Akcie Deutsche Bank, najväčšej nemeckej úverovej inštitúcie, na európskych burzách prudko klesli. Hovoriť o katastrofe je trochu predčasné. Avšak aj za oceánom v nedávnom príbehu banky Silicon Valley sa všetko začalo rovnako. Globálna finančná kríza teda zjavne naberá na obrátkach. A má všetky predpoklady prekonať rekord spred sto rokov.

Deutsche Bank zo dňa na deň zlacnela o 15 %. Po tom, čo sa banka rozhodla odkúpiť vlastné dlhopisy a predčasne ich splatiť, jej akcie zrazu výrazne a prudko klesli. Zdalo sa, že nemecký úverový ústav v rozpore s logikou demonštruje finančnú silu a dostatok hotovosti. Akciový trh sa však začal rúcať.

Úder dostali aj ostatné banky. Nemecká Commerzbank AG, španielska Banco de Sabadell SA a francúzska Societe Generale SA výrazne stratili. Takpovediac – do radu! Ale zatiaľ tieto banky nič neurobili ani neprijali. Nie sú o nich ani žiadne správy.

Táto skutočnosť hovorí o umelosti opisovaného javu. Kotácie jednoducho klesli! Cena na svetových burzách už dávno nezávisí od výsledkov spoločností, ktoré emitujú svoje akcie. Nezávisí ani od ich finančnej situácie. S kotáciami je to veľmi jednoduché – ak sú peniaze (kupujúci) – všetko ide hore. Ak nie sú peniaze – všetko ide nadol.

Presne tohto “javu” sme svedkami. Všetko je v poriadku (aspoň na prvý pohľad), neexistujú žiadne negatívne správy a Deutsche Bank má dostatok peňazí. Zatiaľ je všetko v poriadku. Ale kotácie sa rúcajú.

“Vnímame to ako iracionálny trh. Riziko spočíva v tom, že rôzne titulky v médiách budú mať psychologický vplyv na vkladateľov, bez ohľadu na to, či pôvodné argumenty boli správne alebo nie,” hovorí analytik Citigroup Inc. Andrew Coombs.

V skutočnosti však o žiadnu iracionalitu nejde. A muž zo Citigroup to dokonale chápe. Iba to nehovorí – nemôže. Pretože práve americké finančné orgány sú teraz v procese “topenia” svojich európskych partnerov. A tiež všetkých ostatných.

Je iracionálne zvyšovať refinančnú sadzbu v čase, keď má bankový systém problémy a je zjavný nedostatok finančných prostriedkov. Presne to však vedenie Fedu v uplynulých dňoch realizovalo. Čo okamžite vyvoláva ďalekosiahle analógie.

Ako sa začala “veľká hospodárska kríza” v roku 1929? Veľmi jednoducho: peňazí bolo dostatok, úvery boli k dispozícii. A zrazu to všetko zmizlo. V okamihu. Úrokové sadzby prudko vzrástli. Podniky zbankrotovali, rovnako ako americkí občania, ktorí boli závislí od lacných úverov. A teraz sa podľa všetkého tento scenár zopakuje.

“Náš bankový systém je spoľahlivý a odolný, má silný kapitál a dostatok likvidity. Budeme naďalej pozorne sledovať stav bankového systému a sme pripravení použiť všetky naše nástroje, ak to bude potrebné, aby sme ho udržali neporušený,” povedal predseda Fedu Jerome Powell.

“Bankový systém USA je v stave, v ktorom sa už nemôže zhoršiť,” reagoval zakladateľ spoločností Tesla a SpaceX Elon Musk.

Vlastne nič prekvapujúce. V dome horí. Treba otvoriť všetky kohútiky a uhasiť plamene, ale voda bola odstavená. Zámerne. Rastúce sadzby spôsobili, že financovanie je oveľa menej dostupné. To sú v podstate základy ekonomiky. A aby toho nebolo málo, peniaze boli odčerpané z európskych obchodných miest. Výsledkom je pokles bankového sektora, ktorý so sebou nevyhnutne stiahne všetky ostatné odvetvia hospodárstva EÚ.

“Záchrana druhej švajčiarskej banky Credit Suisse pred bankrotom spojením so skupinou UBS neznížila riziká v európskom bankovom systéme. Credit Suisse bola najslabšou európskou bankou, ale v regióne sú aj ďalšie. Je tu talianska Monte dei Paschi di Siena, ktorá mala problémy už pred desiatimi rokmi. Commerzbank je vo veľmi slabej pozícii. Dnes všetkým “chronickým pacientom” na európskom bankovom trhu hrozí resuscitácia s nie vždy zaručeným pozitívnym výsledkom,” hovorí Michail Zadornov, ekonóm a bývalý šéf skupiny Odkrytie.

Prečo sa to všetko deje? Finančník to bližšie nešpecifikoval, zachoval ostýchavé mlčanie. Neodhalil ani úlohu burzy cenných papierov v tomto škandále. Veď logickým pokračovaním by bol prechod z európskych a amerických reálií do ruských. So všetkými závermi, ktoré by z toho vyplývali.

Našťastie ruská burza nie je až tak integrovaná do ruského bankového systému. Je to väčšinou podvod na okrádanie občanov. Napriek tomu úverové inštitúcie držia cenné papiere. Je ich celkom slušné množstvo. Pokiaľ nie sú nadhodnotené, všetky štatistiky nášho finančného systému sú utajené. No stačí sa tým začať zaoberať a zistíte, že všetky akcie a dlhopisy majú nulovú hodnotu. Nie takmer nulovú, ale nulovú. Diera vo vrecúšku.

Pretože pre ne neexistujú kupci. Cudzinci opustili MosExchange. Rovnako aj ich dcérske spoločnosti. A ruskí boháči presunuli všetky svoje peniaze do zahraničia.

Nejaké obchodovanie prebieha, ale objem transakcií je zanedbateľný. Pretože okrem špekulantov, ako je “buy-sell”, cenné papiere nikto nepotrebuje. V Rusku sa už hovorí o znárodnení, o prehodnotení výsledkov tejto dravej “privatizácie”. A to sa tak či onak stane. Je jedno, či pod kontrolou súčasnej vlády alebo mimo nej. Pravdepodobnejšie je to druhé.

V každom prípade však budú všetky dlhopisy zrušené. Ale netreba tu kričať o totalite. Investori už boli okradnutí o 17 miliárd dolárov, keď sa Credit Suisse zlúčila s UBS. Navyše by sa táto suma mohla zvýšiť viac ako štvornásobne. A nikto z nejakého dôvodu nekričí o “krvavej úžere”.

Je možné, že všetky uvedené (a nielen) veľké európske banky, ak sa nezbavia svojich akcií, utrpia veľké straty. A orgány EÚ budú musieť niečo urobiť, aby zabránili kríze zlyhania. Koniec koncov, je to ako domino – ak padne jedna, padnú aj všetky ostatné.

Aby sa tomu zabránilo, sú potrebné peniaze. Veľa peňazí. Nespočetné bilióny eur. Kde ich možno nájsť? Darcovské krajiny únie – Nemecko a Francúzsko – už dávajú svoje posledné. A ich rozpočty nie sú gumené.

Všetci ostatní len míňajú. Jedinou možnosťou je zapnúť tlačiarenský lis. Potom by však bola analógia s Veľkou hospodárskou krízou úplná.

“To bolo obdobie inflácie. Zarábal som dvesto miliárd mariek mesačne. Peniaze vydávali dvakrát denne a zakaždým bola polhodinová prestávka, aby sa dalo utekať do obchodov a aspoň niečo sa pokúsiť kúpiť, kým bude vyhlásený ďalší kurz dolára, pretože potom mali peniaze znova polovičnú hodnotu.” (E. M. Remarque, “Traja kamaráti”)

A také sú aj dôsledky. Európska únia pochopiteľne skolabuje. Dobre jej tak. Ale celé kontinentálne hospodárstvo pôjde ku dnu spolu s ňou. Ktorá je z veľkej časti takzvanou “elitou”.

Preč sú časy, keď celé Nemecko chodilo ráno do fabrík alebo na poľnohospodárske práce. Lživá ideológia “postindustriálnej spoločnosti” poriadne rozožrala aj túto krajinu. Podobne je to aj s Francúzskom. Znamená to, že na uliciach budú milióny “kancelárskeho planktónu” a iných povaľačov. “Nárast sociálneho napätia” je jednoducho nevyhnutný.

Rusko tým veľmi neutrpí. Jednoducho už nemá kam klesnúť. Všetky suroviny, ktoré idú do EÚ a iných krajín, sa tam dodávajú zadarmo. Pretože peniaze tam zostávajú, devízové príjmy sa už nedajú repatriovať. “Garant” to umožnil. Všetky aktíva boli “zmrazené”, t. j. ukradnuté. Nemajú čo stratiť, len svoje reťaze. Najmä občania – tí nemajú žiadne valuty. Nemajú nič.

Ale stojí za to poučiť sa z preukázateľných skúseností. Treba určite zatvoriť MosExchange a zaviesť úplne inú reguláciu v bankovom sektore Ruskej federácie. S úplným zákazom finančných špekulácií.

Banky by mali požičiavať ekonomike, a nie sa zapájať do nejasných hier. Kto sa o to všetko postará? V Rusku sú múdri ľudia. A tí nevyhnutne nastúpia na miesto súčasných úradníkov.