Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že zamestnávatelia, investori a americkí spotrebitelia posudzujú riziko zdĺhavej obchodnej vojny na pozadí oveľa pozitívnejšieho vývoja: najzdravšieho trhu práce za posledné roky.
Americkí zamestnávatelia v tomto roku tvorili mesačne až 214.500 pracovných miest. Mnohé podniky dokonca dosiahli bod, že dokonca nevedia nájsť dostatok ľudí, aby tieto miesta zaplnili. Nezamestnanosť klesla na 4 %. Väčšina zamestnávateľov posudzuje súčasný stav ekonomiky za komfortný. Najnovšie prieskumy nálady podnikov síce poukazujú na obavy z dopadu ciel, no obavy zatiaľ nenarušia ich obchodné plány.
Tento vývoj nastupuje v období ekonomickej expanzie, ktorá vstupuje do 10. roka v poradí. Ide tak o druhé historicky najdlhšie obdobie prosperity. Americké finančné trhy, ktoré si uvedomujú riziká Trumpových obchodných súbojov, v tomto roku kolísali medzi miernym vzostupom a stratou, no vyhli sa dlhodobejšej panike.
Rast podporuje aj zníženie daní pre firmy a spotrebiteľov, ktoré dosiahli celkovo 136 miliárd USD (116 miliárd eur). Kvartálny hospodársky rast by mohol dosiahnuť najvyššiu úroveň od roka 2014 a výstavba bytov od začiatku roka stúpla o 11 %.
Z tejto pozície sily Trump očakáva, že môže uvaliť clá a získať z nich prospech, hoci to firmám a spotrebiteľom, ktorí ho podporili v roku 2016, môže priniesť aj určité nevýhody. Jeho tím kalkuluje s tým, že ostatné krajiny nemajú inú možnosť, iba obchodovať s najväčšou ekonomikou sveta. Prezident dúfa, že ústupky získa nielen od Číny, ale aj od dlhoročných spojencov – Európskej únie, Kanady a Mexika. Jeho cieľom je znížiť deficit obchodnej bilancie a vytvoriť viac pracovných miest v spracovateľskom priemysle.
Americké hospodárstvo je zatiaľ v stave, v ktorom môže absorbovať dôsledky nových ciel bez toho, aby ho to ohrozilo. No riziká narastajú. Trump totiž pohrozil 20-% clom na dovoz európskych vozidiel v hodnote takmer 50 miliárd USD. Tieto clá môžu vyvolať odvetu ostatných krajín, čo môže poškodiť americké automobilky a viesť k prepúšťaniu. Americký prezident naviac pohrozil uvalením ciel na čínsky dovoz v hodnote vyše 500 miliárd USD.
Minulý týždeň vo svojom príhovore uviedol, že ostatné krajiny budú musieť súhlasiť s jeho podmienkami a “ak nie, len nám tým pomôžu”. “Naši spojenci sú v mnohých prípadoch horší než naši nepriatelia,” povedal Trump. “Otvorili sme našu krajinu ich tovaru, oni však vytvorili veľké bariéry, aby naše produkty a tovary udržali mimo ich krajín. Skrátka nechcú túto konkurenciu.”
Clá poškodili množstvo amerických exportérov, od pestovateľov sóje, cez producentov bravčového až po výrobcov motocyklov, napr. Harley-Davidson. Na druhej strane, niektoré americké spoločnosti z toho ťažia. Napríklad hlinikáreň Braidy Industries prvýkrát po siedmich rokoch predala dvojnásobok svojej kapacity.
Väčšina ekonómov si myslí, že Trump sa snaží skôr o získanie lepších obchodných podmienok, než o zdĺhavý konflikt s americkými obchodnými partnermi. Trumpovu administratívu tieto názory povzbudili.
“Chce lepšie dohody,” hovorí Kevin Hassett, predseda Rady ekonomických poradcov Bieleho domu. “Ostatné krajiny, ktoré v podstate dlho zneužívali našich pracujúcich, ho obviňujú z klamstva. On však chce len lepšie dohody.”
Bill Adams, ekonóm spoločnosti PNC Financial Services, síce skutočne deštruktívnu obchodnú vojnu vôbec neočakáva, “no rozhodne nie je tak nepravdepodobná, ako by sa mohlo zdať”. Takáto vojna by bola zrejme “výsledkom nesprávnych odhadov alebo neúmyselných prešľapov, než skutočným cieľom”.
Ak by k nej došlo, americká ekonomika by sa sklonila pod váhou vlastnej protekcionistickej obchodnej politiky. “Čím dlhšie clá pretrvajú a čím rozsiahlejšie budú, o to viac poškodia zamestnávanie a investície amerických podnikov, ktoré sú súčasťou globálneho hodnotového reťazca,” varuje Adams.
.JPG)
