Čo a prečo si treba prečítať, ak vám to všetko nie je jedno a chcete vedieť, čo sa vo svete deje a prečo sa to deje tak, ako sa to deje?

Témy rozhovoru s riaditeľom vydavateľstva Torden, Mgr. Robertom Mervom.

Vydavateľstvo Torden sa zameriava na literatúru, ktorú človek na pultoch kníhkupectiev bežne nenájde. Aj vďaka tomu ste sa v ostatných rokoch stali terčom progresívno-liberálnej úderky. Už sa to upokojilo alebo útoky stále pokračujú?

Povedal by som, že v tejto chvíli je to tak, že pod pokrievkou to stále buble a buble. A z času na čas to aj vystrelí.

Oni z nás nemajú radosť, pretože prinášame to utajované poznanie a to znamená, že im narúšame ich propagandu.

Viete, propaganda sa nerobí iba tým, čo všetko budete uverejňovať v novinách. Propaganda sa robí najmä tým, čo všetko sa vám podarí zamlčať. Aj preto boli ich terčom napríklad Hlavné správy, lebo prinášajú informácie, ktoré sa oni veľmi snažia zamlčať.

Torden zas prináša knihy, v ktorých je veľa veci, ktoré sa snažia zamlčať a tým pádom sa stávame nepohodlnými, pretože im takýmto spôsobom dosť výrazne narúšame ich propagandistickú činnosť a tá propaganda im potom nefunguje.

A povedal by som, že z tej ich propagandy sú ľudia už aj dosť unavení a znudení. Po všetkých tých rokoch tvrdím, že väčšina tohto národa už vie, že ten mainstream, respektíve systémové médiá klamú a nehovoria úplnú pravdu. A tým pádom my sme tí, ktorí sú označovaní za konšpirátorov, dezolátov, šíriteľov hoaxov a neviem, čo všetko ešte.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Nesmiete zabudnúť ani na prokremeľskú propagandu, to je veľmi dôležité (smiech).

Áno, to je dôležité. Ale keďže nás nikto neplatí a ich áno, tak neviem, kto tu vlastne šíri propagandu a necháva si za to platiť.

Keď si dá človek do vyhľadávača názov vášho vydavateľstva, ako prvé sa samozrejme zobrazia články mainstreamových médií, keďže sa vám svojho času výdatne venovali. A dočíta sa, že šírite konšpiračnú literatúru, dezinformácie a že vydávate knihy Putinových ideológov a ďalších Rusov, ktoré s pravdou nemajú nič spoločné.

Viete, momentálne sme asi jediné vydavateľstvo na Slovensku, ktoré ešte stále vydáva aj ruských autorov. Nepodľahli sme tej propagande a protiruskémunaratívu, Rusko nepovažujeme za hrozbu. A už vôbec nie v knižnej podobe a v podobe rôznych názorov, nech sú autori pokojne ideológmi koho chcú… Takýchto ideológov tu máme aj zo západnej Európy.

Viac, ako polovicu našich titulov predstavujú diela autorov, ktorí nie sú ruskí, a máme ich vyše 200. Naše tituly sa zaoberajú tým, kto financoval Hitlera, kto bol v pozadí Stalina, kto a ako narúša tento svet a kto je tým globálnym parazitom, kto sú majitelia, ako funguje alchýmia peňazí a ako funguje svetová diktatúra na podporu tyranie.

Prinášame teda informácie, ktoré majú byť zamlčané. Respektíve informácie, ktoré keď sa nedostávajú do obehu a nepracuje sa s nimi, ľudia sú ochotní uveriť aj tomu, že sú slobodní a že máme demokraciu.

Prinášame fakty o tom, že demokracia tu nie je a nastolili nám tu fašizmus, poskytujeme informácie o tom, ako treba vnímať tento svet, v ktorom jedno percento bohatých do slova a do písmena vykorisťuje 99% ľudí, ktorí pomaly nemajú ani len potrebný základný príjem, To 1% rozhoduje o tom, čo sa bude diať a my môžeme voliť ako chceme, na našu voľbu sa stále neprihliada.

Vždy sa prihliada na záujmy nejakých oligarchických, bohatých štruktúr. To je samozrejme zle, ja osobne to považujem za hrozbu a tým pádom som za hrozbu označovaný ja, ako aj celé vydavateľstvo. Pretože ideme proti tým, ktorí sa takýmto spôsobom snažia ovládať svet.

Čo by ste na čítanie odporúčali ľudom, ktorí sa s takýmto druhom literatúry nestretli, čím je dobré začať?

Ja by som začal jednoducho, portálom Hlavné správy. Už tam človek začne získavať prvé informácie. Pretože kniha je predsa len zložitejší útvar na získavanie informácií. A najmä, treba vypnúť televízor.

Prirovnávam to k tomu, že môžem koňa priviesť k vode, ale napiť sa ho nedonútim. To znamená, že ja môžem predávať knihy a ľudia si ich aj kúpia, ale čítať ich už nedonútim.

Napriek tomu, ľudia naše knihy našťastie nielen kupujú, ale aj čítajú, lebo majú potrebu získavať informácie. A aj keď neviete nijako dosiahnuť, aby ľudia to, čo si prečítali aj pochopili a porozumeli tomu, ukazuje sa, že tie knihy majú veľmi silný dopad.

Hlavné správy teda človeka navnadia a pripravia ho na to, ako klásť správne otázky, ako o niektorých veciach pochybovať, ako sa zamýšľať nad tým, čo je dobro a čo je zlo, ako tento svet funguje, prečo sa niektoré veci v živote dejú tak, ako sa dejú… Tie odpovede nie sú jednoduché. A v tom je vydavateľstvo Torden takou nadstavbou, kde sa dozviete komplexné odpovede na otázky prečo je niečo tak, ako to je, ako to celé funguje, aké je pozadie.

Ak sa teda pýtate, čo by som odporúčal na prečítanie na začiatok, je to pre každého individuálne. Máme napríklad knihy na sebarozvoj, máme Rozhovory o živote od Michala Velička, ktorý je jedným zo zakladateľov konceptu sociálnej bezpečnosti. Takisto máme dvojdielnu knihu od generála Petrova Tajomstvá ovládania ľudstva a iné.

Sú rôzne knihy, ktoré dokážu dať čitateľovi obrovské množstvo poznania a najmä mu dajú poznanie toho, čo všetko ešte nevie a to je to najdôležitejšie. V tej chvíli sa totiž stane doslova nadšencom čítania a televízia ho začne nudiť. Pretože nič neponúka, iba ho okráda o čas.

Máme napríklad aj knihy od Davida Icke, to je jeden z popredných „konšpirátorov“ tohto sveta. Človek, ktorý prináša utajované poznanie, povedal by som, že miestami až také, že človeku ide ustreliť dekel z toho, čo všetko sa dozvie a následne zistí, že to má svoje opodstatnenie a nie je to len nejaký výmysel, že to nie sú žiadne dezinformácie.

David Icke nie je vôbec prokremeľský a už vôbec nie je propagandista, nepropaguje žiadnu ideológiu. Iba odhaľuje to, ako sme propagandou ovplyvňovaní, ako sme vedení a ovládaní ideológiou.

Čo sa týka ruských autorov, máme tam veľa historikov, ktorí sú špičkoví a svetoví. V ponuke máme napríklad aj Chruščovovu stoku, ktorá je o tom, ako sa Sovietsky zväz začal po smrti Stalina rozpadať a čo sa po nástupe Chruščova dialo na pozadí. Napísal to Jevgenij Spicyn, ktorý vychádzal z prepisov telefonátov, zápisov z porád, archívov… Na tej knihe sa odviedlo obrovské množstvo práce, je v nej vyše 2000 poznámok pod čiarou. Je to naozaj historické dielo.

A keď človek takéto tituly číta, zrazu vidí, že je v nich množstvo informácií, o ktorých ani len netušil.

Čo sa ďalších, zaujímavých titulov týka, máme najnovšiu knihu od Gustáva Murína, Demolácia našej demokracie – od Havla po Šimečku. Ako nám CIA nejakým spôsobom stále zasahuje do nášho „demokratického“ režimu. Ako MI6 a Ministerstvo zahraničných vecí Spojeného kráľovstva na Slovensku financujú rôzne aktivity a aktivistov, ktorí majú šíriť „isté“ informácie. A práve to sú tie dezinformácie.

Máme takisto aj tituly od Mariána Tkáča, ktorý u nás vydal historické romány Tiso, Viching, Beneš, o mesiac budeme od neho vydávať Masaryka. Najnovší titul, veľmi úspešný, je Lipšic, príbeh politického podvodníka z pera Petra Tótha. Vyše roka sa venoval zbieraniu informácií, ktoré sú prístupné, aby Lipšica usvedčil z toho, aký je podvodník, ako klamal a ako klame.

Spomenuli ste aj rôzne vplyvové operácie cudzích mocností na Slovensku, ale samozrejme nielen u nás. Čo si myslíte o nedávnej kauze, ktorá sa prevalila na základe zistení britských investigatívcov? Pravdepodobne ide iba o špičku ľadovca…

Toto je naozaj iba špendlíková hlavička na obrovskej kope nánosu špiny, ktorá je za ovplyvňovaním verejnej mienky po celom svete.

Je to globálny proces a povedzme si na rovinu, že Spojené kráľovstvo je pod vládou určitých skupín, sídliacich v City Of London a ktoré sú globálnym parazitom. Spojené kráľovstvo má dodnes kolónie a územia, ktoré ovláda. To znamená, že oni sú tí imperialisti, kolonizátori, oni sú tí vyciciavači iných štátov, národov a krajín.

A doslova za pár drobných sa chcú zmocniť sa aj Slovenska. U nás sú ľudia, ktorí sa tvária ako zástancovia demokracie, ale presne takýmto nedemokratickým spôsobom sa nechajú kúpiť, aby ovplyvňovali verejnú mienku v prospech cudzej mocnosti.

Neviem si predstaviť inú definíciu vlastizrady. Ale keďže náš trestný inštitút už 30 rokov nefunguje a prokuratúra v tomto absolútne zlyháva, aj tento škandál sa dostal na svetlo sveta len vďaka tomu, že naň prišli anglickí investigatívci.

Písalo sa o tom na Hlavných správach, aj na iných webových portáloch. Nehovoriac o tom, keď Trump odhalil financovanie USAID a jej globálne zasahovanie do ovplyvňovania verejnej mienky po celom svete. Táto informácia bola na Hlavných správach k dispozícii už dva roky predtým a nikto s tým nič nerobil, nebol z toho žiaden škandál.

Takže tie mienkotvorné alebo mainstreamové médiá sú „mienkotvorné a mainstreamové“ len tak, že im niekto – napríklad aj politici ako Robert Fico – ten titul dávajú. Ak by sa naozaj snažili hľadať pravdu a boli demokratické, reagovali by aj na informácie, ktoré prinesú napríklad Hlavné správy. Ale na tie tu akosi nikto nereaguje.

Najjednoduchšie je označiť takéto správy za hoaxy a dezinformácie a je to vybavené.

Ale kto dokáže, že to dezinformácie sú? Web konšpirátori.sk do dnešného dňa nedokázal nič. Je to len ohováračský portál založený Alexejom Fulmekom, spoluvlastníkom Denníka SME, v partnerstve s Georgeom Sorošom.

O čom sa tu bavíme? Aká demokracia? Ako môže v tomto štáte fungovať denník, ktorý je vlastnený západným oligarchom a ktorý píše v záujme západných oligarchov? Ako je možné, že tento denník dostane akreditáciu a akýkoľvek úrad v tomto štáte? Ako je možné, že tomuto denníku vôbec z vlády niekto odpovedá?

Len preto, že má veľa čitateľov a politici chcú mať voličov? Tam ich určite nenájdu, to je ich veľký omyl. Preto tu neustále balansujeme na hrane zvoliteľnosti a nezvoliteľnosti, progresu a neprogresu a v podstate sa nikam neposúvame. 30 rokov prešľapujeme na jednom mieste a ani sa nikam nedostaneme. Pretože tí, ktorí vedia, ako to riadiť, majú v rukách médiá, cez ktoré to riadiť môžu.

Áno, funguje to tak. Keď „správne“ médiá niečo označia za dezinformáciu, ľudia, ktorí ich obsah žerú to automaticky berú ako fakt a z ich pohľadu sa danou informáciou nemá význam zaoberať.

Bohužiaľ, o to je to horšie. Napríklad – že vydavateľstvo Torden je konšpiračné, šíri prokremeľskú propagandu. A všetko je jasné. Ale dokázať to nevedia.

Dokonca aj konšpirátori.sk nás museli vyradiť zo svojho zoznamu a nemôžu nás uvádzať ako konšpirátorov, lebo nás tým ohovárali a poškodzovali naše dobré meno. Pretože to nie je pravda. Oni tú svoju „pravdu“ nevedeli dokázať.

Skupinke konšpirátori.sk za veľa „vďačia“ aj Hlavné správy. Voči vám útočili takisto, bránili ste sa na súde, a to úspešne. V akom to je momentálne štádiu, deje sa v tej veci ešte niečo?

V prvom rade sme od nich žiadali, aby nás vyčiarkli z toho ich zoznamu, čo sa aj udialo. Prvostupňový aj druhostupňový súd nám vyhovel. Oni sa samozrejme ešte odvolali na Ústavný súd, je to tam dodnes a stále sa čaká na rozhodnutie.

V Ústave je ale jasne napísané, čo sa smie a čo sa nesmie. A to ani nehovorím o tom, že weby ako Hlavné správy boli vypínané v rozpore s Ústavou.

Aké knižné tipy má pre dovolenkujúcich Slovákov šéf vydavateľstva Torden?

Dozviete sa vo videorozhovore s Mgr. Robertom Mervom.