Môj profil 
Predplatné
Tento paradox možno zjednodušene vyjadriť takto: Medzi moslimami je len málo teroristov, ale veľká väčšina teroristov sú muslimovia.
Pre priemerného Európana, kresťana, je dôležité, aby sa naučil rozlišovať medzi islamom a islamizmom a aby nehádzal do jedného vreca širokú masu mierumilovných moslimov, spolu s bojovníkmi džihádu. V žiadnom prípade sa ale nedá poprieť fakt, že všade tam, kde narazia na seba moslimská a nemoslimská spoločnosť, vznikajú obrovské problémy. V neposlednom rade je veľkým problémom islamu, že na základe faktu, že moslimovia pokladajú Korán doslova infantilne za niečo, čo musí, alebo by mal, akceptovať celý svet a samozrejme aj kresťania. Islam nepoznal vo svojej histórii nijakú reformáciu ani protireformáciu, tak ako sa odohrala v katolicizme a ho posunula z jeho stredovekej rigidity aspoň trochu do novoveku a do modernejšieho myslenia. Islam preto uviazol v stredovekom myslení a v ňom aj naďalej zotrváva.
Je problematické aj to, že Koránom sa tiahne ako červená niť, nepopierateľný fakt, že tvrdošijne poukazuje na protiklad medzi veriacimi (to sú len moslimovia) a neveriacimi (to sú všetci nemoslimovia), a tí musia zo sveta zmiznúť, a na to je každý spôsob boja dobrý – teda džihád. Džihád značí – rafinovane vyjadrené – aj akési “zbožné úsilie”, ale táto “zbožnosť” v džiháde pozostáva v tom, že sa za rozširovanie islamu má bojovať, a to všetkými prostriedkami.
Boj proti neveriacim je v zmysle Koránu teda náboženská povinnosť, a to dokonca primárna povinnosť veriaceho moslima.
Džihád teda chce a požaduje vytlačenie a eliminovanie nemoslimských kultúr a spoločností. Džihád je prítomný v celých dejinách islamu konštantne a veľmi prezentne. Tým sa fundamentalistický islam stal džihádovým systémom a ho ovláda ako jeho najvyššia dogma. Pre Európana je nepochopiteľné, prečo džihád nenadobudol aspoň nejakú umiernenú formu, napríklad ako mierové misionárčenie.
Základnou paradigmou a či absolútnym imperatívom džihádu je dobytie politickej moci, tak ako nám to v Turecku demonštruje prezident Erdogan.
V stredoveku sa to dialo vojensky. Po dobytí územia kresťanov, islam tam vytvoril také sociálne pravidlá, že nemoslimská spoločnosť po krátkom čase zmizla.
Normy a pravidlá islamu sú nastavené tak, že sloboda jedinca je v ňom potláčaná a je propagovaná kolektívna, jednotná mentalita.
Stratégia islamistov už dlhšie nie je upriamená na teroristické akcie, ale na zdanlivo mierovú, podvratnú činnosť, ktorá má vyústiť v ovládnutí západných kultúr a indoktrinovať ich normami islamu!
Islam vytvoril v Nemecku vešmi silnú vlastnú, tzv. paralelnú spoločnosť a tá je skvelým zázemím pre jeho ciele.
V súčasnosti – napríklad v Nemecku – žije džihád najmä zo svojho demografického aspektu. Kombinácia vysokého počtu moslimských imigrantov a veľkého počtu detí v ich rodinách oproti nízkemu počtu detí domáceho obyvateľstva prepožičiava džihádu čoraz väčšiu silu.
Roman Bednár
.jpg)
