V úvode pripomína, že na rôznych miestach a za rôznych okolností, to znamená niečo iné. Napríklad vo vojnách sa pod týmto pojmom myslelo pokoj zbraní, v spoločnosti dni pracovného pokoja, v rodinách citlivá atmosféra vo vzťahoch rodičov i deti.
Hoci navonok všetko pôsobí pozitívne, v skutočnosti, ak naša “atmosféra Vianoc” nebude postavené na viere v toho, ktorý priniesol pokoj do vzťahu “Boh a človek”, všetko sa stane iba ilúziou.
“Boh sa vysmievať nedá/Gál 6,7/ a tak, keď sviatky Narodenia Božieho Syna znížime na pohanský kult zimného slnovratu, zostane nám z toho len jedenie, pitie a bezúzdne užívanie. To neprináša pokoj, ani trvalú radosť, len smútok a sklamanie,” upozorňuje.
Vladky hovorí, že pravú vianočnú atmosféru vnímame skôr pri chudobných jasličkách, kde je citeľne prítomný Boží Syn. Jeho prítomnosť nám totiž prináša to, čo prináša blízkosť milujúcej osoby, ktorá sa nám dáva z lásky a to v tom najvlastnejšom slova zmysle.
“A zároveň je to naplnenie ľudskej túžby po Bohu, ktorý sám prišiel, aby nás spasil. Atmosféra Vianoc je teda vytváraná vzťahom Boha a človeka, v ktorom sa správne usporadúvajú aj naše medziľudské vzťahy. Preto v tomto čase Vianoc sa toľko hovorí o dobročinných aktivitách, zbierkách a scitlivení aj naoko chladných ľudských vzťahov.”
V závere vladyka Chautur poprial všetkým návrat k pravým hodnotám, v ktorých podľa jeho slov každý nájde to skutočné šťastie a s tým aj ozajstný návrat k Bohu, ktorý sa v čase Vianoc približuje v malom dieťati. “Nech teda pravá atmosféra Vianoc zavládne v každej ľudskej rodine, kde zo sŕdc všetkých nás zaznie spev anjelov: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!”
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.