Bratislava, 10. januára 2018 (HSP/Foto:pixabay.com)

Prvého januára 2018 oslávilo Slovensko 25 rokov od svojho vzniku. Uplynulé štvrťstoročie nám prinieslo množstvo zmien, nielen politických, ale aj ekonomických. Slovenskú ekonomiku bolo potrebné vybudovať takpovediac od základu.

„Postupne sme sa stávali súčasťou európskych aj medzinárodných inštitúcií a zavŕšili sme to vstupom do eurozóny a výmenou slovenskej koruny za euro, Pripomína analytička Poštovej banky Ing. Jana Glasová, ktorá si posvietila na to, ako sa nám žilo pred 25 rokmi a dnes, porovnala mzdy ceny v obchodoch z r. 1993 a zo súčasnosti a uviedla aj ďalšie zaujímavé skutočnosti.

Poukázala na to, že v súčasnosti reálne zarábame zhruba o 73 % viac ako v roku 1993: „Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5 379 Sk v roku 1993 na úroveň 925 UR v roku 2017 [priemer za 1. až 3. kvartál 2017]. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v roku vzniku Slovenskej republiky v priemere zarábali 179 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než 5-násobne. Reálne však nie sme 5-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než 3 – násobne,“ pripomenula.

„Na začiatku 90. rokov zaznamenávala naša krajina najvyššiu infláciu, ktorá dosahovala až dvojciferné hodnoty. Aj v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23 %. V ďalších rokoch sa situácia už upokojila a inflácia sa znížila na normálnejšie úrovne. Na prelome milénia nás ale opäť potrápil dvojciferný cenový rast, netrvalo to však dlho. Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod 5 %-nou hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch,“ uviedla analytička.

„Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Na začiatku 90. rokov naše priemerné zárobky síce v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali. Napríklad v roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol o takmer -4 %,“ poznamenala.

„V roku 2016 boli naše reálne zárobky približne o 67 % vyššie ako v roku 1993. A v roku 2017 sme reálne zarábali zhruba o 73 % viac ako v roku vzniku našej krajiny. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 25 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1993 a naša životná úroveň je vyššia. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený,“ varuje analytička.

„Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu. S tým úzko súvisí ďalší dôležitý faktor ovplyvňujúci životnú úroveň, a tým je príjmové rozdelenie v spoločnosti. Vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce zhoršuje životnú úroveň v krajine,“ dodala.

„To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj miera nezamestnanosti a úroveň trhu práce. Od toho totiž závisí naša možnosť či nemožnosť nájsť si prácu, špeciálne prácu, ktorá nás baví a prináša nám aj primeraný zárobok. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len 8 % nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva,“ uviedla Jana Glasová.

Hovorí, že na kúpu potravín, elektroniky aj automobilov v súčasnosti pracujeme kratšie: „Priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na potraviny, ktoré bežne nakupuje, odpracovať kratší čas ako v čase vzniku Slovenskej republiky. Tieto rozdiely sú výraznejšie, ak ide o kúpu drahších potravín ako je mäso alebo syry. Napríklad na kúpu 1 kg trvanlivej salámy sme museli v roku 1993 odpracovať takmer 3 hodiny, ale dnes nám stačí len jedna hodina a 19 minút. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa sme pred 25 rokmi museli pracovať 2 hodiny, dnes iba niečo vyše hodinu.

Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1993. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.

Na porovnanie cien v roku 1993 a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg syru eidamu, 10 vajec, 4 jogurty, 1 liter polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 1 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1993 sme za tento nákup museli zaplatiť 214 Sk a odpracovať naň 6 hodín a 22 minút. Dnes nás tento istý nákup vyjde 16,2 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 2 hodiny a 48 minút.

Výrazne kratšie ako v roku 1993 musíme dnes pracovať aj na kúpu elektroniky, spotrebičov do domácnosti či automobilu. Ak sme si v roku 1993 potrebovali kúpiť novú chladničku, museli sme na ňu vynaložiť všetky peniaze zarobené za 43 dní. Dnes nám na to postačí náš 9-dňový zárobok. Podobne je to v prípade nového televízora – 57 odpracovaných dní v roku 1993 verzus 8 dní v súčasnosti. A na kúpu nového auta sme pred 25 rokmi museli odpracovať až 3 roky a 4 mesiace, dnes nám stačí odpracovať jeden rok. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary bežnej aj dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1993.

Ceny tovarov a služieb v obchodoch a úroveň miezd významne ovplyvňujú našu životnú úroveň. Jej vnímanie je však vo veľkej miere subjektívne a vplýva na to množstvo faktorov, ako je napríklad aj dostupnosť a kvalita tovarov, úroveň zdravotníctva a vzdelávacieho systému, rozvinutosť realitného trhu,“ uviedla v závere svojho komentáru analytička Poštovej banky Ing. Jana Glasová.