Americkí vedci dokázali, že na Marse došlo k niekoľkým dobám ľadovým

Bratislava 22. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Posledná doba ľadová bola na Zemi pred 20 tisíc rokmi, napriek tomu dodnes geológovia po celom svete nachádzajú jej stopy. Vďaka tomu sú vedci schopní posúdiť, ako vyzerá povrch po dobe ľadovej

Na základe analýzy povrchu Marsu a týchto poznatkov americkí vedci dospeli k záveru, že za časový úsek nepresahujúci 100 miliónov rokov bolo na Marse niekoľko dôb ľadových.

Autorom tejto vedeckej štúdie je Joseph S. Levy, geológ, ktorý pôsobí na Colgateskej univerzite v štáte New York. Štúdiu zverejnil časopis Proceedings of the National Academies of Sciences, ktorý spadá pod Národnú akadémiu vied Spojených štátov amerických. Počas výskumu vedcovi pomáhali jeho študenti, ktorí potom uverejnili niekoľko doplňujúcich článkov.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché: Počas vytvorenia a následného ústupu ľadovcov sú viditeľné charakteristické stopy. Ide predovšetkým o kamene rôznych tvarov a veľkostí, ale ich špecifický vzhľad svedčí o tom, že zmrzli.

Joseph spolu so svojimi študentmi počas dvoch rokov, a to prevažne cez prázdniny, študoval snímky povrchu Marsu vo vysokom rozlíšení.

Vďaka sonde Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá skúma Mars viac ako 15 rokov, má ľudstvo k dispozícii zábery povrchu červenej planéty s rozlíšením 25 centimetrov na pixel. Znamená to, že na fotografiách je možné vidieť ľubovoľný predmet v rozmere veľkej knihy. Levy tak v spolupráci so študentmi katalogizovali kamene, ktoré boli neďaleko od ľadovcov na Marse.

Umelú inteligenciu nahradil človek

Geológ chcel ísť najskôr jednoduchou cestou. Neurónovú sieť z fotografií zemského povrchu chcel aplikovať na snímky z Marsu. Nič z toho však nebolo. Umelá inteligencia robila príliš veľa chýb, preto ho musel nahradiť ľudský faktor. Druhý závažný problém takmer spôsobil paniku. Kamene na Marse rozhádzalo úplne náhodne, hoci by to tak byť nemalo.

Ľadovce z Marsu pripomínajú pozemské skaly – ide o niečo, čo pripomína betón, kde je kamenná časť spojená ľadom, ako cement. Na značne prehĺbenom povrchu, tam, kde ľad ustupoval, zostali skaly a kamene. Čím ďalej sa úlomky nachádzajú od súčasného kraja ľadovca, tým sú menšie, pretože sa zničili v dôsledku erózie. A na samom okraji ľadovca sú skaly väčšie. Avšak, na Marse sú z nejakého dôvodu zmiešané skaly všetkých rozmerov. Ukázalo sa však, že ide o kľúčovú stopu.

Pri analýze veľkého množstva dát o rozmiestnení kameňov pozdĺž ľadovcov objavil geológ niekoľko zákonitostí. Stručne povedané, kamene, ktoré sa oslobodili z ľadu na Marse, sú zoskupené. V súvislosti s tým, že existuje niekoľko skupín kameňov, bolo aj niekoľko období formovania a topenia ľadovcov. Koľko ich bolo presne, ťažko povedať, Joseph predpokladá, že ich bolo šesť. Avšak, nemožno vylúčiť, že ich bolo viac.

Keď budú dostupné snímky s vyšším rozlíšením, bude možné špecifikovať informácie, ktoré získali americkí geológovia. Napriek tomu spomínaná práca poskytuje bohaté podnety na zamyslenie, a to nielen pre geológov, ale aj pre astrofyzikov.

Ak za posledných 10 až 100 miliónov rokov došlo k niekoľkým dobám ľadovým, ako sa domnieva Levy, znamenalo by to, že Mars bol v nedávnej minulosti veľmi nestabilný.