Podľa bielej knihy „Čínsky nanotechnologický priemysel 2025“, ktorá bola vydaná na fóre nanotechnologického priemyslu v Pekingu, podiel Číny prevyšuje celkový súčet zo Spojených štátov, Japonska a Kórejskej republiky. Čínske patentové portfólio sa zameriava predovšetkým na kľúčové oblasti vrátane polovodičových zariadení, katalytickej chémie, biomedicíny a nových materiálov. V oblasti polovodičov vedú Peking, Šanghaj, Šen-čen a Su-čou, zatiaľ čo biomedicínske patenty sa podľa bielej knihy sústreďujú v Pekingu, Šanghaji a Kantone.

Čínska akadémia vied je na prvom mieste medzi globálnymi držiteľmi patentov s 23 400 patentmi. Miera transferu a licencovania nanotechnologických patentov v Číne presiahla 8 %, čo odráža neustále zlepšovanie efektívnosti komercializácie. Od mája 2025 počet nanotechnologických podnikov v Číne presiahol 34 500, pričom 739 spoločností je kótovaných na burze a kumulatívne zamestnávajú 9,92 milióna ľudí. Podľa bielej knihy sa predpokladá, že globálny trh s nanotechnológiami do konca roka 2025 narastie na 1,5 bilióna USD, pričom zložená ročná miera rastu v rokoch 2018 až 2025 bude viac ako 17 %. Priemyselné fórum je jedným z podfór 10. medzinárodnej konferencie o nanovede a technológii, ktorá sa konala od soboty do pondelka v Pekingu a ktorú organizovalo Čínske národné centrum pre nanovedu a technológiu. Na konferencii vystúpilo sedem popredných svetových vedcov.

Viac ako 600 renomovaných vedcov prednieslo príspevky na 15 horúcich tém v oblasti nanotechnológií, ktoré prezentovali najnovšie pokroky vo výskume a vedecké úspechy v tejto oblasti. Na slávnostnom otvorení konferencie v sobotu predseda konferencie Paj Čchun-li povedal, že nanotechnológie slúžia ako hlavná sila, ktorá poháňa prelomové objavy v strategických oblastiach, ako je zelená energia, biomedicína a informačné technológie, a zároveň urýchľujú tvorbu nových kvalitných výrobných síl. Vzostup umelej inteligencie priniesol do nanotechnológií revolučné príležitosti a zásadne zmenil ich výskumné paradigmy. V budúcnosti sa bude vyvíjať ďalšie úsilie na posilnenie základného výskumu, zvýšenie aplikačne orientovaného vývoja, prehĺbenie medzinárodnej spolupráce a ďalšie využívanie rozhodujúcej úlohy nanotechnológií v globálnych inováciách a rozvoji, dodal Pai, ktorý je akademikom Čínskej akadémie vied. Konferencia sa konala v Pekingu od roku 2005 takže to bol už  deviaty ročník.

Peking postaví do roku 2027 najmenej 20 tovární 5G

Peking predstavil plán na urýchlenie integrácie 5G a priemyselného internetu s cieľom vybudovať do roku 2027 najmenej 20 tovární 5G. Podľa plánu implementácie rozvoja inovácií v oblasti priemyselného internetu v Pekingu 5G+ (2025 – 2027), ktorý spoločne zverejnili pekinský mestský úrad pre hospodárstvo a informačné technológie a pekinská správa komunikácií, mesto tiež vytvorí nie menej ako 50 priemyselných sietí 5G a rovnaký počet dodávateľov komplexných a priemyselných aplikačných riešení 5G. Prioritou bude optimalizácia pokrytia sieťou 5G v kľúčových výrobných zónach a oblastiach s hustou zástavbou podnikov, pričom sa budú zavádzať priemyselné súkromné siete 5G a 5G-Advanced (5G-A). Popredné spoločnosti v odvetviach, ako sú elektronika, automobily, zariadenia a biofarmácia, budú hnacou silou výstavby tovární 5G, uviedol úrad pre hospodárstvo a informačné technológie. Peking bude tiež podporovať technologické inovácie overovaním aplikácií 5G v oblastiach vrátane priemyselnej výroby, prepojených vozidiel a zdravotníctva. Mesto plánuje pokročiť vo výskume a skušobnom nasadení 6G v priemyselnom prostredí.

Odvetvie vesmírnych informácií sa dostáva na nové obežné dráhy

Čína urýchľuje investície do nového a rýchlo sa rozvíjajúceho sektora vesmírnych informácií  alebo „vesmírnych počítačov“, ktorý považuje za budúci motor hospodárskeho rastu v hodnote biliónov jüanov, pričom popredné firmy spájajú svoje sily s cieľom vyvinúť futuristickú technológiu, ktorej cieľom je spracovať obrovské objemy satelitných a leteckých údajov na obežnej dráhe.

„Je to dôležité pre národnú spôsobilosť a budúcnosť vesmírneho priemyslu,” uviedol Teng Maj-cchun, bývalý generálny tajomník Čínskej akadémie vied. „V posledných rokoch urobil čínsky informačný sektor v oblasti kozmického priestoru pozoruhodný skok z pozície nasledovníka na pozíciu lídra, a stal sa novým motorom rozvoja digitálnej ekonomiky.” Spoločnosť Geovis Technology Co Ltd, čínsky poskytovateľ geopozičných služieb, nedávno podpísala rámcovú dohodu s výrobcom superpočítačov Sugon o spoločnom vybudovaní tzv. otvorenej a inkluzívnej vesmírnej počítačovej siete. Plánovaná sieť prepojí zariadenia používateľov so satelitmi, vesmírnou infraštruktúrou a pozemnými platformami a vytvorí integrovanú inteligentnú výpočtovú architektúru vesmír-zem. Šao Cung-jou, prezident spoločnosti Geovis, v nedávnom rozhovore pre China Daily uviedol, že výpočty vo vesmíre by sa čoskoro mohli posunúť od konceptu k realite.

„Po dokončení vesmírnej počítačovej siete sa zvýši kapacita a stabilita globálneho prístupu na internet, čo podporí aplikácie, ako je práca na diaľku, telemedicína, online vzdelávanie, núdzová komunikácia a digitálny rozvoj vidieka,” povedal Šao. Táto ambícia je čiastočne podmienená rýchlym rozširovaním satelitných konštelácií a rastúcou zložitosťou užitočného zaťaženia. „S desiatkami tisíc satelitov plánovaných v najbližších rokoch a stále vyššími požiadavkami na užitočné zaťaženie a rozlíšenie bude prudko narastať objem dát, a teda aj výpočtových potrieb,“ dodal Šao. „Prenosové metódy, ako sú mikrovlny, sú pomalšie ako mnohé domáce siete, zatiaľ čo laserová komunikácia je príliš závislá od počasia. Ideálne je počítať vo vesmíre a potom posielať na Zem len spracované výsledky,“ dodal.

Sektor vesmírnych informácií, ktorý zahŕňa navigáciu, predpovede počasia, mestské plánovanie a prieskum zdrojov, sa rýchlo rozvíja vďaka politickej podpore, spolu s čínskou snahou o rozvoj hospodárstva v nízkych výškach a komerčných vesmírnych letov. V uplynulom roku Čína zaviedla skupinu politík na podporu odvetví na nízkej výške. Patria k nim nariadenia o riadení letov bezpilotných lietadiel, ktoré nadobudli účinnosť v januári, a plán modernizácie všeobecného leteckého vybavenia do roku 2030, ktorý bol zverejnený v marci. Wu I-žung, akademický dekan a výskumný pracovník „Ústavu pre výskum informácií o letectve a kozmonautike“ Čínskej akadémie vied, povedal: „Čínsky letecký a kozmický informačný priemysel sa bezprecedentnou rýchlosťou a do hĺbky integruje do všetkých aspektov spoločenskej výroby a každodenného života. Vytvára obrovskú ekonomickú hodnotu a sociálne výhody.“

Pre spoločnosť Geovis znamená dohoda so spoločnosťou Sugon strategický posun od jej zavedených silných stránok v oblasti digitálnej Zeme, umelej inteligencie, veľkých dát a integrácie cloudu do technicky náročnejšej oblasti vesmírnych výpočtov. Obe spoločnosti plánujú vyvinúť vysoko výkonné, nízkoenergetické a vysoko spoľahlivé základné komponenty, vybudovať vesmírnu výpočtovú sieť a integrovať sa s čínskymi národnými výpočtovými platformami.

Budú tiež skúmať priemyselné normy a pracovať na koordinácii ekosystému partnerov. Šao uviedol, že cieľom je modernizovať súčasnú jednosmernú satelitnú „službu zberu údajov“ na obojsmerný model výpočtovej služby. To by umožnilo spojiť inteligentné spracovanie na obežnej dráhe s hlbokými pozemnými aplikáciami, čo by potenciálne otvorilo nové komerčné príležitosti v oblastiach, ako je pozorovanie Zeme v reálnom čase, reakcia na núdzové situácie a globálne širokopásmové pokrytie. Cesta vpred je však náročná. Šao uviedol, že nasadenie rovnakého výpočtového výkonu vo vesmíre by mohlo stáť až 1000-krát viac ako na zemi. Okrem toho „vesmírne počasie“ vrátane vysokoenergetických častíc, žiarenia a extrémnych teplôt môže poškodiť elektronické komponenty a časom znížiť výkon. Napriek týmto ťažkostiam považuje spoločnosť Geovis vesmírne výpočty za strategickú nevyhnutnosť s dlhodobou návratnosťou.