Rubrika uzrela v SRo svetlo sveta 7. júla 2023. Prvá časť novej rubriky Overovňa priniesla výrok jej stáleho hosťa Viktora Breinera, ktorý označil za „najväčšiu dezinformáciu týždňa“ tvrdenie, že prezidentka Zuzana Čaputová sa pri rozhodovaní o svojej kandidatúre neriadila vlastným uvážením, ale že mali za ňu rozhodovať Spojené štáty či mimovládne organizácie so zahraničným financovaním. Breiner to prezentoval ako klasickú vlnu konšpirácií, kde sa vnútropolitické procesy pripisujú externým aktérom.

Namiesto faktov však udržal verejnosť v dojme, že ide len o ničím nepodložené fámy. Tvrdil, že ich šíria domáci politickí aktéri, ktorí stoja v opozícii voči prezidentke a jej progresívnym priaznivcom. A pritom dobre vedel, že sa to deje – jeho vlastný projekt Infosecurity mal už v tom čase za sebou financovanie od britskej Zinc Network. Viac sme dlhé prsty Britov pri formovaní informačného priestoru na Slovensku analyzovali tu. Inými slovami, zamlčal skúsenosť, ktorá by jeho tvrdenie vyvrátila.

Až neskôr, po odtajnení databázy USAID v roku 2025 a po správach Patriotov pre Európu, sa naplno ukázalo, že zahraničné financovanie mimovládok nie je žiadna konšpiračná teória, ale tvrdý fakt. Písali sme o tom (tu a tu). Breiner však už v roku 2023 namiesto priznaných okolností zvolil pohodlnú cestu – urobiť z nepohodlnej pravdy „dezinformačnú vlnu“.

Každodenné hoaxy, politické rámce

Nasledujúce dva roky rubrika prinášala pravidelný servis „najväčších dezinformácií týždňa“. Niekedy išlo o praktické témy – phishingové SMS, podvody s malými domami či šírenie medicínskych nezmyslov. Inde sa však dotýkala aj politiky: od „hoaxov o manipulácii počasia“ cez „teórie o útoku na WTC“ až po „údajných komplicov strelca na premiéra“.

Pri každej politickej téme sa však držala jednej línie: každý, kto spochybňoval úlohu mimovládok alebo zahraničných aktérov, bol označený za šíriteľa dezinformácií. Zahraničné financovanie, aj keď zdokumentované, zostávalo v Overovni v rovine „domnienok“.

Rubrika tak vytvárala dojem, že jediné spoľahlivé fakty prináša ona sama, kým nepohodlné otázky sú hoaxy. V nasledujúcom prikladáme niekoľko príkladov z archívu SRo na dokumentovanie práce rubriky.

Po voľbách 2023, keď Robert Fico avizoval preverovanie financovania mimovládok, priniesla Overovňa diskusiu so splnomocnencom vlády pre občiansku spoločnosť Filipom Vagačom. Téma bola mimoriadne vážna – transparentnosť a vplyv mimovládneho sektora na politiku. Namiesto vecnej debaty však moderátorka ponúkla absurdné prirovnanie. Zahraničné financovanie slovenských mimovládok postavila na jednu úroveň s podporou Slovenskej republiky krajanom a kultúrnym spolkom v zahraničí.

Takéto porovnanie bolo úplne scestné. Zatiaľ čo podpora slovenských spolkov v zahraničí slúži na uchovanie jazyka, identity a tradícií, zahraničné financovanie mimovládok na Slovensku často smeruje do politicky citlivých a hodnotovo sporných aktivít. A práve v čase, keď sa vo verejnej debate otvárala otázka vplyvu USAID, nadnárodných donorov či Európskej komisie, Overovňa zľahčovala problém tým, že ho prirovnala k neškodnej podpore folklórnych súborov krajanov. Relácia tak namiesto kritického preverenia opäť zakrývala podstatu problému.

Koniec roka 2023 ukázal, že sa Overovňa posúva stále tým istým smerom – namiesto poctivého vysvetľovania stavia slamenných panákov a podkopáva dôveru verejnosti. Bilancia s Martinom Hodásom priniesla aj tému protivládnych protestov, ktoré sa rozbiehali po voľbách 2023. Hodás tvrdil, že ak by bolo 15-tisíc účastníkov prvého bratislavského protestu zaplatených, organizátori by museli vynaložiť 2,25 milióna eur. Argument mal dokazovať, že účasť nemohla byť „kúpená“. Lenže takto nikto vážne neformuloval obavy. Reč nebola o honorároch pre jednotlivých protestujúcich, ale o zahraničnom financovaní organizácie, technického zabezpečenia, reklamy či médií. Hodás tak vytvoril slameného panáka, ktorého zničil, aby mohol tvrdiť, že ide o hoax. Výsledkom nebolo vyvrátenie, ale zneistenie verejnosti.

Začiatkom nového roka sa ukázalo, že relácia neslúži len na „vyvracanie hoaxov“. Stala sa aj priestorom pre propagáciu pochybných projektov. Overovňa poskytla platformu Dávidovi Púchovskému, ktorého projekt Hoaxy a podvody – Polícia SR po politických excesoch stratil dôveru verejnosti a bol odobraný spod Ministerstva vnútra. Namiesto toho, aby sa relácia pýtala, kto financuje jeho nové súkromné aktivity a či tieto zdroje nepochádzajú zo zahraničia, ktoré má priamy záujem na „boji s dezinformáciami“, dostal Púchovský prostredníctvom hovorcu Hodása priestor na nekritickú sebaprezentáciu. Tým sa Overovňa nielenže spreneverila verejnoprávnemu poslaniu, ale dokonca prispela k rehabilitácii projektu, ktorý mal byť podľa oficiálneho rozhodnutia ministerstva transformovaný práve preto, že prestal slúžiť verejnému záujmu.

Popri veľkých témach sa Overovňa venovala aj osobným diskreditáciám. Namiesto vysvetlenia kontextu sa zapojila do mediálnych kampaní proti konkrétnym ľuďom. Lukáš Machala použil metaforu o plochej zemi ako hyperbolu – ilustráciu, nie vážne tvrdenie. Liberálne médiá ju vytrhli z kontextu a niekoľko týždňov ju používali na jeho očierňovanie. Overovňa tento rámec nekriticky prevzala, čím legitimizovala mediálnu kampaň. Hodás dokonca pridal obvinenie, že Machala kedysi šíril hoax o „Chemtrails“. Takto bol z hyperboly vyrobený „dôkaz“ konšpiračného myslenia. Relácia namiesto korekcie a vysvetlenia kontextu poslúžila ako ďalší nástroj stigmatizácie nepohodlného konzervatívneho hlasu.

Ani technické témy, kde by sa dalo očakávať vecné vysvetlenie, neboli výnimkou. Aj tam zaznel rovnaký vzorec – slamený panák namiesto podstaty. V lete 2025 sa Overovňa venovala veľkému výpadku elektriny v Česku. Na sociálnych sieťach sa objavili tvrdenia, že blackout súvisel s obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE), ktoré sa čoraz viac podieľajú na energetickom mixe.

Martin Hodás označil tieto tvrdenia za hoax a argumentoval, že výpadok bol spôsobený chybami v prenosovej sústave. Dodal, že „prípad z ČR je dobrým príkladom na to, že k významnému výpadku siete môže dôjsť aj pri konvenčných zdrojoch, nielen pri OZE.“ Ako ilustráciu spomenul výpadok v Španielsku, kde bol veľký podiel obnoviteľných zdrojov.

Problém je, že takýmto spôsobom Hodás opäť odviedol pozornosť od podstaty. Zopakoval oficiálne tvrdenia, pričom sa vyhol rovnako ako ony pomenovaniu príčiny prierazu vysokonapäťového vodiča. Čo vyvolalo nestabilitu v prepojenej sasko-českej sústave?

Nikto vážne netvrdil, že konkrétny český blackout bol výlučne dôsledkom OZE. Skutočná obava spočíva v tom, že čím vyšší je podiel nestabilných obnoviteľných zdrojov, tým náročnejšia je stabilizácia siete a tým vyššie je riziko havárie. To je fakt, ktorý v Overovni nezaznel vôbec.

Relácia sa teda obmedzila na zjednodušené „vyvracanie“ a namiesto serióznej energetickej debaty poslucháč dostal opäť len rámec: kto kritizuje OZE, šíri hoaxy.

17. máj 2024: atentát a informačný chaos

Samostatnú pozornosť si zaslúži epizóda odvysielaná len dva dni po atentáte na slovenského premiéra, ktorá namiesto jasného zhrnutia faktov priniesla ďalšiu dávku protichodných informácií. Martin Hodás v nej otvorene priznal, že „tých informácií je mnoho“ a začal vymenúvať navzájom nezlučiteľné charakteristiky strelca: „javí sa ako liberál, ktorý petíciou a vlastným hnutím bojuje proti násiliu a odsudzuje ruskú inváziu“, „volič prezidentky Čaputovej“, „obhajoval vraha z Devínskej Novej Vsi a postoje ĽSNS“, „sympatizoval s prorusky orientovanými Slovenskými brancami“.

Hodás to uzavrel slovami, že „paradoxov je tam mnoho a strelca je preto ťažké zaradiť do konkrétneho tábora.“

Takýto prístup ukázal opak. Verejnoprávne médium neoddelilo fakty od špekulácií, ale prispelo k dojmu, že pravdu sa nikdy nedozvieme. Že verzií je tak veľa, že všetky sú nedôveryhodné. A presne toto je cieľ klasickej dezinformačnej techniky: zahltiť priestor protirečeniami, aby občan prestal veriť čomukoľvek.

Ak má byť Overovňa projektom na posilňovanie dôvery, tak práve táto epizóda z mája 2024 ukázala opak – skôr než filter bola zosilňovačom chaosu.

Zákon o digitálnych službách (DSA)

V októbri 2024 sa Overovňa venovala téme európskeho zákona o digitálnych službách (DSA). Jeho prebiehajúca aplikácia v členských krajinách vrátane Slovenska je predmetom kritiky aj dnes.

Moderátorka Petra Strižková spolu s Martinom Hodásom sa pokúšali spochybniť tvrdenie, že DSA sa stane nástrojom cenzúry v prostredí EÚ.

Argumenty však chýbali. Hodás len sucho poznamenal, že DSA má slúžiť „primárne na boj s nelegálnym obsahom“ a že cieľom je, aby to, čo je nelegálne v skutočnom svete, bolo zakázané aj v digitálnom priestore.

Takéto vysvetlenie je zavádzajúce. Zamlčuje hlavnú obavu kritikov – že DSA poskytuje mimoriadne široké právomoci Európskej komisii a veľkým digitálnym platformám. Tie potom rozhodujú, čo sa smie a nesmie objaviť v online priestore. A práve tým sa otvárajú dvere k potláčaniu názorového spektra, ktoré nezodpovedá bruselskej línii.

Fakt, že dnes – po prevzatí moci v USA – Donald Trump a JD Vance otvorene kritizujú Európsku komisiu za to, že DSA slúži na cenzúru konzervatívnych názorov, len dokresľuje, ako veľmi Overovňa v roku 2024 realitu zľahčila. Namiesto vyváženého zhodnotenia zaznel iba jednostranný „oficiálny“ výklad.

Zbierka na muníciu pre Ukrajinu

Osobitnú pozornosť si zaslúži aj epizóda Overovne venovaná zbierke na nákup munície pre Ukrajinu. Táto téma sa stala predmetom polemík aj v nezávislých médiách, vrátane Hlavných správ (tu a tu).

Martin Hodás v relácii zľahčoval kritiku tým, že si postavil „slameného panáka“ – údajne mal byť najväčším hoaxom výrok, že munícia kúpená zo zbierky je určená na zabíjanie detí. Proti tomu postavil jednoduchú odpoveď: veď Ukrajina sa bráni na vlastnom území, a ruské deti na Ukrajine nebojujú.

Takýto argument je však zavádzajúci. Po prvé, tvrdenie, že Ukrajina sa bráni len na vlastnom území, neplatí – dnes sú cieľom jej „obrany“ raketami, či dronmi aj objekty hlboko na ruskom území. Po druhé, čím viac zbraní a munície Západ poskytne (vrátane prostredníctvom zbierok), tým dlhšie bude konflikt trvať a tým viac detí a civilistov na oboch stranách zomrie.

Ďalší rozmer problému je zneužitie odkazu M. R. Štefánika. Občianske združenie, ktoré zbierku vyhlásilo, operovalo jeho menom, no po preštudovaní jeho stanov bolo jasné, že časť vyzbieraných prostriedkov môže byť použitá aj na správu organizácie. Inými slovami – vôbec nebolo garantované, že celá suma pôjde na nákup zbraní alebo munície.

Overovňa však tieto zásadné otázky úplne obišla a namiesto poctivej analýzy poslucháčom ponúkla zjednodušené uistenie, že všetko je v poriadku a kritici sú šíritelia hoaxov.

Klinec do rakvy: 2. august 2025

Začiatkom augusta prišla epizóda, ktorá zatĺkla tejto dezinformačnej relácii verejnoprávneho médiá povestný klinec do rakvy. Overovňa sa venovala kauze britskej siete Zinc Network, ktorá v tom čase rezonovala v slovenskom informačnom priestore. Investigatíva Declassified UK totiž odhalila, že britská vláda cez Zinc financovala nábor influencerov v 22 krajinách vrátane Slovenska. Cieľom bolo mobilizovať mladých voličov pred voľbami 2023, špecificky vybranou a britskou vládou schválenou skupinou influencerov. K spolupráci so Zink Network sa priznala aj súčasná europoslankyňa za PS Veronika Cifrová-Ostrihoňová, v tom čase tvár kampane „Chcem tu zostať“.

Moderátorka Petra Strižková uviedla tému slovom „údajné zasahovanie Britov“, čím sama spochybnila dôveryhodnosť Declassified. A hosťom v štúdiu bol – kto iný – Martin Hodás z Infosecurity, teda projektu, ktorý bol ešte v roku 2021 podporovaný práve Zinc Network.

Inými slovami: človek so zjavnou väzbou na financujúceho aktéra hodnotil, či správy o tomto financovaní sú dôveryhodné. To je učebnicový konflikt záujmov, cap záhradníkom v priamom prenose.

Prehľad niektorých epizód Overovne

Koniec rubriky a odhalený kruh

Kruh sa tým symbolicky uzavrel. Rubrika, ktorá v roku 2023 odmietla realitu zahraničného financovania ako „hoax“, sa v roku 2025 rozpadla na tom istom fakte – tentoraz už neprehliadnuteľným konfliktom záujmov.

STVR Overovňu koncom augusta 2025 stopla. Oficiálne hovorila o internom vyhodnotení a preskupení priorít. V skutočnosti však bolo jasné, že dôvera padla, keď si „overovatelia“ neoveria vlastné prepojenia, nemôžu očakávať, že im bude veriť verejnosť.

Poučenie: verejnoprávnosť znamená poctivosť

Overovňa sa stala príkladom, ako sa „boj proti dezinformáciám“ môže zmeniť na boj proti nepohodlnej pravde. Ukázala, že ak verejnoprávne médium rezignuje na nestrannosť a prizýva ako arbitrov aktérov so záujmami v hre, prestáva byť arbitrom a stáva sa súčasťou propagandy.

Skutočné poučenie je jednoduché: ak chce verejnoprávny rozhlas stáť na strane pravdy, musí byť nudne, poctivo a transparentne vyvážený. Inak dopadne presne ako Overovňa – od zamlčaného začiatku po škandálny koniec.

Prečítajte si tiež

• Britská stopa: Ako Londýn formuje slovenský informačný priestor
• Skryté prúdy stoviek miliónov eurofondov: od výskumu po politické a ideologické projekty
• Zisťovali sme, ktoré mimovládky na Slovensku platili predošlé americké vlády. Tipli by ste si práve tieto?