Ako by fungovala Ruská podvodná sabotáž?

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:Twitter)

V posledných rokoch sa západní predstavitelia čoraz viac obávajú zraniteľnosti podmorských káblov, ktorými sa podľa odhadov prenáša 95 % medzinárodných digitálnych údajov na svete

Rusko disponuje rôznymi prostriedkami na útoky na podmorskú infraštruktúru. Jedna z hrozieb pochádza od Hlavného riaditeľstva hlbinného výskumu, známeho pod ruskou skratkou GUGI, ktoré je oddelené od námorníctva a podlieha priamo ruskému ministerstvu obrany. GUGI disponuje rôznymi špionážnymi loďami a špecializovanými ponorkami, ktoré môžu pracovať v extrémnych hĺbkach. Môžu nasadiť potápačov (známych ako hydronauti), miniponorky alebo podvodné drony. V roku 2019 pri požiari na palube Lošarik, jednej z miniponoriek GUGI, zahynulo v Barentsovom mori 14 Rusov – to, že všetci boli dôstojníci, poukazuje na špecializovaný charakter práce tejto organizácie.

Reklama

Napriek tomu je vysoko nepravdepodobné, že by GUGI bola zapletená v sabotáži na Nord Stream. Jeho ponorky sa nachádzajú v Arktíde a zameriavajú sa na severný Atlantik, Nórske more a Barentsovo more. Na nasadenie potápačov, bezpilotných lietadiel alebo torpéd by museli prekročiť Severné more a vstúpiť do Baltského mora, ktorého úzky vstup je vhodný na akustické monitorovanie zo strany NATO.

Pre Rusko by bolo jednoduchšie nasadiť autonómne alebo diaľkovo ovládané drony z Kaliningradu, ruskej exklávy na Baltickom mori, kde sídli Baltská flotila ruského námorníctva a ktorá leží len 300 km za vodou od oblasti, kde boli poškodené plynovody. Hladinová loď by mohla v určitej vzdialenosti nasadiť dron, ktorý by následne mohol nad cieľom odpáliť bojovú hlavicu torpéda. Ďalším spôsobom útoku by bolo uloženie mín, ktoré by sa mohli aktivovať na diaľku týždne alebo mesiace po ich položení.

Reklama

V praxi sú potrubia a káble odlišnými druhmi cieľov. Káble môžu byť zle zmapované, zakryté bahnom alebo sa môžu pohybovať s prúdmi. Niekedy ich náhodne prerežú alebo poškodia rybárske plavidlá. V januári bol prerušený dôležitý kábel na nórskom súostroví Svalbard, čo vyvolalo fámy o zapojení Ruska. Nórska polícia nakoniec dospela k záveru, že išlo o nehodu.

Naproti tomu potrubia sa dajú ľahko nájsť, ale zvyčajne sú čiastočne zakopané alebo chránené betónom, takže na ich poškodenie je potrebná veľká výbušná nálož. Napríklad plynovod Nord Stream 1 má betónový plášť hrubý až 11 cm. Dánski predstavitelia tvrdia, že každý výbuch spôsobil seizmickú udalosť zodpovedajúcu 500 kg TNT. To je približne toľko ako bomba umiestnená v aute, hoci k tomuto účinku by prispel aj tlak plynu v potrubí.

Samozrejme, už samotná logika je proti: prečo by sa Rusko zameralo na plynovody, ktoré z veľkej časti vlastní samotné Rusko.

Peter Kováč

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.