Hrnko pre HS: Danko SNS totálne vykostil, z niekdajšej SNS tam už nie je nič. Nemá žiaden program, ktorý by sa dal stotožniť s národným programom. On je z môjho pohľadu politický analfabet, nevie politiku čítať

To všetko sú témy videorozhovoru s historikom a bývalým politikom, PhDr. Antonom Hrnkom, CSc.

Ste historik, dlhé roky ste boli v politike, okren iného výkonný podpredseda SNS. Momentálne si užívate dôchodok, ale politické aj spoločenské dianie pozorne sledujete. Čo vravíte na súčasnú SNS a jej vedenie?

Nerád by som sa venoval dnešnému vedeniu SNS, pretože vzniklo ako moja konkurencia a mohlo by to vyznieť ako urazená samoľúbosť. Ale jednu principiálnu vec by som povedať chcel.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Andrej Danko SNS totálne vykostil, z niekdajšej SNS tam už nie je nič. Nemá žiaden program, ktorý by sa dal stotožniť s národným programom.

On je z môjho pohľadu politický analfabet, nevie politiku čítať. Vie dobre manipulovať, ale politiku jednoducho čítať nevie. To je asi všetko, čo by som k dnešnej SNS povedal a je mi to ľúto, pretože som tú stranu spoluzakladal.

Pán Danko sa stále snaží otvárať nové témy, aby nahnal nejaké percentá, ale zatiaľ to vyzerá tak, že to nejak nerezonuje.

Myslím si, že tie nové témy, ktoré otvára, sú len dôkazom toho, že politike nerozumie a nevie ju čítať. Ak by vedel, tieto témy by neotváral, pretože podkopávajú stabilitu koalície.

Nemôžem ísť predsa von s témou, ktorá je proti koaličnému programu a smerovaniu. Môžem vymýšľať témy, ktoré sú v súlade s mojim programom, ale nepamätám si, že by Danko otvoril nejakú národnú tému, ktorá by v spoločnosti rezonovala a bola by potrebná.

Pozrime sa aj na celú vládnu koalíciu. Pomaly budú dva roky od volieb. Ako vnímate toto obdobie? Myslíte si, že sa koalícii darí dostatočne plniť predvolebné sľuby, ktoré dali ľuďom?

Predovšetkým si myslím, že ak sa im aj niektoré darí plniť, tak to nevedia spropagovať.

Ľudia sú dezorientovaní, nevedia, čo táto vláda plní. Ak bude po tejto vláde nejaký viditeľný výsledok, tak po Jožovi Rážovi mladšom, ktorý si svoju robotu robí.

Ale ak sa pozrieme na ministra Druckera, tak ja neviem, či je členom tejto vlády alebo zamestnancom Soroša. A to bez nejakých urážok, je to môj osobný priateľ, vždy sme veľmi dobre vychádzali. Ale ten kruh, ktorý okolo seba sústredil, mi nedáva žiadnu dôveru v to, že výsledkom bude vzdelávací systém, z ktorého vzíde uvedomelý slovenský občan.

Nie európsky, nie svetový alebo kozmický, takých tu už máme veľa… Ale taký, ktorý má srdce na správnom mieste a myslí slovensky, myslí to s týmto národom úprimne. Takí sa z tej mladej generácie vytrácajú. Aby mysleli nielen štátne, ale aj národne.

Poďme aj na aktuálnu tému. Tento týždeň sme sa dočkali podpisu obchodnej zmluvy medzi EÚ a USA. Vidíte ju ako úspech pre Úniu?

To je čistá katastrofa. To, akým spôsobom sa Európa – kedysi pupok sveta – mohla tak klesnúť, že niečo takéto vôbec prijala…

V 90-tych rokoch, keď bol v USA prezidentom Clinton, sa o britskom premiérovi Blairovi hovorilo, že je Clintonov pudlík. Británia vychádzala Američanom natoľko v ústrety, že som si hovoril – ako môže jedna koloniálna mocnosť voči svojej bývalej kolónii takto hlboko klesnúť.

A teraz si hovorím – ako môže Európa klesnúť tak hlboko, že sa v podstate plazí pred nejakou mocnosťou… Kedysi jedna sebavedomá Európa, ktorá diktovala svetu nielen zbraňami a kolonializmom, ale aj výskumom, filozofiou, umením. Veď Európa svetu mnoho dala.

V tej zmluve sú cifry, ktoré sú vytiahnuté z brucha. Európa bude od USA kupovať zbrane a bude ich musieť kúpiť. A tiež energie, ktoré Američania za lacné peniaze nakúpia z Ruska a potom nám ich – už ako americké – budú predávať s prirážkou.

Európa sa vlastne ponížila na úroveň tých najchudobnejších afrických krajín. Ale dokonca už aj tie odmietajú mať takýto vzťah k bývalým koloniálnym mocnostiam. Takže tú dohodu vôbec nepokladám za výhru. Je to totálne fiasko.

V podstate všetci analytici sa zhodujú v tom, že jediné pozitívum pre Európu je to, že nejaké dohoda vlastne existuje. Maroš Šefčovič tvrdí, že v danej chvíli a vzhľadom na momentálnu pozíciu EÚ, je to najlepšia možné dohoda, aká sa dala vyjednať. Súhlasíte s tým?

Nesúhlasím. Ak by sme urobili odvetné opatrenia, Američania by to museli stiahnuť. Pretože Svetová obchodná organizácia je založená na preferencii najvyšších výhod.

Aj naše vzťahy voči USA sú založené na princípe najvyšších výhod. A toto všetko sa zrušilo. Od slobodného voľného trhu, ktorý nám sľubovali pri vstupe do EÚ, sa prešlo k ekonomickému šovinizmu.

Pretože to, čo robí americká administratíva pod vedením Trumpa, to je čistý ekonomický šovinizmus. Nech sa deje čo sa deje, my tú kravu musíme podojiť, aj keď ju nechováme… To je celá Trumpova politika a takto slobodný ekonomický rozhovor vo svete jednoducho nemôže prebiehať.

Čo ak by iný prístup EÚ viedol až k obchodnej vojne?

Myslím si, že Európa by v obchodnej vojne vyhrala. Pretože Američania by skôr či neskôr tie európske výrobky museli kupovať. Tie výrobky, ktorých produkcia sa teraz z Európy presťahuje do USA.

Myslím si ale, že žiadna horúca obchodná vojna by nebola. Takisto, ako nebude obchodná vojna medzi USA a Čínou, pretože Čína by bola schopná Ameriku zničiť.

V tomto zmysle teda tvrdím, že konflikt s USA by v tejto otázke bol pre Európu výhodnejší, ako toto nehorázne padnutie na kolená.

Čím to podľa vás je, že Únia toho vyjednala tak málo? Neschopnosťou Šefčoviča, či Leyenovej?

Nie. Vyplýva to z toho, že americké korporácie a organizácie ako USAID a podobne si v Európe vychovali politikov, ktorí stratili záujem obhajovať potreby bežných európskych občanov a v princípe sú voči svojim pánom v sluhovskom postavení. Bez ohľadu na to, čo to stojí.

To isté je na Ukrajine. EÚ je schopná nechať vybiť všetkých Ukrajincov. Oni sami bojovať nechcú, ale chcú, aby sa viedla vojna. Čo i do posledného Ukrajinca, ak budú Ukrajinci ochotní. A zoberte si, za čo dnes Ukrajinci bojujú – za to, aby ich Američania mohli jednoducho vysať, ekonomicky, aj suroviny.

Osobne si myslím, že pre Ukrajinu by bolo momentálne najlepšie, ak by ju Rusi obsadili, pretože jedine Rusi by s nimi mali nejaký súcit. Tí, ktorí im napožičiavali peniaze na to, aby s Ruskom mohli bojovať, tí s nimi žiaden súcit mať nebudú.

Je veľa hlasov ktoré tvrdia, že Ukrajinci sa Američanmi nechali obalamútiť…

Myslím si, že hlavnú úlohu v tom zohrali britské spravodajské služby, ktoré do toho vtiahli aj Ameriku. Keď sa pozrieme na dejiny USA, tak od ich vzniku sa Američania s Rusmi do priameho konfliktu nikdy nedostali. A Rusi ich vždy podporili, aj v boji o nezávislosť na konci 18. storočia.

Rusi napríklad svojou prítomnosťou v Atlantiku zabránili tomu, aby sa Británia počas Občianskej vojny postavila na stranu Juhu, čo by bolo pre Sever problémom. Takže Rusi a Amerikou nikdy nemali väčšie konflikty a tú dnešnú situáciu z tohto pohľadu považujem za vybočenie z hlavnej línie americkej politiky.

Spomínali ste americké korporáty a organizácie, ktoré si v Európe vychovali celé generácie politikov, ktorí kopú za americké záujmy. Príkladom môže byť aj kancelár Merz, ktorý roky pôsobil v spoločnosti BlackRock a stal sa tam z neho multimilionár. Momentálne napriek nesúhlasu väčšiny Nemcov chce pokračovať v pumpovaní zbraní na Ukrajinu, kupovať ich chce z USA.

Nemusíte ísť až tak ďaleko, ostaňte doma. Prečo sa stal Mečiar najväčšou Hydrou, najväčším nepriateľom všetkého pokrokového?

Pretože Nežná revolúcia, to bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. A čo sa stalo? Oni vôbec nepredpokladali, že na Slovensku by bolo také silné hnutie, ktoré by dokázalo oddeliť sa od Čechov. A vôbec na to nemali pripravených ľudí. A tých, ktorých pripravených mali – ako Gál, Zajac, Mikloško – a ktorí boli úplne napojení na Prahu a neboli ochotní postaviť sa za slovenské národné záujmy, tých spoločnosť jednoducho odmietla.

Takže zrazu sa tu dostal k moci človek, ktorého oni nemali vo svojom zozname a mali problém. Mečiar ešte ani nebol premiérom, ale už ho označovali za bývalého komunistu – aj keď ho vyhodili ešte za Dubčeka. Už bol boxer a všeličo iné, len nie človek, ktorý by mohol nejakým spôsobom riešiť problémy. Nebol v tých správnych kruhoch, ako napríklad Merz alebo von der Leyenová.

Veď Leyenová a celá jej politická kariéra v Nemecku, to bola čistá neschopnosť. Veď ona svojou neschopnosťou rozvrátila Bundeswehr. A rozvrátiť v Nemecku ozbrojenú moc, to nie je taká jednoduchá vec. A v duchu pravidla, že ak sa chcete niekoho zbaviť, musíte ho vykopnúť vyššie, sa dostala až na čelo Európy.

Myslím si, že v tomto ohľade sa to týka aj Fica. Zoberte si, aký program má Progresívne Slovensko, SaSka, OĽANO, či ako sa to teraz volá… Aký majú program? Spoločnosti nepredkladajú riešenia – toto by sme chceli urobiť, takto budeme stavať diaľnice, takto budeme riadiť priemysel, stavebníctvo, školstvo… Každý deň z obrazovky, z plota aj z žeriavu zobrazuje Fico ako najväčšie zlo, ako najväčší zločinec. Oni predkladajú jeden, jediný cieľ – zbaviť sa Fica. Čo je to za program?

Čo si náš hosť myslí o názore Jozefa Banáša, ktorý tvrdí, že ak by v Európe išlo naozaj do tuhého, všetky slovanské národy – možno s výnimkou Poliakov – prebehnú k Rusku? Ako vníma panslavizmus, aj vzhľadom na dávnejšiu históriu? Čo medzi Slovanmi vytváralo najväčšie napätie? Je myšlienka vytvorenia Trojmoria reálna? Ako a prečo vlastne v 2014 na Ukrajine vznikol a prebehol Majdan? A chýba mu aktívna, vrcholová politika?

Dozviete sa vo videorozhovore s historikom a bývalým politikom, PhDr. Antonom Hrnkom, CSc.