Nitra, 7. októbra 2016 (HSP/Foto: Milan Benc, Galina Bencová, Peter Cagala)
Včera sme začali rozhovor s nitrianskym motorkárom Milanom Bencom, ktorý na motorke precestoval polovicu sveta. Dnes nám porozpráva, kde všade bol a aké dobrodružstva zažil tisíce kilometrov od rodnej vlasti…
Počas rozhovoru prezradil, že aj napriek tomu, že často cestuje po svete so skupinkou kamarátov, žiadny motorkársky klub alebo nejaké združenie si spolu nezaložili. Prečo? Veď dnes kade kto zakladá združenia, spolky, ba aj politické strany. Milan Benc hovorí, že to nepotrebujú: „Vždy sa dohodneme s kamarátmi, kde a kedy pôjdem, naplánujem si cestu, poriadne sa pripravíme a vyrážame na cestu. Načo by nám bol ten klub alebo spolok? Na to, aby sme mohli cestovať po svete na motorke s kamarátmi vôbec netreba zakladať nejaký klub alebo združenie – nie je to podmienka.“
Nechodia veľkými skupinami. Hovorí, že najoptimálnejší variant, keď ide skupina zo 4 – 5 ľudí. Ak niekde potrebujú kus cesty prejsť autom alebo taxíkom, tak si pekne odstavia motorky a všetci sa zmestia do jedného vozidla, nepotrebujú zháňať dve autá. Občas takto cestovali autom, aby si pozreli nejaké pamiatky alebo zaujímavé lokality. Samozrejme, cestovanie veľkými skupinami po diaľniciach alebo aj cestách druhej, tretej, či sedemnástej triedy je oveľa nebezpečnejšie. Všetci musia dodržiavať prísnu disciplínu, aby nedošlo ku havárii alebo iným nepríjemnostiam.
Cestuje obyčajne s malými skupinami – vo dvojici či v trojici, ale občas aj s väčšími – napríklad do Iránu išlo až 7 motoriek! „Ale taký masový výjazd je veľmi komplikovaný. Musíme ísť pomaly, sledovať jeden druhého, aby sme sa nezrazili, alebo nemali problémy s okoloidúcimi autami. Keď je väčšia skupina, tak je tu väčšie nebezpečenstvo, že sa niekomu pokazí motorka a potom celá skupina musí čakať, kým ju opravia. Je v tom viac komplikácií a preto najlepší variant je ten, keď idú 2 – 4 motorky. Je to veľká výhoda – aj kvôli samotnému cestovaniu a aj ubytovaniu,“ vysvetľuje.
Motorkári väčšinou nespia v hoteloch, ale v stanoch – ušetria si tak na ubytovaní, stravovaní a pod. Potom tie cesty nie sú až príliš finančne náročné, môže to zvládnuť aj človek s priemerným príjmom. Väčšinou sa snažia cestovať v lete, na jeseň či jar, keď sú lepšie a bezpečnejšie cesty. Do exotických krajín letecky vyrážali aj v zime. Na Slovensku síce mrzlo, ale v tých krajinách akurát bolo leto. Tam si požičali motorky a mohli si spoznávať pamätihodnosti a tradície danej krajiny, jej prírodnú krásu.
„Samozrejme, mnohí cestujú autom, ale na motorkách je to zaujímavejšie: človek sa nepozerá na neznáme prostredie iba von oknom z auta, ale sám je „zakomponovaný“ do toho prostredia, prežíva to intenzívnejšie a všetko je mu bližšie a zrozumiteľnejšie. Motorkár zblízka vidí a cíti tu prírodu, ten vzduch, vône, počuje zvuky, jednoducho sa „varí v miestnej šťave“. Z auta sa pozerá ako na televíznu obrazovku – je to úplne iný pocit,“ zdôrazňuje Milan Benc.
Porozprával aj zopár zaujímavých epizód, ktoré sa prihodili na cestách. „Boli sme v Afrike, vchádzali do Gambie, na hranici podali sme pásy colníkovi – 3 slovenské a jeden, povedzme, neslovenský – mojej manželky. Nie je totiž Slovenka. Colník opečiatkoval 3 slovenské pásy, do pásu manželky sa ani nepozrel a s úsmevom vrátil pásy, zaželal nám šťastnú cestu a príjemný pobyt v Gambii. Musím podotknúť, že pobyt bol ozaj príjemný, lenže na spiatočnej ceste vznikol problém,“ spomína si nitriansky motorkár.
„Všetko bolo zasa rovnaké. Usmievavý colník nám opečiatkoval 3 slovenské pásy, tváril sa kamarátsky, kým neotvoril pás manželky… A stop! A kde vízum? A ako sa mladá žena dostala do Gambie, keď nie je pečiatka, že sem prišla? Spadla z oblakov? Problém!! Ocitli sme sa v cudzej krajine dobrých pár tisíc kilometrov od Slovenska – a brzda. Čo teraz? Rukami – nohami sme mu vysvetľovali, že nevedeli sme o tých vízach. Colník krútil hlavou, niečo vysvetľoval, ale predsa sa rozhodol, že nebude robiť európskym cestovateľom problémy, zasa sa pousmial a pustil nás,“ dodal.
„Práve v Gambii sú strašne usmievaví ľudia! Dokonca aj policajti, ktorí navyše ešte radi srandujú. Napríklad raz nás zastavili, skontrolovali nám pásy, naznačili, že chcú skontrolovať aj batožinu. Rozkázali, aby sme vyprázdnili kufre. Keď sme začali vykladať veci, zasmiali sa a povedali, že iba žartujú, zamávali rukami – môžete ísť!“ Tak sme sa priateľsky s nimi rozlúčili a išli ďalej. Nuž, aj sranda musí byť na cestách,“ prízvukuje Milan Benc.
Zajtra v tretej záverečnej časti tohto miniseriálu sa dozviete niečo o Slovanskom svete a priateľstve s Nočnými vlkmi.
Eugen Rusnák
Video – foto si môžete pozrieť tu:
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
0.5°C
Streda 
Sobota 
Streda 
2.0°C
Piatok 
Sobota 
0.4°C
0.1°C
FOTO DŇA
.jpg)
