Vedci si v prípade tohto vynálezu zobrali príklad z prírody. Pozorovaním sliznatiek – primitívnych morských stavovcov zistili, že tieto drobné živočíchy svojím slizom dokážu prakticky okamžite zmeniť štruktúru veľkého množstva okolitej vody.
Koža sliznatiek obsahuje veľa slizových žliaz, z ktorých vychádza lepkavý sliz, ktorý sa používa predovšetkým na obranu. Keď sa sliznatky potrebujú zbaviť slizu, skrútia telo do slučky a zmenou štruktúry vody napomáhajú rýchlemu úniku pred predátormi.
Štruktúru slizu tvoria dve proteínové zložky: vlákna a glykoproteínový hlien. Keď sliznatky sekrét vypustia, naviaže sa na vodu a obmedzí jej prúdenie okolo vlákien. Po spojení týchto troch zložiek – morskej vody, hlienu a vlákien, vznikne trojrozmerná sieť materiálu, ktorý je elastický a lepkavý. Ten sa postupom času vo vode rozpustí. Vďaka tejto unikátnej stavbe dokáže sliz vo vode až desaťtisíckrát zväčšiť svoj objem a zmeniť štruktúru vody.
Podobný sliz sa teraz pokúšajú synteticky vyrobiť inžinieri amerického námorníctva. Bojový sliz plánuje námorníctvo použiť, ak bude potrebné zastaviť podozrivé alebo nebezpečné lode. Sliz plánujú námorníci vystreľovať zo slizového dela alebo iného podobného zariadenia. Podľa vývojárov sliz teoreticky zachytí lodnú skrutku a tým plavidlo zastaví.
Inžiniér Josh Kogot uviedol, že látka môže mať všestrannejšie využitie. “Nový syntetický sliz by mohol byť používaný aj ako protibalistická a protipožiarna ochrana, sprej proti žralokom alebo ochrana pre potápačov. Možnosti sú nekonečné,” uviedol Kogot.
V súčasnosti americké námorníctvo používa na zastavenie lodí v pohybe plastová laná, ktoré vystreľujú pneumatickým delom. Tento spôsob je však nebezpečný a málo účinný.