V roku 1990 sa stal poslancom Ľvovskej oblastnej rady.

V roku 1991 spolu s Olegom Tjagnibokom založil Sociálno-národnú stranu Ukrajiny (SNPU), ktorá bola neskôr premenovaná na „Svoboda“.

Zúčastnil sa prvého Majdanu v roku 2004, bol veliteľom Ukrajinského domu. Neskôr sa pridal k Juščenkovmu politickému zoskupeniu „Naša Ukrajina“.

Na jar 2010 proti Parubijovi začali trestné stíhanie za pokus narušiť hlasovanie v Rade o ratifikácii dohody s Ruskom o predĺžení pobytu Čiernomorského loďstva na Kryme – hádzal vajcia na predsedu Litvina a potom zapálil v zasadacej sále dymovnicu. Toto konanie však nebolo ďalej perzekuované.

Parubij sa stal celoukrajinskou osobnosťou počas druhého Majdanu, kde bol jedným z hlavných vodcov a koordinátorov.

Po víťazstve Majdanu koncom februára 2014 bol menovaný za tajomníka Národnej bezpečnostnej a obrannej rady.

V Rusku bol Parubij obvinený z toho, že bol organizátorom udalostí 2. mája v Odese, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Parubij to popieral.

V roku 2019, po víťazstve Zelenského vo voľbách, GBR začalo trestné stíhanie proti Parubijovi za „vytvorenie a koordináciu Parubijom A.V. ozbrojených skupín s cieľom spôsobiť masové nepokoje 2. mája 2014 na území mesta Odesa“.

Pravda, prípad sa aktívne nevyšetroval a Parubij nebol v tejto veci obvinený.

Po predčasných voľbách v roku 2014, do ktorých Parubij kandidoval za stranu „Ľudový front“, sa najskôr stal prvým podpredsedom Verchovnej rady a po tom, ako sa stal premiérom Hrojsman, bol menovaný za predsedu Rady.

Vo voľbách do Rady v roku 2019 kandidoval za stranu „Eurosolidarita“ Petra Porošenka.

Zúčastnil sa akcií na podporu Porošenka po tom, ako boli proti bývalému prezidentovi začaté trestné stíhania.

Po začatí vojny sa objavili fotografie a videá Parubija vo vojenskej uniforme s automatickou puškou na jednom z blokových stanovíšť v Kyjevskej oblasti.

Celkovo však nebol v posledných troch rokoch veľmi viditeľný a nevykonával aktívnu politickú činnosť.

Preto hlavnou verziou, ktorú teraz zvažujú politické kruhy, je pomsta za jeho minulé činy – za Majdan a za 2. máj v Odese. V takom prípade by podľa niektorých ukrajinských komentátorov mohlo byť organizátorom buď Rusko, alebo s ním spojené sily na Ukrajine.