Európske médiá príliš nevysvetľujú podstatu danej situácie, fakticky utajujú citlivé detaily a jednoducho nehovoria pravdu. Pokúsime sa veľmi stručne, po lopate vysvetliť, čo všetko sa skrýva pod špicou ľadovca – pod hladinou slniečkarsko-mainstreamového mediálneho oceánu.

Jediné, na čo sa zmohli slniečkarske médiá, je, že uviedli, že hoci úplným vlastníkom plynovodu je ruský plynárenský gigant Gazprom, polovicu projektu v hodnote 8 mld. eur financuje päť európskych energetických a chemických firiem, vrátane spoločností Shell, BASF a Engie. Dodali aj to, že povolenie Nord Stream 2 už skôr dostal od Ruska, Fínska, Švédska a Nemecka a teraz aj od Dánska. Čiže uznali, že plynovod Nord Stream 2 predsa bude  vybudovaný – aj napriek všetkým sankciám, nátlaku a vyhrážkam.

Lenže médiá iba jemnými náznakmi vysvetľovali, prečo európske krajiny, hlavne Nemecko, sa tak snažia o výstavbu „ruského plynovodu“. Odpoveď je úplne jasná, je na tácke: v tomto prípade nejde o politiku, ale o čistý biznis. Európske firmy, pracujúce na projekte, sa vykašľali na nespokojnosť a vyhrážky kontinentálnych a zaoceánskych politikov a celých vlád a dodnes sa aktívne podieľajú na výstavbe plynovodu. Biznis je biznis a politika bola odstavená nabok. Prirodzene, veľké koncerny majú vplyv na svoje vlády, a preto sa správanie mnohých politikov v Nemecku, Francúzsku a iných krajinách „prekvapivo“ zmenilo. Ale, ako vidíme, až také veľké prekvapenie to nebolo…

Postoj oponentov budovania plynovodu Nord Stream 2 je absolútne zreteľný. Američanom ide o to, aby iba oni boli suverénnymi predajcami plynu v Európe a EÚ nakupovala americký skvapalnený plyn (aj keď v súčasnosti Američania často nakupujú ruský skvapalnený plyn a potom ho predávajú Európanom, ako svoj vlastný – so ziskom…). Poľsko, pobaltské štáty a ešte zopár štátov v Európe jednoducho už storočia pociťujú alergiu na Rusov, Rusko a všetko ruské a tejto choroby sa tak ľahko a rýchlo nezbavia, a preto budú bojovať proti Rusom na všetkých frontoch, bez rozdielu, či to treba alebo nie. Ako povedal hrdina jedného slávneho románu: „Bijem sa preto, lebo sa chcem biť!…“

Niektoré ďalšie krajiny (vrátane Slovenska) tiež neboli nadšené budovaním plynovodu Nord Stream 2, hlavne kvôli tomu, že sa obávajú ruského monopolu na plyn. Rétorická otázka: aký monopol, kto a komu bráni nakupovať plyn od Američanov, ktorý chcú za každú cenu predávať v EÚ? Veď je tu sloboda, demokracia a liberalizmus – nakupujte drahý plyn od USA a nevznikne žiaden ruský monopol… V čom je problém?

Hlavným zádrheľom pre niektoré krajiny (zasa aj pre Slovensko) boli (teda aj sú) obavy, že Rusko bude distribuovať plyn prostredníctvom Nord Streamu 2 a potom zavrie kohútik na ukrajinskej hranici, čiže nepotečie ani cez územie Slovenska a naša krajina stratí veľký balík na tranzite plynu. Ale čert nikdy nie je taký strašný, ako ho maľujú…

Podrobne sme už viackrát o tom písali, uvádzali názory odborníkov, hlavne, západných, pretože ruským odborníkom slniečkari nebudú veriť. Zopakujeme to zasa veľmi stručne, po lopate, nebudeme opakovať čísla – nie je to také dôležité. Hlavne, aby sa pochopila podstata veci. Už dnes EÚ potrebuje viac plynu, ako je Rusko schopné dodať prostredníctvom existujúcich plynovodov. Európski politici, „odborníci“ a slniečkarske médiá o tom nehovoria ani slovo. Nie je to náhoda.

V nasledujúcich rokoch Európa bude potrebovať ešte viac plynu. Ak Rusko bude „na plné pecky“ dodávať plyn prostredníctvom Severného prúdu-2 /Nord Streamu 2/ a Tureckého prúdu, aj tak nedokáže uspokojiť potrebu európskych štátov – jednoducho kapacita oboch plynovodov bude nedostačujúca. Číže Rusko nebude mať inú možnosť, ale doslova bude musieť dodávať plyn aj cez územie Ukrajiny a teda aj cez Slovensko. Hovoria to všetci ruskí, ale aj mnohí európski experti. Na 99 percent Rusko nezavrie kohútik a plyn bude aj naďalej prúdiť cez Ukrajinu a cez Slovensko.

Áno, bolo by hlúpe popierať: každé pravidlo má výnimky. Ak vznikne kritická situácia alebo nedajboh katastrofa vo vzťahoch Ruska a Ukrajiny, môže sa stať, že Rusko ozaj zavrie kohútik. Ale krajiny EÚ by nemali pripustiť, aby vznikol väčší konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou: na to, aby zamedzili podobnému konfliktu, majú veľmi dobré páky – aby usmernili aj jednu, aj druhú stranu. Čiže EÚ môže pokojne zariadiť, aby ruský plyn aj naďalej prúdil cez Ukrajinu a teda aj cez Slovensko. Záujem o to majú všetky strany.

Áno, Rusi budú mať väčšiu páku, aby ovplyvňovali Ukrajinu. Ale nie tým, že zavrú kohútik, ale tým, akú cenu plynu nastavia pre Kyjev: v prípade lepších vzťahov medzi dvoma krajinami Moskva poskytne nižšie ceny pre suseda. Niekto to môže nazvať vydieraním, ale v tomto prípade je to zasa iba politika a biznis, nič viac. Každá iná krajina by reagovala podobným spôsobom – je to logicky. Lepšie vzťahy znamenajú lepšie cenové podmienky a naopak. Nie Rusko, ale Kyjev sa stále snaží zhoršovať vzťahy s Ruskom, chce uvaľovať sankcie a vyzýva k tomu aj európskych a zaoceánskych partnerov.

Ak Kyjev bude pokračovať v podobnej politike, Moskva mu začne predávať plyn za európske ceny: aký dôvod by mala Moskva poskytovať zľavy pre „partnera“, ktorý chce iba vojnu s Ruskom? Ale zatvárať kohútik, prerušovať dodávky plynu do EÚ cez Ukrajinu a cez Slovensko Rusi určite nechcú – a dokonca zasa v tom nie je žiadna politika, ale iba biznis. Potrebujú hrdzavejúcu „rúru“ cez Ukrajinu a Slovensko, aby distribuovali dostatočné množstvo plynu do EÚ: je to realita – Severný a Turecký prúdy dokopy nepostačia. A v Moskve to vedia… Jednoduchá logika: načo by zatvárali kohútik?

Na Ukrajine však vypukla panika a mnohí politici, analytici a médiá rozoberajú iba tie horšie varianty: Rusko bude distribuovať plyn cez severný a južný prúdy a zavrie kohútik na ukrajinskej hranice. Vysvetlenie je jednoduché: ukrajinskí experti porovnávajú politiku Moskvy podľa seba, čiže Kyjev, ak by bol na mieste Moskvy, by určite zavrel kohútik a „potrestal nepriateľa“. Ibaže Moskva nechce považovať Ukrajinu za nepriateľa aj napriek nepriateľskej politike Kyjevu voči Rusku. V tom je rozdiel. Preto nemieni zatvárať kohútik.

„Prehru“ Kyjeva jedným z prvých uznal šéf Naftogazu Andrej Kobolev, ktorý uviedol, že očakával podobné rozhodnutie Kodane. „Počas celej jesene sme očakávali, že padne takého rozhodnutie. Principiálna pozícia Dánska zabrzdila projekt na isté obdobie, ale geopolitickú zbraň sa nedá zastaviť nástrojmi, ktoré regulujú výlučne obchodné vzťahy,“ napísal na svojej stránke na facebooku a… hneď vyhlásil, že podporuje domácich politikov, ktorí žiadajú uvaliť ďalšie sankcie na Rusko a žiadajú, aby aj členské štáty EÚ tiež uvalili na Moskvu ďalšie sankcie (a potom chce, aby Moskva poskytla Kyjevu cenovo lacnejší plyn, je v tom logika?…).

Podčiarkol, že Kyjev má zrealizovať reformu plynového trhu a zaviesť európske normy a nájsť silného západného investora, ktorý bude prevádzkovať domáci plynovo-distribučný systém. V tomto prípade Kobolev a spol. presne vie, že, keby podobnú ponuku urobili Moskve, tá by takúto „lákavý dar“ určite odmietla, o čom ruskí odborníci a politici hovorili už viac razy. Moskva nechce brať na seba obrovskú ťarchu: ukrajinský plynovo-distribučný systém je v katastrofálnom stave a jeho rekonštrukcia si vyžiada gigantický finančný balík. Moskva určite nechce riskovať podobný balík v hre s partnerom, ktorý už zajtra alebo pozajtra môže vyviesť ďalšiu somarinu a zmeniť pravidla hry. Ruskí analytici viac razy zopakovali, že „Moskva nechce sa babrať s hrdzavou ukrajinskou rúrou“…

Väčšina ukrajinských médií /pochopiteľne, s výnimkou totálne radikálnych/ dosť realisticky zhodnotila novú situáciu, keď Dánsko povolilo budovanie plynovodu vo svojich teritoriálnych vodách. Mnohí novinári kritizujú novú vládu a prezidenta za chybnú politiku a absolútne neželanie dospieť k nejakému kompromisu s Ruskom aspoň v jednej – plynovej otázke. Celkovú náladu ukrajinských politikov a časti verejnosti obrazne vyjadril jeden z novinárov: „Ukrajinci spustili zástavy na pol žrde a niektorí dokonca prestali skákať…“

Eugen Rusnák