Pán profesor, s Vašim Curriculum Vitae sme čitateľov zoznámili už v predchádzajúcom rozhovore. Dovoľte mi preto prejsť priamo k dnešnej dominantnej téme. Práve ste vydali knihu “Aj ekonómia je veda”. Prečo taký názov?

Lebo som sa veľa natrápil, kým som ju zvládol. Musíte sa zahĺbiť do diel A. Smitha, K. Marxa, či J. M. Keynesa, čo nie sú len objemné diela, ale sú náročné na zvládnutie ich obsahu, logických ekonomických vzťahov a väzieb. Aj ekonómia má svoj predmet, jazyk a metodológiu, ktoré nám dovoľujú získať obraz ako ekonomika funguje. Nadpis som zvoli taký aj preto, že po roku 1989 nám KDH ponúklo ako najlepšieho makroekonómia človeka, ktorý skončil VŠD v Žiline, či niekto iný nám ponúkol za viceguvernéra chemického inžiniera a ministrom financií bol hutník. Zasiahne Vás guľka, ale ekonomické poznanie Vás nezasiahne; musíte sa zhrbiť nad stolom a zahĺbiť do hlbín mora ekonomických poznatkov. Inak ste v ekonómii iba dezorientovaný o čom hovoria mnohé zlé ekonomické nástroje, ktoré sa použili po roku 1989 a o ktorých píšem v knihe pod názvom systémové chyby štátu, správnejšie politikov.

Zoznámiac sa s Vašim dielom, spýtal by som sa – ktorý vedecký prienik, či vedecký posun v ekonómii Vás najviac potrápil?

Vo vede človek rozmýšľa stále, teda aj v noci, či zavčasu ráno. Núti Vás k tomu nevyriešený problém. V prílohách uvádzam 4 listy, kde ma ekonomické oddelenia OKD Ostrava, Československých keramických závodov, či okresné oddelenia Štátneho štatistického úradu požiadali o hlbšie objasnenie výpočtu kritéria pre hodnotenie hospodárskeho výsledku podniku. Veľmi ma to potešilo, lebo ja som po skončení školy začínal v ZSMK Tlmače a už v diplomovej práci som ten problém akosi riešil. Cítil som, že to musí ekonómov trápiť. Podarilo sa mi to a mal som veľkú radosť. Ale na obale mojej knihy vidíte v žltom poli akúsi matematickú konštrukciu. A kým som sa k nej dopracoval ubehlo 25 rokov. Začal som to v EHK v Ženeve pri komparácii krajín regiónu EHK na báze Leontievovho modelu. Vyriešil som jeho obohatenie tým, že som import krajín rozdelil do toľkých odvetví, koľko ich obsahovala input/output tabuľka. Trápilo ma aj to, že krajiny nevyužívajú optimálne svoje zdroje – prácu, pôdu, kapitál. Majú napríklad nezamestnanú pracovnú silu. Čo by mala krajina vyrábať, aby zdroje boli využité? Práve to hovorí obrázok na obale, ktorý žiada hlboký ponor do matematického obrazu o ekonomike.

Všimol som si, že ekonómiu vysvetľujete nielen verbálne, ale sa opierate o grafy, tabuľky a aj matematiku. Je ekonómia taká náročná, že si žiada takéto nástroje?

V elektrotechnike sa aj dnes dočítate, že nepoznáme pravú podstatu elektriny. Ba sa hneď odvolajú na stavbu hmoty a nakreslia Vám schému, obrázok atómu; jadro okolo ktorého obiehajú elektróny. Oboznámia Vás s tým, čo je jednoduchý elektrický obvod. Musíte pochopiť pojmy napätie, prúd a odpor, ktoré dáva do vzťahu Ohmov zákon. A taký atóm má aj ekonomická veda a aj obvody, v ktorých sa nepohybujú elektróny, ale peniaze. Pozrime sa, ako čitateľovi obohatí chápanie ekonomického sveta tento obrázok (atóm):

Štvorčeky zobrazujú prvky ekonomiky D domácnosti, V vláda, P podniky a Z zahraničie. Spojnice hovoria o smere finančných tokov – Y príjmy domácností z podnikov, S úspory domácností, C výdavky domácností na nákup tovarov a služieb, T platené dane, G výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, I výdavky podnikov na investície, X výdavky zahraničia na náš export a M naše výdavky na dovezené tovary a služby. Aj v tomto systéme máme zákon, ktorý ekonómia volá zákonom rovnováhy ekonomiky. Ten už žiada matematiku. Ak si pozrieme D vidíme, že platí Y = C + S + T. Ale platí aj vzťah Y = C + I + G + (X – M). Z nich ľahko odvodíme, že (S – I) + (T – G) = (X – M). A toto je zákon rovnováhy ekonomiky. Uvedené makroekonomické identity sú zasa matematickým vyjadrením (modelom) vzťahov medzi prvkami hospodárstva, pomocou uvedených ekonomických veličín. Zároveň vidíme, že jedna identita vyjadruje kolobeh tokov v podsystéme podniky. A ako dobre už vieme aj z televízie, práve vraj až dnes majú v USA veľké problémy s exportom a importom. Hovorí to prezident Trump. Všimnime si rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000 a to práve na báze zákona rovnováhy:

Rovnováha aká nemá byť! Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Zákon rovnováhy môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže v 2003: I = S + T – G + M – X (+10?). Ako teda ovplyvniť ekonomiku USA? To je náročné! Nemôžem zasahovať iba do X a M (čo robí prezident Trump). Už v r. 2003 urobili USA chybu, čo dokazujú roky 2006 a 2008. Všetky tri „taniere ekonomickej váhy“ sú negatívne, teda USA žijú iba z toho, že im svet požičal. Zasiahlo ich nepoznanie ekonómie?

V poslednej kapitole ste čitateľovi ponúkli potrebu zmeny fungovania ekonomiky. Prečo? V čom je problém?

Problémov je veľa (jednoducho). Už J. J. Rousseau napísal, že tomu kto si ohradil kúsok Zeme kolíkmi, treba mu ich vytrhať. Zem je naša, povedal. Po Stalinovej smrti J. Tito odmietol pozvanie Sovietskeho zväzu na urovnanie vzťahov medzi oboma krajinami. K tomu došlo až keď N. Chruščov a N. Bulganin navštívili J. B. Tita v Belehrade v roku 1955, aby sa ospravedlnili za príkoria, ku ktorým došlo za vlády Stalina. Bola podpísaná Belehradská deklarácia, v ktorej ZSSR uznal právo Juhoslávie na vlastnú cestu k socializmu. Juhoslávski ekonómovia už dávno prišli predovšetkým s ideou potreby zmeny podstaty vlastníctva (Zem je naša!). Hneď však definovali podstatu fungovania ekonomiky a povedali, že pracovný kolektív je súčasne prvým výrobcom, prvým spoluvládcom (upravljač) a prvým prisvojovateľom produktov práce. Teda zásadne zmenili podstatu reťazca: výroba, distribúcia a akumulácia outputu spoločnosti, ktorý nedokonale vyjadruje nami zbožňovaný HDP. Čiže, ekonomika musí fungovať inak (aj spoločenské zriadenie). Nie je normálne, aby vláda chodila po okresoch a rozdávala eurá (a nehovorí o HDP!), a to bez dôkladného vyhodnotenia stupňa ekonomického rozvoja, teda, zjednodušene, výrobných zdrojov regiónu. Prešovský kraj má Vysoké Tatry, Trnavský kraj môže byť obilnicou, Bratislavský kraj má diaľnicu a v okolí Rožňavy majú iba rozbité cesty. Túto rôznorodosť ekonomiky treba akosi inak zmerať, nie ako je nešťastné HDP (čo je taká miera ako keby krajčír používal gumený meter). Aj o to som sa pokúsil v mojom diele. A veľmi starostlivo som tú mieru opísal a oprel o poznatky matematiky. Je podrobnejším „mikroskopom“ ako obrázok, ktorý som uviedol v prvej otázke. Je jeho prehĺbením, obohatením a preniknutím do hlbín ekonomiky. Je prelomom, zvratom. A to je vyjadrené matematickým vzťahom v žltom poli na obale knihy.

Pán profesor, Verím, že Vaše dielo bude mať veľký význam, keď si /možno po dlhom trápení a utrpení/ uvedomíme, že veda je od slova vedieť, ale aj následne viesť v zmysle jej etalónov. Ďakujem Vám za zaujímavý rozhovor.

Zhováral sa František Ďuriš

Článok pôvodne vyšiel na portáli slovenskeslovo.sk