Začiatkom februára sa filipínska pobrežná stráž priblížila k malému stanovišťu v Juhočínskom mori, keď ju zasiahli zelené laserové lúče, ktoré dočasne oslepili jej posádku. Zdrojom bola loď čínskej pobrežnej stráže, ktorá sa podľa filipínskych orgánov priblížila nebezpečne blízko.

Niekoľko týždňov predtým americká armáda obvinila čínskeho pilota stíhačky z ďalšieho nebezpečného konania nad vodnou cestou – preletel na vzdialenosť 20 metrov od nosa lietadla amerického letectva.

Ešte predtým došlo v novembri k incidentu s filipínskou loďou, ktorá ťahala trosky z čínskeho raketového štartu. Čínska pobrežná stráž nasadila nafukovací čln, aby odrezal vlečné lano a vyzdvihol predmet, uviedli filipínski predstavitelia.

Peking sa stáva dominantnou silou v Juhočínskom mori, cez ktoré každoročne prechádza obchod v hodnote biliónov dolárov, a toto postavenie si postupne vydobyl v priebehu posledného desaťročia. Postupnými krokmi, ktoré sa pohybujú pod hranicou vyprovokovania konfliktu, Čína postupne mení geografiu aj rovnováhu síl v oblasti.

Sporné more je obklopené Čínou, Taiwanom a krajinami juhovýchodnej Ázie, ale Peking si nárokuje takmer celé. Útesy premenil na umelé ostrovy, potom na vojenské základne s raketami, radarovými systémami a leteckými dráhami, ktoré predstavujú problém pre americké námorníctvo. Vybudoval veľkú pobrežnú stráž, ktorá okrem iného obťažuje ropné a plynové operácie na mori štátov juhovýchodnej Ázie, a rybársku milíciu, ktorá sa hemží v bohatých rybárskych vodách a zdržiava sa tam celé dni.

Podľa WSJ, Spojené štáty premeškali moment, keď mohli zadržať nárast počtu čínskych lodí, čiastočne preto, lebo sa sústredili na spoluprácu s Pekingom v globálnych otázkach, ako je Severná Kórea a Irán, a boli zaujaté vojnami v Iraku a Afganistane. Čína tiež v roku 2015 otvorene vyhlásila, že nemá v úmysle militarizovať Juhočínske more.

Podľa WSJ, širšia výzva Číny voči dlhodobej prevahe Ameriky v celom indo-tichomorskom regióne ohrozuje spojencov USA, ako je Japonsko, a ohrozuje prevažnú väčšinu vyspelých polovodičov na svete, ktoré sa vyrábajú na Taiwane. Rozširovanie čínskych aktivít v Juhočínskom mori ohrozuje najmä Filipíny, spojenca USA.

Bývalí predstavitelia USA a juhovýchodnej Ázie a bezpečnostní analytici varujú, že čínske zisky v týchto vodách sú už také pevné, že ich pravdepodobne nebude možné zvrátiť bez vojenského konfliktu.

“Majú teraz taký dosah do Juhočínskeho mora s námornou a vzdušnou silou”, že by mohli brániť alebo zasahovať do medzinárodného obchodu, povedal admirál vo výslužbe Harry B. Harris Jr., ktorý bol dlho vyšším námorným dôstojníkom v regióne a v rokoch 2015 až 2018 viedol Tichomorské veliteľstvo USA. USA by sa podľa neho museli rozhodnúť, či by v prípade uskutočnenia takýchto akcií vstúpili do vojny s Čínou.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár pre WSJ nereagovalo.

Čína predtým uviedla, že jej pobrežná stráž použila laser s filipínskym plavidlom z dôvodu bezpečnosti plavby, a uviedla, že po priateľskej konzultácii prevzala trosky rakety. V reakcii na obvinenie USA, že v decembri vykonali nebezpečný vzdušný manéver, Peking obvinil americké lietadlo z nebezpečného letu.

Vo všeobecnosti Čína obvinila USA zo zasahovania do regiónu a odmietla rozhodnutie medzinárodného tribunálu z roku 2016, v ktorom sa uvádza, že jej nároky na historické práva v Juhočínskom mori nemajú právny základ.

Globálny vplyv

V posledných rokoch USA označili Čínu za svoju hlavnú bezpečnostnú výzvu. Spory medzi oboma krajinami v súvislosti s podozrivým sledovacím balónom a ostrá rétorika v poslednom čase posunuli americko-čínske vzťahy do najnepriateľskejšej polohy za posledné roky.

Prezident Si Ťin-pching, ktorý sa ujal funkcie hlavy čínskeho štátu v roku 2013, podporil posilnenie čínskej armády a asertívnejší zahraničný postoj ako súčasť svojej kampane na postupné rozširovanie globálneho vplyvu Pekingu. V piatok sa Irán a Saudská Arábia dohodli na obnovení diplomatických vzťahov v rámci dohody sprostredkovanej Čínou, čo signalizuje jej rýchlo rastúci vplyv v zahraničí.

Na spornej himalájskej hranici s Indiou Čína postupne zvyšuje počet svojich vojakov a buduje novú infraštruktúru, aby presadila svoje územné nároky. Predstavitelia Bieleho domu uviedli, že v Arktíde sa Čína snaží zvýšiť svoj vplyv hospodárskymi a vojenskými aktivitami, keďže sa otepľuje morský ľad a potenciálne sa rozširujú obchodné trasy.

Taiwan, ktorý si Čína nárokuje ako svoje územie, je v centre rastúceho napätia v regióne. V auguste Čína uskutočnila niekoľkodňové vojenské cvičenia v okolí Taiwanu, ktoré zahŕňali aj odpálenie rakiet nad ostrovom, čo sa považuje za prvý prípad.

Postupný prístup Číny často mätie jej oponentov, ktorí si nie sú istí, či, kedy a ako dôrazne reagovať bez toho, aby došlo k eskalácii napätia. “Je to dlhá hra, ktorú často hrajú,” povedal minulý rok v rozhovore veliteľ 7. flotily amerického námorníctva viceadmirál Karl Thomas. “Vybudujú si spôsobilosť – je tam a budú len postupne zvyšovať svoju prítomnosť.”

Hovorca amerického ministerstva obrany podplukovník Martin Meiners uviedol, že rozhodnutie Číny “uskutočňovať rozsiahle rekultivácie, výstavbu stanovíšť a militarizáciu sporných pozemných prvkov v Juhočínskom mori je hlboko destabilizujúce a v priebehu rokov vyzdvihlo do popredia, že Peking sa čoraz častejšie uchyľuje k nátlaku a klamstvu, aby zmenil fakty na mieste”.

USA budú podľa neho zachovávať aktívnu vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori prostredníctvom strategických hliadok a kombinovaných a mnohonárodných cvičení. USA podľa neho tiež modernizujú svoje postavenie síl v Indopacifiku s cieľom vybudovať dynamickejšiu a flexibilnejšiu predsunutú prítomnosť v regióne.

V januári sa lietadlová loď USS Nimitz s približne 5 000 členmi posádky na palube plavila cez Juhočínske more spolu s tromi americkými torpédoborcami a krížnikom. Úlohou údernej skupiny lietadlových lodí bolo ukázať vlajku, povedal kontradmirál Christopher Sweeney.

“Budeme lietať, plávať a operovať všade tam, kde nám to medzinárodné právo dovoľuje,” povedal za šumenia a hukotu stíhačiek pristávajúcich na letovej palube.

Čínske základne predstavujú ďalšie potenciálne hrozby, ktoré musí americká armáda sledovať a čeliť im. Tri zo základní na Spratlyho skupine ostrovov sú plnohodnotné vojenské základne, na ktorých sa nachádzajú letiská, rakety zem-vzduch a protilodné strely, radary a senzory, ktoré Číne umožňujú vidieť a počuť takmer všetko, čo sa v oblasti deje. Jedna z nich na Paracelských ostrovoch ďalej na severe má tiež letisko a Čína tam vysadila ťažký bombardér.

Admirál Thomas uviedol, že Čína už lieta s hliadkovacími lietadlami zo Spratlyho výbežkov a mohla by z nich ľahko prevádzkovať stíhačky.

Ostrovy sú “obrovskými informačnými uzlami, ktoré poskytujú oveľa, oveľa lepší obraz o oblasti, než keby tam Čína nemala tieto základne,” povedal Thomas Shugart, vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť, washingtonského think tanku, ktorý sa špecializuje na otázky národnej bezpečnosti.

Keď sa tieto základne začali budovať, mnohí ľudia sa k nim stavali “dosť odmietavo – ‘Ach, boli by sme schopní ich zlikvidovať raketami Tomahawk v prvej hodine konfliktu’,” povedal pán Shugart. “Myslím, že ľudia to už tak nevnímajú.”

Číňania odviedli veľmi dobrú prácu pri budovaní integrovaného systému protivzdušnej obrany, povedal admirál Thomas. Povedal, že USA si preštudovali zraniteľnosť ostrovov a mohli by ich zneškodniť. “Bude to ľahké? Nepoužil by som toto slovo,” povedal.

Podľa WSJ, armáda USA je stále schopnejšia ako jej protivníci a čínska armáda má v širšom zmysle svoje vlastné prekážky, vrátane rozvoja schopnosti uskutočniť potenciálnu inváziu na Taiwan. Ústredná spravodajská služba uviedla, že Si stanovil termín 2027, do ktorého má byť Čína pripravená na takúto akciu, ale uviedla, že Si a armáda majú pochybnosti, či to Peking v súčasnosti dokáže.

Podľa WSJ, v Juhočínskom mori má Čína problémy s udržiavaním ostrovných základní a nedokázala si vytvoriť úplnú nadvládu. Štáty juhovýchodnej Ázie v rozpore s Pekingom presadili niektoré projekty v oblasti ropy a plynu, modernizovali štruktúry na ostrovoch, ktoré kontrolujú, a udržiavali vojenské základne. Násilné kroky Číny škodia aj jej širším snahám o upevnenie vzťahov so susedmi.

Snaha o spoluprácu

Čína vybudovala základne na dvoch skupinách ostrovov v Juhočínskom mori, na Paracelských ostrovoch, ktoré sú bližšie k pevnine, a na Spratlyho ostrovoch, ktoré sú oveľa ďalej. Časti Paracelských ostrovov boli zastavané už skôr, ale v poslednom desaťročí tam Čína pokračovala v rekultivácii pôdy a presúvala viac vojenskej techniky. V súčasnosti tam má približne 20 základní, väčšinou malých, ale niektoré s energetickou infraštruktúrou, pristávacími plochami pre vrtuľníky a prístavmi, spolu s letiskom na najväčšej z nich.

Umelé ostrovy na Spratlyho ostrove prehĺbili kontrolu Číny. Sedem tamojších výbežkov – vrátane troch veľkých, medzinárodne známych ako Mischief Reef, Fiery Cross Reef a Subi Reef – rozširuje dosah Číny ďaleko na juh od jej pobrežia a umožňuje jej námorníctvu, pobrežnej stráži a rybárskym lodiam dôsledne sa plaviť vo vodách, ktoré si Peking nárokuje.

Budovanie Spratlyho ostrova sa začalo približne pred desiatimi rokmi, keď bola americká armáda stále hlboko zapojená do konfliktov na Strednom východe a v Strednej Ázii. Obamova administratíva sa snažila o spoluprácu s Čínou v rámci priorít vrátane zabezpečenia jadrovej dohody s Iránom, obmedzenia severokórejských provokácií, dosiahnutia pokroku v oblasti zmeny klímy a zastavenia krádeží duševného vlastníctva a kybernetickej špionáže.

V rokoch po nástupe Si k moci si americkí predstavitelia neuvedomovali, do akej miery sa odkloní od minulosti a zaujme konfrontačnejší zahraničnopolitický prístup, uviedli bývalí americkí politickí a vojenskí predstavitelia.

“Bolo pre nich veľmi ťažké uveriť, že Čína urobí niečo také nátlakové a drzé, a keď pochopili ambície – aké veľké tieto veci budú, ako veľmi sa militarizujú – bolo už neskoro niečo s tým urobiť,” povedal Gregory Poling, autor knihy o histórii americkej angažovanosti v Juhočínskom mori z roku 2022 a riaditeľ Iniciatívy pre námornú transparentnosť v Ázii pri washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.

Niektorí americkí predstavitelia a analytici pôvodne očakávali, že Si bude pokračovať v kolektívnom vedení založenom na konsenze, ktoré prevládalo za jeho nedávnych predchodcov. Namiesto toho pán Si v priebehu rokov upevnil svoju jedinú kontrolu v miere, aká tu nebola od čias Mao Ce-tunga, čo sťažuje predvídanie jeho politiky.

Daniel Russel, ktorý bol v rokoch 2013 až 2017 námestníkom ministra zahraničných vecí pre východoázijské a tichomorské záležitosti, uviedol, že stratégiou Obamovej administratívy bolo zvládnuť rozdiely s Čínou bez toho, aby sa súperenie “zvrhlo na zlomyseľné súperenie”.

Podľa jeho slov, aby USA prinútili Peking zastaviť svoje aktivity v Juhočínskom mori, mohli dať na stôl niečo veľmi cenné, napríklad ústupok v otázke Taiwanu. Prípadne povedal: “Mohli sme z toho urobiť absolútny základ a koniec vzťahov a v podstate dvakrát donútiť Číňanov, aby kvôli tomu vstúpili do vojenského konfliktu s USA na úkor akejkoľvek nádeje na pokrok v akejkoľvek inej oblasti vzťahov.”

Oba prístupy boli podľa neho “absolútne nerealistické”.

“Treba počkať a uvidíme”

Podľa WSJ, kríza v roku 2012 sa stala predzvesťou budúcich problémov. Po roztržke medzi filipínskymi a čínskymi plavidlami sa Čína zmocnila koralového atolu Scarborough Shoal. Predstavitelia USA sa pokúšali o sprostredkovanie, ale keď Peking prevzal kontrolu, Manila očakávala priamejší prejav podpory zo strany svojho spojenca, uviedli bývalí filipínski predstavitelia.

Začiatkom roka 2014 boli spozorované čínske bagre, ktoré navážali piesok na útesy v oblasti Spratlys. Americkí predstavitelia vedeli, že zástancovia tvrdej línie v čínskej armáde sa snažia ovládnuť vody, ale nebolo jasné, či zvíťazia, povedal pán Russel.

“Na začiatku bolo viac neistoty a nejasností o tom, ako vážne to je… a aké sú vyhliadky na diplomatické riešenie,” povedal. “Teraz, pri spätnom pohľade, to vyzerá tak, že Číňania nikdy nemali v úmysle pristúpiť na kompromis a hrali len o čas.”

Russel dodal, že jeho vojenskí kolegovia v tom čase nepovažovali ostrovy za hlavnú národno-bezpečnostnú hrozbu pre USA.

Admirál Harris povedal, že mu bolo v tom čase jasné, že Čína buduje vojenské zariadenia. Odporúčal, aby sa americká vojnová loď plavila v blízkosti jedného z ostrovov, aby demonštrovala vážnosť USA, ale jeho nadriadení tento návrh zamietli, povedal.

Vtedajší šéf amerického vojenského námorníctva admirál Jonathan Greenert prvýkrát otvoril túto otázku so svojím čínskym náprotivkom v septembri 2014. Admirál Wu Šengli, vtedajší veliteľ čínskeho námorníctva, podľa admirála Greenerta, ktorý je už na dôchodku, povedal, že je prekvapený, že to USA trvalo tak dlho. Podľa admirála Greenerta z toho vyplýva, že Čína mohla očakávať, že bude konfrontovaná s aktivitami v Juhočínskom mori skôr.

Admirál Greenert sa opýtal, čo má Čína v úmysle urobiť s ostrovmi. Logistika, povedal admirál Wu. Ostrovy by podľa admirála Greenerta podporovali čínske lode a posádky a mali by “pomyselné obranné opatrenia”.

Admirál Greenert bol podozrievavý. Tempo výstavby naznačovalo, že na inštaláciu útočných kapacít by nebolo treba veľa. Bolo tiež možné, ako povedal, že si myslí, že admirál Wu bol predpojatý. Čína tam ešte neumiestnila kapacity, ktoré by neskôr vyvolali obavy. “Bola to naozaj otázka vyčkávania,” povedal.

Admirál Wu, ktorý je v dôchodku z čínskeho námorníctva, nebol k zastihnutiu a čínske ministerstvo obrany na otázky neodpovedalo.

Analytici pri spätnom pohľade hovoria, že rok 2014 bol kritický. Zo siedmich Spratlyho výbežkov sa bagre zamerali najprv na tie menšie, pričom Peking zrejme odhadol mieru odporu. Potom sa podľa pána Polinga z organizácie Asia Maritime Transparency Initiative pustili do práce.

Filipínsky vzdor

Russel povedal, že americkí predstavitelia opakovane hovorili Číňanom, že robia chybu – vojensky približujú krajiny v regióne k USA a poškodzujú väzby Číny s Washingtonom.

Obamova administratíva sa tiež snažila pomôcť krajinám juhovýchodnej Ázie vytvoriť nové základné pravidlá správania sa v Juhočínskom mori s Čínou, povedal. Väčšina vlád však nechcela príliš tlačiť na pílu.

Filipíny boli výnimkou. Po strate Scarborough Shoal podali na medzinárodnom tribunáli prelomový arbitrážny spor, v ktorom spochybnili čínske nároky na Juhočínske more, a ktorý vyhrali – hoci Čína rozhodnutie odmietla.

Washington pomohol zhromaždiť podporu pre tento prípad a v roku 2014 podpísal s Manilou nový bezpečnostný pakt.

Existovali však nejasnosti okolo staršieho paktu, zmluvy o vzájomnej obrane medzi krajinami. Filipínski predstavitelia uviedli, že sa domnievajú, že zmluva sa vzťahuje na útok v Juhočínskom mori. Washington to v tom čase výslovne nepovedal, hoci to urobil v roku 2019, keď Trumpova administratíva vyvíjala na Čínu priamejší tlak v rôznych otázkach, od obchodu po technológie.

Do polovice roka 2015 sa tri najväčšie ostrovy, ktoré Čína budovala, rýchlo rozvíjali. V septembri admirál Harris, ktorý v tom čase prevzal velenie Tichomorského veliteľstva, vyjadril svoje obavy pred senátnym výborom pre ozbrojené služby. Zosnulý senátor John McCain, bývalý námorný dôstojník a arizonský republikán, griloval ministerstvo obrany, prečo USA nezasiahli proti konaniu Číny plavbou v blízkosti jedného z nových ostrovov.

Nasledujúci mesiac malo americké námorníctvo podniknúť manéver, známy ako operácia za slobodu plavby alebo Fonop. V súčasnosti pravidelne vykonáva Fonop v Juhočínskom mori, pričom Čína tieto akcie označuje za nezákonné.

Koncom septembra 2015 Si ponúkol uistenie počas návštevy USA. Po stretnutí v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom Si povedal, že jeho krajina nemá v úmysle militarizovať Juhočínske more. Niektorí americkí predstavitelia uviedli, že tento verejný prísľub považujú za bod obratu, ktorý signalizuje, že jastrabom v čínskej armáde nebude umožnené uskutočniť všetky ich plány.

Podľa WSJ, sa rýchlo ukázalo, že to tak nie je. Väčšina zo siedmich umelých ostrovov Spratly bola dokončená do začiatku roka 2016. Čína potom pridala vojenskú infraštruktúru: 72 leteckých hangárov, doky, satelitné komunikačné zariadenia, anténne sústavy, radary, spevnené kryty pre raketové platformy a samotné rakety.

Hospodárske podniky v Juhočínskom mori sa stali pre krajiny juhovýchodnej Ázie rizikovejšie kvôli možnosti konfliktu s čínskymi loďami, uviedol bývalý kontradmirál Rommel Ong, ktorý v roku 2019 odišiel do dôchodku ako zástupca veliteľa filipínskeho námorníctva. Čínska expanzia oslabila americkú dôveryhodnosť a zmenila regionálnu dynamiku, povedal.

Varovanie Obamovej administratívy v marci 2016 pomohlo zabrániť Číne v ďalšom rozširovaní svojho dosahu výstavbou na Scarborough Shoal.

Trumpova administratíva zaujala tvrdší postoj, keď oficiálne odmietla konkrétne čínske nároky v Juhočínskom mori a Čínu označila za tyrana. Bidenova administratíva na to nadviazala prehĺbením spojenectva USA s Filipínami a rozšírením prístupu USA k filipínskym základniam. Činnosť Číny v Juhočínskom mori označuje za destabilizujúcu a nátlakovú.

“Vojenské základne v medzinárodných vodách nebudujeme len preto, že môžeme a len hovoríme, že chceme,” povedal admirál Harris. “Číňania zjavne môžu a jednoducho to urobili.”