas na to, aby zhromaždili svoje sily proti hitlerovskému Nemecku.

.

Záver z tejto retrospektívy je ohromujúci. Na chvíľu zabudnite na to, že Merkelová porovnávala hrozbu, ktorú predstavoval Hitlerov nacistický režim, s hrozbou, ktorú predstavuje Rusko Vladimíra Putina, a namiesto toho sa zamerajte na skutočnosť, že Merkelová vedela, že pozvanie Ukrajiny do NATO vyvolá ruskú vojenskú reakciu. Namiesto toho, aby túto možnosť úplne odmietla, Merkelová presadzovala politiku, ktorej cieľom bolo, aby Ukrajina bola schopná takémuto útoku odolať.

Zdá sa, že vojna bola jedinou možnosťou, o ktorej protivníci Ruska vôbec uvažovali.

Kolektívny Západ teda využil dohody z Minska na oddialenie začiatku konfliktu na Ukrajine a na jej prípravu na bojové akcie. Podľa názoru Rittera Kyjev pristúpil na minské dohody pod tlakom Západu, pričom dobre vedel, že tieto dohody sa nikdy nebudú dodržiavať. Ritter upozornil, že to neskôr priznal aj bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko: „Naším cieľom bolo predovšetkým zastaviť hrozbu alebo aspoň oddialiť vojnu – poskytnúť osem rokov na obnovenie hospodárskeho rastu a vybudovanie silných ozbrojených síl,“ cituje autor Porošenka.

Západ chcel oklamať Moskvu tým, že ju presvedčil o možnosti diplomatického urovnania situácie v Donbase, uviedol bývalý dôstojník. Dodal, že USA a ich spojenci sa týmto spôsobom snažili získať čas na prípravu ukrajinskej armády na konfrontáciu s Ruskom pretože vojenská metóda bola vždy jediným spôsobom riešenia krízy, ktorý videli na Západe. Podľa jeho názoru Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a USA hrali hru bez toho, aby sa snažili vyhnúť ozbrojenému stretu, pretože veľmi dobre vedeli, aká bude reakcia Kremľa na pozvanie Ukrajiny do NATO.

V roku 2014 po štátnom prevrate na Ukrajine vyhlásili Donecká a Luhanská ľudová republika nezávislosť a Kyjev proti nim začal vojenskú operáciu. Minské dohody podpísané vo februári 2015 mali konflikt vyriešiť. Predpokladali najmä ústavnú reformu, ktorej kľúčovými prvkami boli decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom postavení Donbasu. Kyjevské orgány podporované kolektívnym Západom však realizáciu tohto plánu hrubo sabotovali. Začiatkom tohto roka sa situácia v DĽR a LĽR vážne zhoršila – a 24. februára Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu. Vladimir Putin označil za jej cieľ „ochranu ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu, oslobodenie Donbasu a vytvorenie podmienok zaručujúcich bezpečnosť Ruska“. Koncom septembra sa konali referendá v DĽR, LĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti, na základe ktorých sa tieto územia stali súčasťou Ruska. Ako zdôraznil Putin, k tomuto zjednoteniu malo dôjsť už skôr, ale v roku 2014 si Moskva ešte úplne istá náladami obyvateľov Donbasu, pretože vtedy nebolo možné úplne pochopiť udalosti, ktoré sa odohrávali.

.

To, že tieto dohody boli len nástrojom kolektívneho Západu na oklamanie Moskvy a získanie času na vyzbrojenie Ukrajiny priznala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová aj v rozhovore pre denník Zeit: „Minské dohody boli pokusom poskytnúť Kyjevu čas na posilnenie. A tento čas Ukrajina využila na to, aby sa stala silnejšou, ako môžete vidieť dnes. Ukrajina rokov 2014-2015 nie je súčasná Ukrajina,” povedala. Podľa nej všetci chápali, že konflikt na východnej Ukrajine bol zmrazený a problém nebol vyriešený. Merkelová vyjadrila pochybnosti, že na jar 2014 keď Kyjev spustil vojenskú operáciu proti Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, by členské štáty NATO mohli poskytnúť Kyjevu podporu v takom rozsahu, ako to robia teraz.

Minské dohody o riešení situácie na východe Ukrajiny podpísané v roku 2015 predpokladali prímerie, stiahnutie ťažkých zbraní z línie kontaktu a ústavnú reformu, ktorej kľúčovými prvkami mali byť decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom štatúte niektorých oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti. Tento plán však Kyjev nikdy nerealizoval. Rusko od 24. februára uskutočňuje na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu. V tejto situácii USA a ich spojenci v NATO naďalej posielajú Kyjevu zbrane a vyčleňujú na to desiatky miliárd dolárov. Moskva opakovane vyhlásila, že dodávky zbraní zo Západu len predlžujú konflikt a že preprava zbraní sa stáva legitímnym cieľom ruskej armády.

Minské dohody boli jedinou príležitosťou na diplomatické urovnanie konfliktu v Donbase, ale nikdy sa nerealizovali. Prečo boli tieto dohody potrebné? Aké boli ich hlavné  body? Nad tým prečo sa dohody nerealizovali sa zamýšľa portál RIA novosti.

 

Predpoklady k prijatiu Minských dohôd

V roku 2014 predseda OBSE Didier Burkhalter navrhol vytvorenie kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ruska, OBSE a Ukrajiny s cieľom vyriešiť konflikt v Donbase. V júni toho istého roku ukrajinský prezident Petro Porošenko navrhol mierový plán. A v septembri Vladimir Putin navrhol svoj plán. Je dôležité poznamenať, že hlavným dôvodom na začatie rokovaní bola všeobecná potreba zastaviť dlhotrvajúce nepriateľstvo, ktoré bolo príliš vyčerpávajúce pre obe strany. Do polovice augusta ukrajinská armáda získala kontrolu nad Slovjanskom, Arťomovskom, Kramatorskom, Mariupolom a pobrežím Azovského mora a čiastočne obkľúčila Luhansk a Doneck. V reakcii na to ozbrojené formácie LĽR a DĽR začali protiofenzívu a podarilo sa im vytlačiť ukrajinské sily, ktoré utrpeli značné straty na živej sile aj technike.

.

 

Kto a kedy prijal minské dohody?

Členovia kontaktnej skupiny sa 5. septembra 2014 v Minsku dohodli na pláne mierového urovnania, pričom zohľadnili návrhy prezidentov Ruska a Ukrajiny. Minské dohody uzavrela trojstranná kontaktná skupina, ktorej členmi boli zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE. Dňa 19. septembra 2014 zástupcovia OBSE, Ruska, Ukrajiny a predstaviteľov samozvaných DĽR a LĽR podpísali protokol a memorandum. Rusko bolo garantom vykonávania dohôd, nie stranou konfliktu.

Minské dohody boli balíkom dokumentov, ktoré boli prijaté s cieľom vyriešiť situáciu v Donbase.

Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (vpravo) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúceho predsedu OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v bieloruskom Minsku
Na snímke bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (vpravo) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúceho predsedu OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v bieloruskom Minsku
Prečo bola potrebná druhá minská dohoda?

Napriek dohodám boje v Doneckej a Luhanskej oblasti pokračovali a v januári 2015 sa situácia opäť vyostrila. Tento mesiac sa bojovalo o donecké letisko a ukrajinským silám hrozilo obkľúčenie veľkej skupiny vojsk pri Debaľceve. Podľa dohôd z Minska museli strany stiahnuť ťažké zbrane z línie kontaktu. Obe strany konfliktu mali vlastné predstavy o situácii vrátane Debaľceva: DĽR a LĽR ho považovali za svoje vnútorné územie, kde sú ukrajinské jednotky obkľúčené, zatiaľ čo Kyjev trval na prímerí a tvrdil, že jeho jednotky nie sú obkľúčené a majú územie plne pod kontrolou.

Dňa 12. februára 2015 bol podpísaný 13-bodový podrobný balík opatrení na vykonávanie dohôd – tzv. Minsk 2. Tento dokument bol posilnený vyhlásením hláv normandského kvarteta (Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko).

Minské dohody pri okrúhlom stole v roku 2015. Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (sprava doľava) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúcej predsedníčky OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny o Ukrajine v bieloruskom Minsku
Minské dohody pri okrúhlom stole v roku 2015. Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo), podpredseda vlády DĽR Andrej Purgin, samozvaný premiér DĽR Alexander Zacharčenko, ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov (sprava doľava) a Heidi Tagliaviniová (šiesta zľava), zástupkyňa úradujúcej predsedníčky OBSE pre urovnanie konfliktu na Ukrajine, počas zasadnutia trojstrannej kontaktnej skupiny o Ukrajine v bieloruskom Minsku
Aké boli hlavné opatrenia uvedené v dohodách?

Minské dohody stanovili prímerie a stiahnutie síl z línie kontaktu, zákaz ťažkých zbraní v blízkosti línie kontaktu (nárazníková zóna), ako aj výmenu zajatcov na základe zásady „všetci za všetkých“. Hlavnými bodmi dohôd bola reforma Kyjeva, ktorá spočívala v zavedení koncepcie decentralizácie do ústavy, pričom sa zohľadnili osobitosti Donecka a Luhanska. Ukrajina mala prijať zákon o osobitnom štatúte niektorých oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti a usporiadať v nich miestne voľby, pričom mala zohľadniť stanovisko zástupcov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Od nasledujúceho dňa by Kyjev postupne začal obnovovať kontrolu nad štátnou hranicou. Úplné znenie dohôd z Minska nájdete na tomto linku.

 

Kto monitoroval plnenie podmienok?

 Pozorovatelia OBSE mali monitorovať implementáciu prijatých klauzúl na mieste, zatiaľ čo normandské kvarteto bolo vyzvané, aby poskytlo diplomatickú pomoc. V septembri 2014 bol z ukrajinských a ruských ozbrojených síl vytvorený JCCC – skratka pre Spoločné centrum pre kontrolu a koordináciu prímeria a stabilizáciu pohraničnej línie, ktorý mal monitorovať prvé minské dohody. Dňa 19. decembra 2017 bola Ruská federácia nútená opustiť centrum kvôli obštrukciám zo strany Ukrajiny.

 

Ako sa implementovali minské dohody?

 Za 8 rokov rokovaní sa stranám zo všetkých 13 bodov podarilo dosiahnuť len úspešnú výmenu väzňov. Doneck, Luhansk a Moskva opakovane obvinili Kyjev z nezákonného obsadzovania osád v nárazníkovej zóne a z výskytu ťažkej techniky v tejto oblasti. Kyjev trval na tom, že najprv musí obnoviť kontrolu nad hranicami a až potom usporiadať voľby. V roku 2015 Najvyššia rada Ukrajiny síce prijala zákon o osobitnom štatúte Donbasu, ale jeho nadobudnutie platnosti spojila s konaním komunálnych volieb. To bolo v priamom rozpore s ustanoveniami druhej minskej dohody.

.

 

Čo bol Steinmeierov vzorec?

V roku 2019 účastníci kontaktnej skupiny prijali Steinmeierov vzorec ako dodatok k dohodám. Podľa tohto vzorca bolo priznané, že zákon o osobitnom štatúte by mal nadobudnúť účinnosť po tom, ako OBSE uzná miestne voľby v DĽR a LĽR. Okrem toho bolo v pláne stiahnuť ozbrojené formácie z línie kontaktu. Pravicoví radikáli v Kyjeve boli s prijatím tejto formuly nespokojní. Strany sa nedohodli na postupe prípravy volieb.

 

Kedy prestali dohody z Minska nadobro platiť?

 Volodymyr Zelenskij sa po nástupe do funkcie prezidenta snažil vyriešiť problémy s dodržiavaním dohôd zo strany Ukrajiny, ale nepodarilo sa mu to. Vojaci nacionalistického práporu Azov, ktorí boli rozmiestnení v obci Zolotoe (Luhanská oblasť) v blízkosti línie kontaktu, nielenže odmietli Zelenského rozkaz odovzdať zbrane v novembri 2019, ale pohrozili aj zvýšením počtu príslušníkov práporu.

V roku 2020 sa rétorika Kyjeva dramaticky mení: ukrajinská strana trvá na tom, že dohody z Minska treba revidovať. Ukrajina nie je spokojná s tým, že odovzdávanie kontroly nad úsekom hranice s Ruskom sa môže začať až po komunálnych voľbách v Donecku a Luhansku. Volodymyr Zelenskyj navrhol nové rozdelenie síl na línii konfrontácie v Donbase – podľa sektorového princípu, a nie podľa celej línie kontaktu.

.

V decembri toho istého roku Volodymyr Zelenskij pre ukrajinské médiá povedal, že on osobne by najradšej odstúpil od minských dohôd, ale že to nemôže urobiť: Európania môžu zrušiť sankcie voči Rusku a predstaviteľom neuznaných republík; o možnom „pláne B“ bolo podľa neho ešte priskoro hovoriť. Teraz už je jasné, čo tým myslel.

V roku 2021 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí politických poradcov vedúcich predstaviteľov normandského formátu, ktoré však nepriniesli žiadny pokrok smerom k dohode. Začiatkom decembra toho istého roku sa diplomatická cesta k vyriešeniu konfliktu dostala do slepej uličky a začala sa vojenská eskalácia v blízkosti styčnej línie najskôr na ukrajinskej a následne na ruskej strane, ktorá priviedla k súčasnému konfliktu.

 

Putin: Minsk bol chybou

Merkelová sa vyjadrila podobne ako bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v júni pre viaceré západné médiá. „Naším cieľom,“ vyhlásil Porošenko, „bolo najprv zastaviť hrozbu alebo aspoň oddialiť vojnu – zabezpečiť osem rokov na obnovenie hospodárskeho rastu a vytvorenie silných ozbrojených síl.“ Porošenko dal jasne najavo, že Ukrajina neprišla k rokovaciemu stolu o minských dohodách s dobrým úmyslom.

K tomuto poznaniu dospel aj Putin. Na nedávnom stretnutí s ruskými manželkami a matkami ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vrátane niekoľkých vdov po padlých vojakoch Putin priznal, že súhlas s Minskými dohodami bol chybou a že problém Donbasu sa mal vtedy vyriešiť silou zbraní, najmä vzhľadom na mandát, ktorý mu udelila ruská Duma v súvislosti s oprávnením použiť ruské vojenské sily na „Ukrajine“, nielen na Kryme. Z Putinovho oneskoreného uvedomenia si tohoto faktu by mal prebehnúť mráz po chrbte všetkým tým na Západe, ktorí fungujú na základe mylnej predstavy, že teraz sa dá rusko-ukrajinský konflikt nejako vyriešiť rokovaniami. Nikto z diplomatických partnerov Ruska nepreukázal ani štipku čestnosti, pokiaľ ide o reálnu podporu skutočného záväzku k mierovému riešeniu etnického násilia, ktoré vyplynulo z krvavých udalostí na Majdane vo februári 2014, ktoré zvrhli demokraticky zvoleného ukrajinského prezidenta s hanebnou podporou kolektívneho Západu a následne  aj OBSE.

.

 

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Peter Lipták

Miroslav Urban

Marek Brna

Branislav Čech

Milan Šupa

René Pavlík

.
.
.

Nebudeme ustupovať, odkazuje premiér Fico do Bruselu

 Pri zemnom plyne nemieni Slovensko ustupovať. Odkázal premiér Robert Fico do Bruselu, ktorý sa chce od roku 2028 úplne odstrihnúť…

10. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Festival za všetky peniaze: Ako sa z POHODY stala štátom dotovaná ideologická tribúna

Festival POHODA roky poberá verejné dotácie, hoci spája hudbu s politikou jednej hodnotovej orientácie. Najväčšiu pomoc dostal za liberálnych vlád,.…

11. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov
11. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov

Trump povedal, že zverejnenie materiálov z trestného konania proti Epsteinovi by mohlo „zničiť“ nevinných ľudí

Trump povedal, že zverejnenie materiálov z trestného konania proti Epsteinovi by mohlo „zničiť“ nevinných ľudí, píše Newsweek

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj potvrdil, že ukrajinský veľvyslanec v USA bude vymenený

Zároveň potvrdil, že minister obrany Umerov bol zvažovaný ako jedna z možností výmeny

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Minister Blanár uletel. Bratať sa s Izraelom je zlý vtip

Izrael vyhlasuje, že obyvateľov Palestíny treba „koncentrovať” v „humanitárnych” táboroch…

10. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Premiér reagoval na vyhlásenie nemeckého kancelára Friedricha Merza

Nemecký kancelár Friedrich Merz žiada slovenskú vládu, aby prestala blokovať prijatie 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii. Premiér SR Robert…

10. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Krajiny EÚ nechcú odovzdať svoje systémy Patriot Ukrajine

Krajiny EÚ nechcú odovzdať svoje systémy Patriot Ukrajine, povedal Rubio

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Europoslanci veľkou väčšinou hlasovali proti návrhu na vyslovenie nedôvery Von der Leyenovej

Európsky parlament vo štvrtok zamietol návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorý iniciovala pravica a…

10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny: Rusko dnes v noci podniklo masívny útok dronmi a raketami na Kyjev a región

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 13 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 13 min. čítania | 0 komentárov
.

Banáš pre HS: Mám veľmi silný pocit – a nielen ja – že to bolo dohodnuté. Nie so Zelenským, ale z americkej strany

Podľa manželky Jozefa Banáša je jedinou dobrou vecou na tom, že bol svojho času poslancom parlamentu, možnosť dovolenkovať v Účelovom…

10. 07. 2025 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov

Ako dopadlo stretnutie medzi Lavrovom a Rubiom?

Stretnutie medzi Lavrovom a Rubiom sa skončilo, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Šutaj Eštok odmieta kritiku, rezort vnútra podľa neho v Gelnici pracuje

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok odmieta kritiku opozície, že vládni predstavitelia nedostatočne reagujú na situáciu po búrkach na východe…

10. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Maďarsko si predvolalo ukrajinského veľvyslanca

Maďarsko si na ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského veľvyslanca v súvislosti so smrťou Jozefa Shebeshtiena v Zakarpatskej oblasti, ktorý mal…

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Dúhová vlajka pred VW. Riaditeľ závodu sa stal tvárou progresívnej ideológie

Zvesenie dúhovej vlajky, ktorá viala pred závodom Volkswagen v Martine, má dohru. Riaditeľ fabriky po mesiaci odpovedal na list, ktorý mu…

10. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov

Čo stojí za smrťou ministra dopravy Ruskej federácie Starovojta?

Dnes v Moskve pochovávajú bývalého ministra dopravy Ruskej federácie a exguvernéra Kurského kraja Romana Starovojta. Našli ho mŕtveho v pondelok,…

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Napätie u Macronovcov – správanie na návšteve Spojeného kráľovstva opäť spustilo búrku

Správanie Macronovcov na návšteve Spojeného kráľovstva neušlo pozornému oku odborníkov na reč tela. Čo si odmeranom správaní Brigitte Macronovej voči…

10. 07. 2025 | | 4 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | | 4 min. čítania | 0 komentárov

Archeológovia urobili na Veľkonočnom ostrove prekvapujúci objav, ktorý prevráti dejiny naruby

Niet pochýb o tom, že Veľkonočný ostrov je geograficky jedným z najizolovanejších miest na Zemi.  Leží viac ako 2000 míľ…

10. 07. 2025 | Zaujímavosti | 6 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zaujímavosti | 6 min. čítania | 0 komentárov

.

Polícia zasahuje v okresoch Košice a Zvolen. Prípad súvisí so zmluvou medzi Košickým samosprávnym krajom a ministerstvom životného prostredia

Polícia zasahovala začiatkom týždňa v rámci akcie Kolumbia v okresoch Košice a Zvolen. Prípad súvisí so zmluvou o poskytnutí nenávratného…

10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Zomrel Dušan Tittel starší. Futbalu venoval svoj život a srdce

Vo veku 82 rokov zomrel Dušan Tittel starší. Narodil sa v Dolnom Kubíne, no hrával v doraste neďalekého Ružomberka. Dostal…

10. 07. 2025 | Šport | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Šport | 1 min. čítania | 0 komentárov

15 krajín EÚ vrátane Slovenska dostalo výnimku

Európski ministri financií v utorok udelili 15 členským štátom, vrátane Slovenska, právo odchýliť sa od rozpočtových pravidiel EÚ. Štáty tak…

15. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Slovensko skončilo na nelichotivom prvom mieste

Slovenskí motoristi sa ani nemôžu čudovať, že majú jeden z najdrahších benzínov či nafty z okolitých krajín. Na ceny pohonných…

10. 07. 2025 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

Začal sa prvý turnus výcviku do národných obranných síl, zapojil sa aj prezident

Ministerstvo obrany SR spracovalo ďalších približne 240 žiadostí do výcviku pre Národné obranné sily . Počet prihlásených tak presiahol aktuálny…

10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Aktualizované 10. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Podľa EÚ nás zjavne čaká ďalšia pandémia. Kto si zarobí tentokrát?

Európa plánuje naskladniť lieky, vakcíny a zdravotnícke pomôcky pre prípad ďalšej pandémie. A keby len to…

10. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

Minister Drucker hasí oheň, ktorý sám priživuje. Mimovládky na školách nekončia, naopak – získali ochranný manuál

Kto skutočne chráni deti? Minister Drucker upokojuje verejnosť, no mimovládky ostávajú bez kontroly

10. 07. 2025 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Náhle zomrel spevák Karel Malík, ktorý dlhé roky hral v rockovej kapele Echt!

Česko zasiahla smutná správa o náhlom odchode speváka Karla Malíka, ktorý dlhé roky hral v rockovej kapele Echt!. O jeho…

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Taliansky novinár o propagande médií: "Na ktorú z európskych krajín NATO zaútočí Rusko a prečo by to malo robiť?"

Taliansko, 10. júla 2025 - Taliansky novinár Alessandro Orsini opísal rozdiel medzi propagandou a informáciami. Ministri a novinári tvrdia, že…

10. 07. 2025 | 0 komentárov

Solárna energia zažíva v EÚ “boom”

Solárna energia sa po prvýkrát stala hlavným zdrojom energetiky v EÚ, informuje britské analytické centrum Ember

10. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov

Veľkolepé divy sveta: Poznáte tieto najznámejšie z nich?

Veľkolepé divy sveta: Poznáte tieto najznámejšie z nich? My ľudia máme tendenciu sa hádať a je naozaj úžasné, že sa…

10. 07. 2025 | 0 komentárov

Mainstream a opozícia a ich pohľad na Cintulu: „Ešte chvíľu, a médiá mu zorganizujú zbierku a odhalia mu pamätnú tabuľu…,“ konštatuje Gašpar

Dôchodca či atentátnik? Čo tak nazvať veci pravým menom, milé mainstreamové médiá? V utorok sa začalo dlho očakávané pojednávanie s „dôchodcom Jurajom…

10. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Holandský súd odsúdil bývalého ruského zamestnanca technologickej spoločnosti ASML na tri roky väzenia za to, že odovzdal Rusku citlivú technológiu mikročipov. 

Včera 20:25

Británia oznámila, že koalícia štátov ochotných zaručiť bezpečnosť Ukrajiny po uzavretí prímeria s Moskvou bude mať hlavný štáb v Paríži. V budúcnosti sa plánuje aj zriadenie koordinačnej bunky v Kyjeve.

Včera 20:20

Úplne prvý exemplár ikonickej kabelky Birkin, ktorú francúzsky módny dom Hermes v roku 1984 navrhol a vyrobil pre herečku Jane Birkinovú, sa vo štvrtok v aukčnej sieni Sotheby’s v Paríži predal za 8,58 milióna eur. Táto cena prekonala všetky predchádzajúce cenové rekordy pre kabelky.

Včera 19:23

Európska komisia prepustila tlmočníčku pre obavy z možného narušenia bezpečnosti. Počas dôverného rokovania európskych predstaviteľov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským si údajne robila poznámky, čo je prísne zakázané.

Včera 19:15

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v rámci konferencie o obnove Ukrajiny stretol v Ríme s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Nemecku sa poďakoval za jeho vojenskú podporu, najmä za systémy protivzdušnej obrany, ktoré podľa neho každý deň chránia Ukrajincov pred útokmi ruských síl. Zelenskyj to napísal v príspevku na platforme X.

Včera 19:14

.

Fascinujúce fotografie, z ktorých zostanete v nemom úžase

Fascinujúce fotografie, z ktorých zostanete v nemom úžase: Futbal je najpopulárnejším športom na svete, a to už nejaký čas. Ale…

10. 07. 2025 | 0 komentárov

Facka pre Ukrajinu od komisára EÚ pre ľudské práva

Komisár EÚ pre ľudské práva kritizoval ukrajinské orgány za uvalenie sankcií na svojich občanov

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Orbán nešetril kritikou: „EÚ a Ukrajina už túto vojnu prehrali a v tejto trpkej chvíli budú musieť európski lídri priznať”

„EÚ a Ukrajina už túto vojnu prehrali a v tejto trpkej chvíli budú musieť európski lídri priznať, že postupovali podľa…

10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Sekáčové úlovky, ktoré ľudia upravili tak, že im neveríme!

"Sekáčové úlovky môžu na prvý pohľad pôsobiť trochu odstrašujúco - tie zvláštne vône a čudné kúsky z druhej ruky… Možno…

10. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Cyrilo-metodská misia a dnešné Slovensko

Roku 2017 som bol na služobnej ceste v Tbilisi v Gruzínsku. Zhodou okolnosti počas môjho krátkeho pobytu slávili štátny sviatok.…

10. 07. 2025 | Z domova | 11 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | 11 min. čítania | 0 komentárov

Zväzok muža a ženy – hodnota, ktorú si chránime od nepamäti

Debata o ústavných zmenách naberá na sile. Vláda chce na septembrovom hlasovaní presadiť jasné zakotvenie manželstva ako zväzku muža a…

10. 07. 2025 | Z domova | PR článok | 2 min. čítania | 0 komentárov
10. 07. 2025 | Z domova | PR článok | 2 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Peter Lipták

Miroslav Urban

Marek Brna

Branislav Čech

Milan Šupa

René Pavlík

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov