24. máj zrejme raz bude svietiť v učebniciach histórie

24. máj zrejme raz bude svietiť v učebniciach histórie. Ak ešte nejaké bude treba. Ruský premiér Misuštin v Pekingu podpísal dohody, ktoré z Číny a Ruska robia výraznejších spojencov ako kedykoľvek v histórii, upozorňuje exminister Juraj Draxler

26. 05. 2023 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Šojgu oboznámil Putina s priebehom námorných cvičení

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Bratislava 25. mája 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov,Sputnik,Kremlin,Twitter)

▶ ❚❚ ↻

Zároveň v Moskve predniesli prezident Putin, šéf bezpečnostnej rady Patrušev aj doteraz umiernene vystupujúci šéf civilnej rozviedky Naryškin prejavy, ktoré prvýkrát jasne pomenovali, že Rusko odteraz berie Západ ako nepriateľa.

Pritom aj v prvé mesiace vojny Putin používal na USA a spojencov stále výraz partneri, akurát s ironickým podtónom, neskôr sa z toho stalo “takzvaní partneri”. Teraz pred delegátmi z bezpečnostých štruktúr afrických, latinoamerických a ázijských štátov prvýkrát vylúčil možnosť nejakej normalizáce vzťahov v budúcnosti a povedal, že Rusko sa bude orientovať na spoluprácu s krajinami mimo Západu, všíma si Draxler.

V rovnaký deň Čína oficiálne protestovala proti otvoreniu delegatúry NATO v Japonsku.

A v ten istý deň ruský minister zahraničia Lavrov tvrdo vystúpil na strane Číny s kritikou postupu USA, ktoré pred pár dňami uzavreli bezpečnostnú dohodu s Papuou N. Guineou a rovnako postupujú voči ostatným krajinám v Pacifiku. Celé preteky o Pacifik pred časom odštartovalo podpísanie paktu AUKUS, zjavne namiereného proti Číne.

Čína navyše teraz prvýkrát zaviedla sankcie voči americkej firme. Výrobcu čipov Micron označila za možnú bezpečnostnú hrozbu a zakázala výrobky s týmito čipmi v Číne.

“Iste, v tejto chvíli si len ťažko predstaviť výraznejšie obmedzenie obchodu medzi Čínou a USA, lebo by to ťažko poškodilo obe krajiny. Ale zároveň sa obe veľmoci pripravujú na to, že o 5 či 10 rokov budú vo výrazne antagonickejšom vzťahu ako dnes. A to všetko na pozadí ukrajinského konfliktu. Čo je jedna z najväčších šialeností mezinárodnej politiky od konca Studenej vojny. Obe strany dobre zvládajú propagandu,” konštatuje Draxler.

Za ich dobre nastavenými komunikačnými mašinériami je oveľa komplikovanejšia, otrasná realita.

Prigožin

Draxler sa pozrel bližšie aj na vyjadrenie Jevgenij Prigožina. Ten povedal, že dobytie Bachmutu stálo životy 20 tisíc vojakov jeho súkromnej armády (polovica z toho boli trestanci a polovica regulérni žoldnieri). “Ak je to pravda, tak ide o naozaj otrasný údaj,” komentuje Draxler.

Ďalší dôležitý fakt je, že Rusko sa síce hospodársky nezrúti, ale sankcie ho naozaj poškodzujú.

“Svet pred inváziou nebol rajom, ale nebolo to zlé nastavenie. Bol to svet pomerne otvorenej spolupráce krajín, relatívne otvorených hraníc. Lenže na pozadí tohto pekného obrázku sa proste diala politika. USA postupne strácali pozície hospodársky prvoradej krajiny sveta. Kompenzovali to politickým a vojenským posilňovaním pozícií tam, kde na to mali priestor, vrátane vytvárania pevnejšieho vojenského predpolia voči Rusku, tu, vo východnej Európe,” komentuje Draxler.

Podľa exministra sme sa medzitým v Európe pomerne pasívne prizerali, ako obe strany smerujú ku konfliktu.

“Rusi sa cítili ohrození čoraz arogantnejším postupom zo strany USA (porušenie dohôd o nerozširovaní vojenských inštalácii vo východnej Európe, ku ktorým sa voči Rusku zaviazali pri veľkom rozšírení NATO v roku 1999, postupné vypovedanie zmlúv na kontrolu zbrojenia, tlak na ďalšie rozširovanie NATO a jeho štruktúr, podpora prevratu v Kyjeve). A na druhej strane Rusko sa síce za ostatných 20 rokov v niektorých aspektoch výrazne modernizovalo, ale ani zďaleka nie dostatočne rýchlo na to, aby vedelo byť v regióne protiváhou USA z hľadiska mäkkej sily, práce spravodajských zložiek a nakoniec aj armády. Krajina sa tak nakoniec nahnevane vrhla do vojny, ktorú nevedela rýchlo vyriešiť a výsledkom je dlhý a územným rozsahom najväčší konflikt na svete od konca 2. svetovej vojny,” tvrdí Draxler.

V závere svojho statusu konštatuje: Pre nás v Európe by poučenie malo byť jasné. V tomto niekoľko rokov trvajúcom stupňovaní napätia sme boli príliš pasívni. Výsledkom je, že sa, ako EÚ, dostávame do silnejšieho područia USA. A pre nás tu vo východnejšej časti únie je situácia ešte nepríjemnejšie v tom, že nikdy nevieme, kedy situácia eskaluje tak, že to bude mať nejaké priamejšie dopady aj na nás.”

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Šéf ruskej špionáže odkazuje Západu, aby išiel do čerta. Toto predpovedá

Putin o Ukrajine: V dejinách ľudstva neexistovala

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Posledný deň v roku má útulok Slobody zvierat v Bratislave skrátený čas na prechádzky so psami. Venčenie je k dispozícii od 12.00 do 14.00 h. Nasledujúci deň, 1. januára, je útulok pre verejnosť zatvorený.

Čítať viac | 07:31

Kolumbijský prezident Gustavo Petro vyhlásil, že USA bombardovali v prístavnom venezuelskom meste Maracaibo továreň podozrivú z výrobu kokaínu. Informuje agentúra AFP.