Bratislava 29. novembra (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) dôrazne trvajú na zachovaní výšky rozpočtu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) EÚ, pretože v opačnom prípade nebude môcť európske poľnohospodárstvo plniť v nasledujúcom programovom období všetky výrobné, environmentálne i sociálno-ekonomické funkcie, ktoré sa od neho vyžadujú. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré 27. novembra 2012 v Košiciach k návrhom nariadení EÚ týkajúcich sa reformy CAP podpísali minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (nominant Smeru-SD) a predseda SPPK Milan Semančík.
Ako ďalej dnes informoval tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec, v stanovisku jednoznačne odmietajú Európskou komisiou (EK) navrhnutý spôsob výpočtu priamych platieb znevýhodňujúci nové členské krajiny a žiadajú ich úplné vyrovnanie od roku 2014. "Predstavy Bruselu o tom, že členským krajinám, ktoré v súčasnosti poberajú priame platby nižšie ako 90 % priemeru EÚ, sa do roku 2020 zvýšia len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a uvedenou hranicou 90 % úniového priemeru, sú pre SR neakceptovateľné."
Slovensko nepodporuje ani navrhnutý systém platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Nie však preto, že by SR spochybňovala ekologické a environmentálne funkcie poľnohospodárstva, ale preto, že navrhnutý spôsob je administratívne príliš náročný a v niektorých ohľadoch až nelogický.
Z troch povinných opatrení, ktoré v tomto smere navrhla EK, sa totiž až dve (diverzifikácia plodín a zmena trvalých trávnych porastov) dajú zahrnúť do dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok.
Slovensko nemôže súhlasiť ani s vyčlenením 7 % plochy poľnohospodárskych podnikov na tzv. oblasť ekologického záujmu, čo v praxi znamená jej vyňatie z agrárnej produkcie. V čase rastúceho dopytu po potravinách je takéto opatrenie nelogické, navyše, v navrhnutej podobe môže znamenať vážnu hrozbu pre konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, v súčasnosti spĺňajúcich najprísnejšie podmienky hospodárenia prospešného pre životné prostredie na svete.
Zásadný nesúhlas vyjadruje Slovensko aj so zavedením stropov priamych platieb pre veľké podniky, ktoré by v podstate znamenali uplatnenie nerovnakého prístupu k jednotlivým subjektom podľa ich veľkosti. Vo vzťahu k definícii aktívneho poľnohospodára, ktorý by mal byť budúcim poberateľom podpôr, Slovensko víta možnosť členských štátov nastaviť vlastné objektívne a nediskriminačné kritériá.