Ambiciózny plán radikálneho zníženia emisií skleníkových plynov – mýty a realita

Brusel, Tokio 25. júla 2015 (HSP/Foto:Facebook)

Svetoví lídri mienia do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov až o 60 percent v porovnaní s úrovňou znečistenia v roku 2010. Európska únia by chcela prispieť 40-percentným znížením v porovnaní s rokom 1990

Viacerí experti pochybujú, že je tento plán reálny a mnohí predstavitelia priemyslu kritizujú vysoké ambície európskej exekutívy, ktoré by „mohli mať za následok zníženú konkurencieschopnosť“ starého kontinentu.  EÚ totiž zodpovedá iba za približne 9 percent svetových emisií. Najväčšími znečisťovateľmi sú Čína (24 %) a USA (12 %). Kým viaceré štáty už avizovali svoje závery v tejto oblasti, niektorým to ako obyčajne trvalo dlhšie.

Ale predsa. Už aj Japonsko ako posledná krajina G7 oznámilo svoj národný príspevok ku globálnej klimatickej dohode, ktorú krajiny OSN podpíšu v decembri v Paríži. Japonci sa do roku 2030 zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 26 percent v porovnaní s úrovňami v roku 2013. Ale aj tieto ich plány spochybňujú viacerí experti.

A čo iní? Pre porovnanie: USA prisľúbili do roku 2025 obmedziť emisie o 18-21 percent v porovnaní s rokom 2005, EÚ v rovnakom časovom horizonte zníži emisie o 24 percent. Analytici poukazujú na to, že Japonci si zvolili iné časové obdobie: výberom referenčného roku 2013 sa vraj sa snažia svoje neambiciózne plány „zamaskovať“ za lepšie. Po tragickej fukušimskej katastrofe z roku 2011 Japonsko zaznamenalo prudký nárast emisií až o 10,8 percenta v porovnaní s rokom 1990. Dôvodom bol najmä návrat k výrobe elektrickej energie z uhlia a zemného plynu. Ale OSN žiada, aby všetci štáty znížili emisie skleníkových plynov a prispeli tak k zlepšeniu ekologickej situácii na planéte.

V čom spočíva tá číselná hra, ktorú ponúkajú Japonci? Analytici environmentálnej organizácie Climate Action Tracker poukazujú na to, že 26 percentné zníženie emisií oproti roku 2013 sa rovná ich zníženiu iba o 18 percent a menej v porovnaní s rokom 1990. Preto navrhované Japonskom opatrenie experti považujú za nedostatočné. „Japonsko môže dosiahnuť svoj navrhovaný cieľ iba na základe už existujúcich politík. Nemusí prijímať žiadne nové,“ zdôrazňujú experti z Climate Action Tracker.

Krajina vychádzajúceho slnka oznámila aj iné novinky. Japonská vláda uviedla, že plánuje do roku 2030 zvýšiť podiel vyrobenej energie z uhlia na 26 percent, zo zmenného plynu na 27 percent a obnoviteľných zdrojov na 22 až 24 percent. Podiel jadrovej energie by teda mal klesnúť z 30 na 20-22 percent. Japonsko je v poradí 46 krajinou, ktorá sekretariátu OSN zaslala svoje národné príspevky ku klimatickej zmluve, ktorá má za cieľ obmedziť otepľovanie planéty pod 2 stupne Celzia.

Čas beží a svoje príspevky už zaslali EÚ, USA, Kanada, Čína a iné štáty. „Dlžníkom“ stále zostáva Austrália a patrí medzi hŕstku vyspelých krajín, ktoré ešte neoznámili svoje klimatické záväzky po roku 2020. Minulý týždeň austrálsky premiér Tony Abbott povedal, že jeho krajina presúva oznámenie cieľov na budúci mesiac s tým, že rozdiel medzi ostrovnou krajinou a zvyškom sveta je, že  „keď sa Austrália zaviaže k znižovaniu emisií, tak tento cieľ aj dodrží. Ostatné krajiny postavia vzdušné zámky a potom nič nespravia,“ domnieva sa austrálsky premiér. Avšak aj Japonci sú presvedčení, že svoje sľuby dodržia. Čas ukáže…

Eugen Rusnák