5. mája sa konajú dve spomienkové akcie: na bratislavskom Slavíne a na vrchu Vápnik pri Leviciach

Levice 4. mája 2018 (HSP/Foto: Slavica)

Zajtra 5. mája sa o 17. hodine začína podujatie Svet Slovanov – Slávnosť na vrchu Vápnik, ktorý sa nachádza iba 5 kilometrov od Levíc. Podujatie sa koná pri príležitosti 73. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a oslobodenia našej vlasti Červenou armádou

Okrem tohto podujatia pri Leviciach sa zajtra o 13. hodine aj na bratislavskom Slavíne bude konať spomienková akcia aj účastí Nočných vlkov. Tí nebudú chýbať ani na levickom vrchu Vápnik. Organizátormi tohto podujatia sú: Mesto Levice, Obec Mýtne Ludany, Dom Matice slovenskej Levice, Okresná rada Matice slovenskej Levice, Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Leviciach, OZ Spoločnosť na obnovu a využívanie pamätníka bojov Červenej armády, OZ Slavica Nitra, OZ Spoznávame svet a Slovensko.

Program podujatia so začiatkom o 17. hodine:

• Slovenská hymna, báseň a otvorenie, privítanie hostí, príhovory,
• kultúrny program (HSS Vrbovianka Želiezovce, Olesya Grac),
• sadenie lipy, odhalenie pamätnej tabule, kladenie venca, zapálenie vatry
• hymna Matice slovenskej Kto za pravdu horí,
• voľný výklad Bratislavsko-brnianskej operácie,
• voľný kultúrny program…

Po takmer dvojročnej práci sa občianskemu združeniu podarilo v máji 2015 znovu sprístupniť verejnosti pamätník na vrchu Vápnik. Miesto, na ktorom bol pamätník postavený z prostriedkov MsNV Levice, slúžilo ako pozorovateľňa Hlavného štábu II. ukrajinského frontu. Z tohto miesta osobne velil maršal Sovietskeho zväzu Rodion Malinovskij vojskám pri začatí Bratislavsko-brnianskej operácie. Zaujímavosťou je, že front na tomto mieste, kde vojskám stála v ceste prirodzená prekážka rieka Hron, stál od 20.12.1944, kedy boli oslobodené Levice, až do 25.marca 1945. V neďalekej dedinke Kalinčiakovo, dnes je to súčasť Levíc, žije ešte starenka, ktorá maršalovi ako 17-ročná varila…

Pamätník postavili podľa návrhu dnes už zosnulého akademického architekta Sojku a odhalili ho 9. septembra 1960. Po zmene režimu sa k nemu nikto nehlásil. Až keď vzniklo občianske združenie “Spoločnosť na obnovu a využívanie pamätníka”, zistilo sa, že podľa zákona o obecnom zriadení prešiel do majetku obce Mýtne Ludany. Dnes je už jeho spoluvlastníkom aj občianske združenie, ktoré sa o pamätník stará.

Rodion Jakovlevič Malinovskij (* 23. november 1898, Odesa – † 31. marec 1967, Moskva) bol sovietsky vojvodca, maršal (1944), hrdina ZSSR. V rokoch 1957 až 1967 bol ministrom obrany ZSSR. Mnohými bol považovaný za najschopnejšieho povojnového ministra obrany Sovietskeho zväzu.

20. októbra 1943 bol jeho Južný front premenovaný na 3. ukrajinský front. Malinovskij zatiaľ pokračoval v oslobodzovaní Ukrajiny. Od decembra 1943 do apríla 1944 porazil nemeckú skupinu armád Juh a oslobodil Cherson i rodnú Odesu. Od mája 1944 velil 2. ukrajinskému frontu a spoločne s 3. ukrajinským frontom Fiodora Tolbuchina sa prebojoval do Rumunska, kde realizoval Jassko-Kišiňovskú operáciu, ktorá mala za následok prechod Rumunska (24. augusta) a čoskoro i Bulharska na stranu spojencov. Vďaka tomu ho Stalin 10. septembra 1944 povýšil do hodnosti maršala ZSSR.

Malinovskij však pokračoval v prenasledovaní nepriateľa cez južné Karpaty a Transylvániu až do Maďarska. 20. októbra 1944 obsadili jeho jednotky po ťažkých bojoch Debrecín a pokračovali ďalej na západ s úlohou obsadiť Budapešť a Viedeň. V nepriaznivom počasí čelil v oblasti Budapešti nemeckým protiútokom, ktoré odčerpali početné nemecké vojská nielen z oblasti Poľska, ale i západného frontu. Po dlhotrvajúcich krvavých bojoch obsadili jeho muži s konečnou platnosťou Budapešť 13. februára 1945. Neskôr viedol bratislavsko-brniansku operáciu, počas ktorej jeho vojská oslobodili 4. apríla Bratislavu. 2. ukrajinský front pod jeho velením ukončil druhú svetovú vojnu v Európe na území Československa po tom, čo oslobodil Brno a ďalej západne sa stretol s americkými vojskami.

Neskôr v auguste 1945 velil Transbajkalskému frontu v bojoch na Ďalekom východe. Viedol operáciu Augustová búrka, ktorá v priebehu 10 dní rozbila miliónovú japonskú Kvangtunskú armádu v Mandžusku.

Pozývame všetkých záujemcov na tieto dve zajtrajšie spomienkové akcie – ako na Slavíne, tak aj na Vápniku. Tešíme sa na stretnutie.

Eugen Rusnák