“Zavedenie trestu smrti by znamenalo okamžité pozastavenie prístupových rozhovorov,” uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová poznamenáva, že Turecko je súčasťou Rady Európy a je viazané Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv. “Žiadna krajina sa nemôže stať členským štátom EÚ v prípade, že zavádza trest smrti,” dodala.
Znepokojenie nad tureckou vládou po jej tvrdom zákroku na základné práva vyjadrili viacerí činitelia a politici v EÚ. V takomto prípade je bezvízový styk neprijateľný. “Nemáme nič proti utečeneckej dohode s Tureckom,” vraví predseda CSU Horst Seehofer, no ako “problematické” sa momentálne ukazuje byť “úplná voľnosť pohybu” pre Turkov.
Seehoferovi sa nezdajú byť správne ani “čistky” zo strany Erdogana, čo za “úplne neprijateľné” označuje aj rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz: “Nesmú nastať žiadne svojvoľné čistky, žiadne trestné sankcie mimo ústavného rámca a súdnictva. Štátna moc musí byť vždy vykonávaná výlučne na základe zákonov a chrániť ľudské práva.”
Nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas pre Berliner Morgenpost povedal: “Malo by byť jasné prezidentovi Erdoganovi, že neexistuje žiadna úľava pre Turecko. Ten, kto obmedzuje základné práva a nezávislosť, odsúva krajinu od základných hodnôt EÚ. Nikto by nemal zneužívať pokus o prevrat pre autoritárske účely. Iba vtedy, keď je vojenský prevrat ústavný a zabráni ďalšiemu rozdeleniu tureckej spoločnosti.”
Thomas Oppermann z SPD obvinil Erdogana z ohrozenia demokratických princípov v krajine: “Ak sú odstraňované tisíce sudcov a prokurátorov, ktorí nemajú očividne nič spoločného s prevratom, je to útok na demokratický právny štát. Erdogan zneužíva nevydarený pokus o prevrat ako zámienku na vyčistenie tureckého štátneho aparátu od odporcov AKP. Samozrejme, pučisti musia byť volaní k zodpovednosti, ale musí to byť vykonané v súlade so zákonom.”
Podľa tureckého premiéra Binaliho Yildirima je zlé urobiť unáhlené rozhodnutie o treste smrti, čo by vyžadovalo zmenu ústavy.