24. časť Neznámych slovenských dejín: Sto rokov, počas ktorých staré Slovensko trhali hladní susedia

24. časť Neznámych slovenských dejín: Sto rokov, počas ktorých staré Slovensko trhali hladní susedia

Bratislava 20. januára 2019 (HSP/Foto:Marián Tkáč)

 

Akoby do roku 906 bolo na pomedzí s Bavorskom, ale aj doma, všetko v poriadku. Najneskôr v tom roku vznikol totiž Raffelstettenský colný štatút, ktorý upravoval platenie cla na obchodnej ceste medzi Bavorskom a jeho východnými susedmi, teda aj slovenskou Moravou

David Wilkerson

Z toho vyplýva, že dunajská obchodná cesta bola ešte v roku 906 priechodná, a maďarsko-turecká hrozba sa nebrala príliš vážne.

Reklama

Náhla zmena pomerov súvisela s maďarsko/turecko–česko–glomačským vojenským paktom z roku 906, ktorý sa stal pre Mojmírovu dŕžavu osudným. Ak sa bojovníci z Ázie chceli dostať ku Glomačom a pomôcť im v boji proti Sasom, museli prejsť cez Moravu a Čechy. Aj prešli, a Čechom zrejme vyšla kalkulácia, že za „otvorenie hraníc“ získajú oslabenú Moravu. Česi, ktorí sa hneď, keď sa pominul Svätopluk, už v roku 895 podriadili Bavorom so sťažnosťami na Moravanov, akoby len čakali na príležitosť zmocniť sa Moravy. A tá práve prišla. 9. august 907 by mal byť dátumom konca centrálnej moci v Mojmírovom kráľovstve.

Niet pochýb, že vpád predchodcov našich južných susedov do strednej Európy bol pichnutím ostňa do päty Poliakov, Nemcov z Východnej marky, teda predkov Rakúšanov, ale najmä Čechov. Všetci tí vplyvom „ostňa“ začali trhať oslabené kráľovstvo, siahajúce od Českomoravskej vysočiny až po Tisu a od Krakova až po Jáger. Teda územie Moravy, Nitrianska a Panónie sa stalo predmetom záujmu nových stredoeurópskych štátov. Trhali ho, no nebolo to ani rýchlo a ani natrvalo. Arabský cestovateľ ešte v roku 942 zaznamenáva, že na sever od Maďarov je nezávislý „moravský štát“ a v roku 948 byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet vo svojom diele „O obradoch v cisárskom paláci“ zaregistroval medzi panovníkmi, s ktorými udržiaval styky, aj kráľa Slovákov. Dokedy bolo teda staré Slovensko samostatné?

Reklama

Už čoskoro vypukla krutá vojna (vojny nebývajú iné) medzi Čechmi, podporovanými Rakúšanmi a medzi Poliakmi, a tak západná časť štátu po rieku Moravu už zrejme navždy a časť od Moravy po Hron na určitý čas pripadla Čechom, a východná časť medzi Hronom a Tisou Poliakom. Za vojakmi idú „investori“: v roku 953 prišli do Bane a Kremnice českí baníci z okolia Zdíc a Čáslavy. Poľské hranice sa končili na brehu Dunaja pri meste Ostrihome, potom šli k mestu Jáger, k rieke Tise, zatočili sa okolo rieky Ceplej (Tople), a potom na sever ku Karpatom. Záujem Čechov i Poliakov o naše územie bol a pretrval. V 10. storočí, ale napokon aj o desať storočí neskôr mal najmä zo strany posledných menovaných aj charakter brnkania so šabličkami.

A Maďari či Turci? Predstavme si teraz zoskupenie kmeňov, ktoré dostalo oveľa neskôr meno „Maďari“, pričom Porfyrogenet ich zhruba v polovici 10. storočia dôsledne menuje Turkami. Volali sa Nyék, Megyer, Kurt-Gyarmat, Tarján, Kér, Jenő a Keszi. Meno „Maďar“, odvodené z mena jedného z kmeňov, sa podľa niektorých údajov objavuje až okolo roku 1300. Ján Zigmundík vymenoval šesť „historických mien maďarského ľudu“ takto: Turci, Bisseni (po maďarsky Besenek, po slovensky Pečenehovia), Polovci, Chuni (po maďarsky Kúnok, po slovensky Chumaji), Csangó magyarok a Chalisi“.

Približne do roku 889 sídlili tieto kmene v krajine nazývanej „Lebedias“, čo je územie na dnešnej juhovýchodnej Ukrajine pri Odese. Boli nájomným vojskom Chazarov, ktorí vtedy ovládali Krym. Chazarský kagan ponúkol jednému z ich dvoch vajdov, že ho ustanoví za knieža nad Maďarmi/Turkami s tým, že ostanú naďalej na Kryme. Napokon sa kniežaťom stal Arpád tak, že ho podľa starého chazarského zvyku pozdvihli na štít. Neskôr pod tlakom Pečenehov postúpili „tureckí Maďari“ zo sídel v Lebedias do Moldavy a Besarábie, teda západným smerom. V Atelkuse (dnes Rumunsko) plnili úlohu nájomného vojska Byzantíncov proti Bulharom, a bulharský kráľ Simeon spojený s Pečenehmi zapríčinil ďalšie sťahovanie sa Arpádovho ľudu, až sa ten ľud – v podstate iba štvané pluky vojakov bez žien – dostali do Potisia, na tri dni cesty do Belehradu. V roku 892 povolal týchto vojakov Arnulf ako nájomné vojsko proti Svätoplukovi, a po roku 896 žili v Potisí v susedstve so Slovenmi, a čoskoro aj pri Balatone. Tých sedem kmeňov neprinieslo k nám ani „za kvetináč“ zeme, všetko čo neskôr mali, našli tu. Aj ženy. Na otázku, či takto mohli pomenovanie „Uhor, Uhorsko“ priniesť k nám Turci-Maďari, keď nijaký z ich kmeňov sa nevolal Uhor (a dokonca ani Onogur či Ugrijec) zodpovieme nabudúce. Nateraz len toľko, že nemožno dať to, čo nemáme.

Naši južní susedia ani „malú“, ani „Veľkú Moravu“ v klasickom význame nikdy nedobyli. Korisť na západe Európy bola pre nich lákavejšia. A na ich výbojoch za zapadajúcim slnkom ich často sprevádzali aj slovenskí dobrovoľníci. V hlavnej nitrianskej aglomerácii nie je doložený násilný zánik žiadneho zo sídlisk a kontinuálne sú používané aj viaceré miestne pohrebiská. Hroby, ktoré by svedčili o vojnách medzi nimi a Slovenmi/Slovákmi sa nenašli.

Jednou z mála bitiek bola bitka o Zemplín. Svedčí o nej bohatý hrob vládcu, vojvodcu, ale aj „Balada o Vojteškovi,“ ktorú vyrozprávali bačovia a valasi zo Zemplína Izmailovi I. Sreznevskému počas jeho cesty po Slovensku v roku 1842. Správca Čičavského hradu – miestny vládca Vojteško – odišiel so svojou vojenskou jednotkou na pomoc správcovi Zemplínskeho hradu. Jeho manželka Choteška ho od toho márne odrádzala, a potom ho vyzerala z okna hradu. Keď sa šuhaji vracali, Choteške oznámili, aby muža nečakala, lebo „spad on v šarce zraňeny, od nas darmo braňeny.“

Reklama

Časť básne z rukopisu Jozefa Jurovského „Tovarnianska tradícia,“ (1953):

Na dubrave havraňi prežalostňe viju.

Azda sa to Slaviaňi s ňepraceľem biju?

S ňepraceľem, co naše chce rabovac salaše.

Chlapci duškom śidajme na bystre koňiky,

Reklama

kraj si hubic nedajme skrze tote zbojňiky,

co nam lecjak krev piju a s jich panem z ňej tyju.

Za mnou, chlapci, ľem za mnou: tam su pri Bodroku.

S povetricou naramnou ľecme jim do boku,

žeby mi jich pobiľi a na kusy zdrobiľi…

Až do roku 1030, niekde kratšie, a niekde aj dlhšie prežili naši predkovia bez spoločnej vlády. Svoje sídla čoraz väčšmi presúvali do údolí a dolín v horách. A nadchýnali sa spevmi igricov, ktorí ešte dlho ospevovali zašlú slávu Nitry, keď tu vládla mocná ruka kráľa Svätopluka, v časoch, keď počúvali slovo Metodovo. A žili z toho, čo už zažili, a v čo uverili. Vládli im miestne kniežatá, vojvodcovia, špáni, sídliaci na starých hradiskách pod horami, ktoré sa až neskôr menili na kamenné hrady. Iné hradiská, najmä na juhu stratili svoj strategický význam a postupne upadli.

Moc regionálnych vládcov však ostala dlho nedotknutá, možno sa len preskupila. Poznanovcom ešte aj za Gejzovej vlády (pred prelomom tisícročí) patrila spolu s kláštorom sv. Hypolita celá západná časť Nitrianska. Vyšehrad, ktorý oddeľoval hornú Nitru od Turca, ovládali Diviakovci ešte tristo rokov. Ferdinand Uličný v „Dejinách Liptova“ pripúšťa, že po smrti Svätopluka bol Liptov sto až dvesto rokov samostatným územím, nepatril pod žiadneho z okolitých panovníkov, ani poľského, ani českého, ani uhorského. A na východe po bitke o Zemplín sa už rodili prví príslušníci rodu Omodejovcov?

Až kým Turkom-Maďarom, v roku 955 na rieke Lech pri Augsburgu nepripravil na ich v poradí 32. lúpežnej výprave katastrofálnu porážku nemecký kráľ Oto I., pravidelne sa vyberali na lup k Bavorom. Keď sa vtedy domov vrátilo údajne len desať bojovníkov, začali sa postupne usádzať najprv na juhu, v niekdajšej Panónii, a pri roľníčení zabúdali na svoj vojensko-koristnícky život. A keď sa naši barokoví historici utešovali, že „my Slováci nikdy v poddanstve maďarskom sme neboli v tom zmysle, že by boli Maďari kedy Slovensko opanovali“ – azda aj mali pravdu. Oslabené staré Slovensko, trhané „hladnými“ susedmi, sa stalo na celé stáročia súčasťou viacnárodných štátnych celkov. Prečo? Aby prečkalo ťažké časy a uchovalo sa pre to, čo ho podľa novodobých prorokov čaká?

Marián Tkáč

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:12

Vo veku 90 rokov zomrel v stredu psychológ Daniel Kahneman, ktorý v roku 2002 získal Nobelovu cenu za ekonómiu.

17:59

Francúzske úrady rozmiestnia počas veľkonočných sviatkov pred všetky katolícke a protestantské kostoly príslušníkov bezpečnostných síl. Reagujú tak na minulotýždňový útok v Moskve.

17:31

Zmeny v tretej verzii novely zákona o verejnom obstarávaní (VO) vytvárajú priestor na korupciu a klientelizmus. Ide napríklad o obmedzovanie právomoci Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) či odvolávanie jeho predsedu bez udania dôvodu. Uviedlo to vo štvrtok opozičné Progresívne Slovensko (PS).

16:57

Francúzske úrady odhalili webovú stránku s falošným náborom francúzskych dobrovoľníkov do vojny na Ukrajine. Oznámilo to vo štvrtok francúzske ministerstvo obrany.

16:42

Rusko vo štvrtok uviedlo, že páchatelia minulotýždňového útoku na koncertnú halu na moskovskom predmestí dostali finančnú podporu z Ukrajiny. Oznámilo tiež zadržanie osoby podozrivej z toho, že pomáhala financovať útočníkov.

16:32

Projekt zabezpečenia verejnej železničnej osobnej dopravy s Ukrajinou využitím širokorozchodnej trate na trase Kyjev – Košice, ktorý schválila vláda na svojom ostatnom rokovaní, považuje KDH za mrhanie peňazí. Uvedenie do prevádzky by si vyžadovalo náklady v miliónoch eur, na čo aktuálne nemá financie ani rezort dopravy, ani Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Vo štvrtok na to upozornilo opozičné KDH.

16:28

Americký Kongres schválil predaj pokročilých raketových systémov Poľsku, uviedol vo štvrtok poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

16:28

Rusko vo štvrtok vetovalo návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorý žiadal predĺženie dohľadu expertov OSN nad sankciami svetovej organizácie voči Severnej Kórei. Rezolúciu navrhli Spojené štáty a o jeden rok by predĺžila mandát skupiny expertov, ktorí na dodržiavanie sankcií dohliadajú. Veto zo strany Ruska však ich činnosť pozastavuje.

16:24

Priemerné vozidlo stráca po troch rokoch 22,5 % svojej hodnoty, zatiaľ čo žlté vozidlá len 13,5 %. Naopak, najviac strácajú hodnotu zlaté vozidlá, a to až na úrovni 25,9 %. Vyplýva to z minuloročných dát platformy iSeeCars.com, na čo poukázala spoločnosť Aures Holdings.

16:13

Pápež František na Zelený štvrtok slávil v Bazilike svätého Petra omšu svätenia olejov. Kňazov vo svojej kázni vyzval, aby sa vyhýbali duchovnému pokrytectvu a pristupovali k svojim veriacim milosrdne.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali