Forenzná genetika identifikuje osoby či stopy z miesta činu na základe analýzy DNA. Odoberá a skúma všetky vzorky, ktoré sú biologickou stopou po človekovi, od tých neobvyklých (výkaly, pohlavné výlučky) až po tie bežné, ako sú vlasy či nechty.
Tento vedný odbor môže pomôcť aj archeológom, no známejší je v oblasti kriminalistiky. Analýzou DNA z nejakej biologickej stopy identifikuje obete, no častejšie páchateľa. V základoch vie určiť jeho pohlavie, ale v dnešnej dobe už aj podrobnejšie špecifikovať, napríklad určiť pôvod, z akej oblasti sveta či regiónu osoba pochádza.
“Na druhej strane narastá mobilita ľudí a ich premiešavanie. Budúce generácie budú väčšou ‚zmesou’, zatiaľ ale táto analýza funguje veľmi dobre,” uisťuje forenzná genetička Halina Šimková.
Forenzní odborníci postúpili až tak ďaleko, že stačí len jediná genetická stopa, aby sa zistili fyzické parametre, ktoré sú stále, ako farba očí alebo vlasov. “Naopak, telesná hmotnosť je premenlivá a ako taká nie je zakotvená v DNA,” vysvetľuje Šimková.
Vraví, že aj keď je forenzná genetika je “čistá” veda nezaťažená vonkajšími faktormi, aj tu zohrávajú úlohu emócie. Napríklad, ak ide o veľmi brutálny skutok, objavuje sa tendencia postaviť sa na stranu obete a získať akýkoľvek dôkaz proti konkrétnemu páchateľovi. Ale tu Halina Šimková zdôrazňuje, že špecialista s tým musí počítať a sám seba ukorigovať tak, aby v každom prípade zostal nestranný a neutrálne pristupoval k prípadu.
“Skutočný znalec to nesmie pripustiť. Vo svete už existuje mnoho mechanizmov, ako tomu zabrániť: stopy sa napríklad analyzujú anonymne, aby znalci nemali kontakt s prípadom ako takým. Inde je snaha znalca školiť, zároveň sa prípad delí medzi viac znalcov,” vraví Halina Šimková.
V dnešnej dobe už dokonca existuje syntetická DNA, ktorú páchateľ môže zanechať na mieste činu ako falošnú stopu. Podľa Šimkovej to je teoreticky možné, ale dá sa spoznať, že je syntetická, lebo v nej nie je nič naviac ako pri prirodzenej. Možno by skôr šlo o nejaký plánovaný zločin a navyše je “veľmi drahá”.