Bratislava 21. októbra 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Keďže vďaka masívnemu testovaniu je odhalených stále viac pozitívnych na covid 19 vláda sa snaží robiť opatrenia, aby sa situácia u nás nevyvíjala českou cestu, kde dnes majú takmer 12 000 pozitívnych. Tieto opatrenia však nie sú prijímané s pochopením pretože ruinujú ekonomiku
Také zatvorenie reštaurácii, fitnescentier či zrušenie svadieb sa nezdá ako dôležité z pohľadu ekonomiky, ale prvé zdanie klame, pretože na toto odvetvie je napojených mnoho ďalších odvetví pričom nie je zanedbateľný aj psychologický moment.
Snahou vlády je, aby sa ľudia nestretávali, aby sa izolovali a teda nenakazili.
Účinnosť dosiaľ prijatých opatrení, okrem toho, že budú mať určite negatívne dôsledky pre ekonomiku je sporná. Je síce pekné, keď sa ľuďom znemožní stretať sa na pive alebo pri obede ale človek si kladie logickú otázku, či to ma význam, keď sa stretnú doma, v MHD a v práci?
Štatistika preto veľmi logicky ukazuje, že covid sa momentálne najviac šíri v rodinách a na pracovisku.
Covid je ochorenie podobné chrípke. Zvyčajné príznaky sú strata čuchu a chuti, teplota, bolenie hlavy a očí, sťažené dýchanie a bolesti svalov a kostí ako pri chrípke. U väčšiny ľudí sa to, že sú nakazení vôbec neprejaví alebo majú len ľahký priebeh. Ale tých, u ktorých choroba prepukne spravidla poriadne potrápi. Vyliečenie potom spravidla trvá dlhšie ako pri chrípke a je pre organizmus vyčerpávajúcejšie. Veľkým problémom samozrejme je, keď ma niekto organizmus oslabený v dôsledku nejakej inej choroby, prípadne onkologickou liečbou, alebo ak má zápal pľúc a infikuje sa aj covidom a podobne. Tam môžu byť následky fatálne.
K dnešnému dňu registrujeme na Slovensku 98 prípadov úmrtí s covidom.
Nikto samozrejme nechce aby ľudia umierali zbytočne. Najväčším rizikom covidu je vlastne technická záležitosť. Problémy totiž môžu nastať hlavne v prípade, že by odrazu veľké množstvo ľudí potrebovalo odbornú lekársku nemocničnú starostlivosť a nebol by dostatok miest v nemocnici pre všetkých. Teda mohol by to byť problém jednak pre ľudí nakazených covidom ale aj pre ľudí, ktorí potrebujú inú akútnu pomoc, ale pre obsadenie nemocníc covid pacientmi by ju nemohli dostať.
Na prípravu nemocníc na jesennú vlnu covidu však mala vláda celé leto. Zdá sa však, že ho nevyužila a že rezort zdravotníctva, ale ani vojaci pripravení nie sú.
Vláda logicky hľadá východiska zo situácie. Ako nezruinovať ekonomiku, lebo druhý lock down počas jedného roka by už mohol byť smrteľnejší ako samotný covid a pritom zabrániť šíreniu nákazy, aby nedošlo k špičkám, ktoré sa nedajú zvládnuť.
Vláda si teda ako základné opatrenie zvolila celoplošné testovanie všetkých obyvateľov.
Čo si od toho vláda sľubuje? Hlavná idea sa dá zhrnúť takto: Odhalíme väčšinu nakazených a izolujeme ich. Nebudeme musieť zavrieť ekonomiku.
Aké riziká má takáto akcia čo v skutočnosti prinesie sa už popísalo veľa. Logisticky zvládnuť takúto akciu sa zdá veľmi náročné aj ak sa zapojí armáda a vytvorí tak kostru akcie. Na to poukazuje najviac komentátorov, že tým, že sa akciu nepodarí zrealizovať riadne sa vlastne iba vyplytvajú obrovské štátne prostriedky a zažijeme celosvetovú blamáž.
Vláda si chce otestovať systém na Orave a v okrese Bardejov. Otestovať sa tu má 180 000 ľudí v 235 odberných miestach za tri dni. Ak predpokladáme, že s jedným človekom sa zabavia 15 minút a trochu použijeme matematiku tak nám vyjde, že otestovanie 180 000 ľudí bude potrebných 45 000 človekohodín. Na jedno odberné miesto bude teda pripadať 191 človekohodín, teda bude pri odberoch potrebných odpracovať 24 osemhodinových pracovných zmien, čo pri dobre zaškolenom personále nie je nemožné.
Sekundárnymi problémami bude, že pri tak veľkej koncentrácii ľudí, ktorí sa prídu testovať sa ich môže aj veľa nakaziť.
Ale aj keby všetko dopadlo dobre, aký môže byť výsledok tohto testovania a aký môže byť z tejto akcie osohc? V zásade prichádzajú do úvahy iba dve možnosti. Buď sa zistí, že nakazených v populácii je veľa alebo, že ich je nakazených málo.
Momentálne sa percento infikovaných voči počtu vykonaných testov pohybuje pri denných porovnaniach niekde medzi 10 – 15 % celkovo je to však iba 5 %. Percentá sú momentálne mätúce hlavne kvôli tomu, že infikovaní nahlasujú svoje kontakty a tie sa ďalej testujú, teda sa sleduje línia šírenia vírusu.
Predstavme si teda, že cez víkend otestujú 3 milióny obyvateľov a zistí sa, že spoločnosť je značne premorená a infikovaných je veľmi veľa, povedzme až 20 % teda až 600 000 ľudí. Vznikne hneď niekoľko otázok. Za prvé by to znamenalo, že ak je tak veľa nakazených choroba prepukne iba u veľmi malého percenta z týchto ľudí. Budú teda potrebné nejaké prísnejšie opatrenia? Alebo aj, sú vôbec potrebne vôbec nejaké opatrenia? Za druhé, čo s tými všetkými ľuďmi? Domáca karanténa? Nebude to veľký výpadok pracovníkov pre hospodárstvo? Za ďalšie, bude mať takáto izolácia zmysel, keď ich rodinný príslušníci budú ďalej chodiť do práce a roznášať tam vírus? Alebo bude karanténa platiť pre celé rodiny? Zavrú sa do karantény prípadne celé pracovné kolektívy z pracoviska infikovaného? Atď.
Môže sa však zistiť aj opačný výsledok. Nakazených bude veľmi málo. Povedzme len 3 % teda nejakých 90 000 ľudí. To by znamenalo, že vírus sa šíri omnoho menej ako si myslíme. A tiež vznikajú následne otázky. Hlavne otázka či v takom prípade sú potrebné opatrenia postihujúce ekonomiku, či nestačí sa riadne postarať o pripravenosť nemocníc. Táto otázka však platí aj v prvom prípade a mala byť riešená v lete ako najdôležitejšia.
Mega akcia, ktorá oslovila hlavne asi Matovičovo ego, tak asi prinesie zaujímavé štatistické údaje. Budú tieto údaje aj užitočné? Na vytvorenie vzorca premorenia spoločnosti asi áno. Nikto na svete nemá dosiaľ takéto Big dáta. Tieto dáta by mali aj pomôcť prijať opatrenia. To, či však ich možné prijať bude ukážu až počty nakazených.
Každopádne celý tento prístup je zlý. Zlý pre ekonomiku a zlý pre našu spoločnosť. Je zlý aj po psychickej stránke pre všetkých obyvateľov, ktorí vnímajú obmedzenia pričom vidia, že zatiaľ čo sú na nich kladené rôzne nároky, oni chudobnejú a ich výhľad do budúcnosti je pesimistický, lebo sa budú mať horšie.
Skúsenosti, ktoré už s covidom celoplanetárne máme ukazujú, že ak sa nechá vírus veľmi šíriť kolabuje zdravotníctvo a zomierajú ľudia. Z toho vyplýva, že v prvom rade treba mať na špičky pripravené zdravotníctvo a v druhom rade chrániť rizikové skupiny, ktoré sa po nakazení covidom do nemocnice dostávajú najčastejšie – teda treba chrániť starých a už ťažko chorých. Ostatní si v drvivej väčšine s chorobou poradia a prekonajú ju v domácej liečbe. A podľa týchto znalostí mali byť koncipované opatrenia. Nie vyrábanie zaujímavých štatistík pre ostatných za cenu vlastných strát.
Karol Kalapik