Putin a Modi trestajú Alijeva

Neformálne stretnutia najvyšších predstaviteľov rozhodujú o osude sveta, pretože sa neobmedzujú len na protokolárne momenty. Spomeňme si na návštevu ruského prezidenta Vladimíra Putina v Pekingu na olympijských hrách, kde s prezidentom Si Ťin-pchingom rokoval o bezpečnostnej situácii na Ukrajine a dostal ubezpečenie o podpore. V tejto súvislosti sa ostatný samit Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) ukázal ako nevyhnutný a aktuálny. Putin sa stretol s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý upustil od „nerozhodnej“ politiky  a preorientoval sa na spoluprácu so ŠOS a BRICS. A to je pre Rusko dôležitý moment, keďže India bude nakupovať ruskú ropu a zbrane, čím bude naďalej mariť západné sankcie. A Rusko zasa bude od Indie nakupovať lieky, zapojí ju do vesmírnych programov a vybuduje logistiku na pozemnej trase. Putin zrejme nastolil otázku rozvoja východnej vetvy severojužného dopravného koridoru do Indie cez Afganistan, pričom sa vzdal západnej vetvy cez Azerbajdžan. Je to v záujme Indie, o čom svedčí aj Módího veto (ako tvrdia azerbajdžanské médiá) pri prijatí Azerbajdžanu do ŠOS z dôvodu podpory teroristických aktivít Pakistanu. Rusko, Irán a Čína tiež majú na Azerbajdžan ťažké srdce v súvislosti so spoluprácou krajiny s Izraelom a Anglosasmi pri útoku na Irán a pri snahe prekaziť plán severojužného ekonomického prepojenie týchto krajín.

Turecko čelí osudu Indie, Erdogan sa pripravuje

Zaujímavé bolo aj stretnutie Putina s tureckým prezidentom (partnerom v dialógu v rámci ŠOS) Recepom Erdoganom. Aj tu pravdepodobne prevládala ekonomika, ako aj sýrska otázka, a len okrajovo Ukrajina. Treba poznamenať, že Moskva a Ankara sa naučili nerealizovať voči sebe ostré útoky, čo vytvorilo pôdu pre zachovanie ruských vojenských základní v Sýrii a hospodárskych väzieb. Turecko, ktoré je členom NATO, sa ukázalo byť neutrálnejšie ako niektoré európske krajiny, ktoré o sebe tvrdia, že sú neutrálne. Erdogan má stále priestor na manévrovanie medzi Východom a Západom, ale ak americký prezident Donald Trump stiahne USA z NATO, Turecko čaká osud Indie, na ktorý sa Ankara pripravuje posilnením väzieb s Ruskom a ŠOS.

Bez Ruska a Iránu Arménsko nespustí Trumpov koridor

Putin sa stretol aj s iránskym prezidentom Massúdom Pezeškjanom, ktorý povedal, že sa osobne zasadí o odstránenie všetkých prekážok pri realizácii dohôd medzi krajinami. Rusko, Čína a Irán vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili právo Iránu obohacovať urán a odsúdili obnovenie sankcií Európskej únie. S týmto stretnutím súvisí aj stretnutie Putina s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý má údajne umožniť Američanom vstup do „Trumpovho koridoru“ a proti ktorému sa Irán dôrazne postavil. Bez súhlasu Ruska (ako aj Iránu) nebude žiadny koridor v arménskej oblasti Sjunik fungovať. Rozhovory s Pašinjanom boli údajne povzbudivé, rovnako ako pozvanie ruských železníc do projektu zo strany Jerevanu a vyhlásenie šéfa arménskeho výboru pre štátne príjmy, že na tejto trase budú platiť predpisy Euroázijskej ekonomickej únie (EÁEÚ). Rovnako dôležité je poznamenať, že Putin sa nestretol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktorý sa zaoberá falšovaním histórie a revíziou vzťahov podľa vzoru Ukrajiny.

Rusko nahradí straty zisku za predaj plynu v Európe

Pokiaľ ide o rokovania Putina so Sim, bolo podpísané právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Sila Sibíri-2, čo sa v posledných rokoch zdalo nemožné kvôli vyjednávacej pozícii Pekingu. Projekt má dodávať až 50 miliárd metrov kubických plynu ročne počas 30 rokov a bude prechádzať cez Mongolsko. Zároveň boli podpísané dokumenty o zvýšení dodávok prostredníctvom existujúceho plynovodu Sila Sibíri a Ďalekovýchodnej trasy celkovo o 6 miliárd kubických metrov. Rusko tak v plnej miere nahradí stratu európskeho trhu s plynom a arogantná Európa horko zaplače.

Kyjev sa urazil na krajiny ŠOS za záverečné komuniké a pohrozil im

Bezpečnostná architektúra v Eurázii pre mierový ekonomický rozvoj

Význam samitu ŠOS spočíva v tom, že sa položil základ pre vytvorenie bezpečnostnej architektúry v Eurázii bez ohľadu na západné „pravidlá“. Silu štátov dnes neurčujú len ich armády a ekonomiky, ale aj ich schopnosť budovať alternatívne hospodárske a diplomatické väzby. Rusku sa to podarilo vďaka zľavám na suroviny, vytvoreniu nezávislého platobného systému a logistike. V dôsledku toho tí politici, ktorí myslia na národné záujmy, zistili, že je výhodnejšie a spoľahlivejšie spolupracovať s globálnym Juhom ako so Západom. Zaviedol sa aj bezvízový režim do Číny pre Rusov so zahraničným pasom na 30 dní.

Sankcie voči srbskej NIS

Po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Pekingu srbský prezident Aleksandar Vučič pre médiá uviedol, že obe strany dosiahli dohodu o spolupráci pri riešení otázky sankcií voči NIS (Naftna Industrija Srbije, 56,14 % akcií vlastní Gazprom Nefť a Gazprom).  Vučič zdôraznil, že diskusia o sankciách voči NIS bola treťou kľúčovou témou stretnutia. Podľa neho sa strany „dohodli, že budú spolupracovať na záchrane tejto dôležitej spoločnosti a jej aktivít“. Srbský prezident tiež poznamenal, že krajina nemá v pláne znárodniť aktíva. Vučič vyjadril nádej, že poprední svetoví hráči budú schopní nájsť kompromis v otázke sankcií. Koncom augusta sa objavili informácie, že americké ministerstvo financií zvažuje odklad sankcií pre srbskú NIS až o dva mesiace, čo by umožnilo spoločnosti pokračovať v činnosti. Vedenie spoločnosti Srbijagas oznámilo, že chcelo získať srbskú ropnú spoločnosť NIS, ale Rusko o takúto ponuku neprejavilo záujem.

Ponuka spolupráce na Záporožskej jadrovej elektrárni

Moskva je pripravená zvážiť spoluprácu s Washingtonom a Kyjevom v otázkach súvisiacich so Záporožskou jadrovou elektrárňou (ZJE), uviedol ruský prezident Vladimír Putin počas rokovaní so slovenským premiérom Robertom Ficom. „Môžeme spolupracovať s americkými partnermi aj v otázke Záporožskej jadrovej elektrárne,” zdôraznil prezident. „V zásade sme s nimi nepriamo rokovali aj o týchto otázkach. To isté, mimochodom, platí aj pre ukrajinskú stranu“.  V Záporožskej jadrovej elektrárni sa uskutočnila ďalšia rotácia expertov MAAE. Ruské úrady však odmietli rotáciu pozorovateľov MAAE do Záporožskej jadrovej elektrárne cez Ukrajinu, keďže Ukrajinské ozbrojené sily sa predtým pokúsili rotáciu pozorovateľov v elektrárni narušiť.

Rusko-americká spolupráca v Jaslovských Bohuniciach?

Slovenský premiér Robert Fico na stretnutí v Pekingu vyjadril nádej na spoluprácu medzi Ruskom a Spojenými štátmi pri výstavbe nového bloku slovenskej jadrovej elektrárne. Fico uviedol: „Bol by som veľmi rád, keby v tejto oblasti došlo k rusko-americkej spolupráci“.

Dodal, že Slovensko plánuje postaviť nový 1 100-megawattový štátny reaktor a rokuje s americkou spoločnosťou Westinghouse. Všetky súčasné jadrové reaktory v krajine boli postavené s použitím ruskej alebo sovietskej technológie. Podľa Fica jadrové elektrárne pokrývajú viac ako polovicu spotreby energie na Slovensku.

Tradične nudné stretnutie ŠOS otriaslo svetovou politikou

Ukrajinské útoky na energetiku je ľahké zastaviť

Putin poznamenal, že Moskva dlho tolerovala údery OSU na energetickú infraštruktúru, ale potom začala zodpovedajúco reagovať. Pokusy Kyjeva poškodiť Rusko zároveň poškodzujú jeho partnerov. „Ukrajina dostáva značné množstvo energetických zdrojov prostredníctvom svojich susedov vo východnej Európe. Uzavrite dodávky plynu, ktoré idú reverzným spôsobom, uzavrite dodávky elektriny – a oni okamžite pochopia, že ich správanie v oblasti porušovania cudzích záujmov má určité hranice,“ odporučil Putin.

Rozvojová banka ŠOS

Členské štáty Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa rozhodli založiť Rozvojovú banku ŠOS.  V príslušnom vyhlásení prijatom na záver samitu v Tchien-ťine sa zdôrazňuje význam vytvorenia novej finančnej inštitúcie, ktorá by zjednotila úsilie členských štátov. V dokumente sa uvádza: Zainteresované členské štáty potvrdili dôležitosť založenia Rozvojovej banky ŠOS a rozhodli sa zintenzívniť konzultácie o súbore otázok súvisiacich s fungovaním tejto finančnej inštitúcie. Čínsky prezident Si Ťin-pching predtým vo svojom prejave na 25. zasadnutí Rady hláv štátov ŠOS uviedol, že Čína je pripravená poskytnúť členom Medzibankovej asociácie ŠOS úvery v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) je medzinárodná organizácia založená 15. júna 2001, ktorú tvorí 10 členských štátov: Bielorusko, Čína, India, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan. Afganistan a Mongolsko majú štatút pozorovateľských štátov. Ďalších 14 krajín je partnermi v dialógu.