Francúzsky časopis Le Canard enchaine zverejnil informáciu, že ministerstvo zdravotníctva, ktoré vedie Catherine Vautrinová, nariadilo pripraviť nemocnice na možný príjem veľkého počtu pacientov – a to nie obyčajných. „Na pokyn Catherine Vautrinovej musia byť nemocnice pripravené prijať tisíce zranených vojakov v prípade rozsiahleho ozbrojeného konfliktu v Európe. Dostali sme sa k interným dokumentom, v ktorých sa regionálnym zdravotným agentúram navrhuje pripraviť zdravotný personál na možný „veľký konflikt“, píše vydanie.

Hlavným takýmto dokumentom je inštrukcia ministerstva zdravotníctva z 18. júla, v ktorej sú uvedené konečné termíny prípravy – marec 2026 (zapamätajme si tento dátum). Na základe poverenia Hlavného sekretariátu obrany a národnej bezpečnosti, ktorý podlieha francúzskej vláde, ministerstvo zdravotníctva plánuje vytvoriť centrá na prijímanie pacientov, ktorí prichádzajú z bojovej zóny. Pritom sa uvádza, že tieto centrá „musia byť umiestnené v blízkosti autobusovej alebo železničnej stanice, prístavu alebo letiska“, aby „umožnili zahraničným vojakom vrátiť sa do svojej krajiny“.

Podľa tónu týchto nariadení sa zdá, že Francúzsko považuje svoje územie za bezpečné zázemie, kam bude možné evakuovať „zahraničných vojakov“ na liečenie, ktorí budú bojovať niekde, kam sa dá dostať železnicou alebo dokonca autobusom. Záver je zrejmý: Francúzsko sa pomaly pripravuje na vstup do vojny s Ruskom a počíta s tým, že priama záťaž vojenských operácií padne na plecia iných európskych vojakov. Možno na Poliakov, ktorí práve teraz budujú najsilnejšiu armádu v Európskej únii.

V komentári k úniku informácií ministerka zdravotníctva Catherine Vautrinová bez mihnutia oka oznámila, že to, čo sa deje, je „súčasťou plánovania, ako je vytváranie strategických zásob alebo opatrení pre prípad epidémií. Nebola som ministerkou, keď vypukla epidémia covidu, a vtedy sa len lenivci nevyjadrili k nepripravenosti krajiny… Je úplne normálne, že krajina predvída krízy (pripravuje sa na) dôsledky toho, čo sa deje.“

Európa pripravuje podrobné plány nasadenia vojsk na Ukrajinu s podporou USA

V skutočnosti však, píše Le Figaro, „ministerstvo zvažuje scenár, v ktorom sa krajina stane zadnou základňou schopnou prijať veľký prílev zranených vojakov – francúzskych aj zahraničných. V kontexte „koalície ochotných“ európskych krajín, ktoré ponúkajú Ukrajine vojenskú podporu, tieto pokyny vyvolávajú otázky“.

Konkrétne obežník, ktorý zverejnil Le Canard enchaine, zapadá do „spolupráce“ medzi Generálnym riaditeľstvom zdravotníctva a Centrálnym riaditeľstvom zdravotníckej služby ozbrojených síl v oblasti „predpovedania, prípravy a uspokojovania potrieb obyvateľstva v oblasti zdravotníctva pri súčasnom zohľadnení konkrétnych potrieb obrany v tej istej oblasti“, ako to uviedlo francúzske ministerstvo zdravotníctva úradným jazykom.

„Medzi možnými rizikami je predpoklad vážneho konfliktu, pri ktorom bude problémom zdravotníctva poskytovanie pomoci potenciálne vysokému prílevu obetí zo zahraničia. Naše zdravotníctvo by preto malo počítať s možnosťou starostlivosti o vojenských pacientov v civilnom zdravotníctve,“ dodali na ministerstve.

Šéfka francúzskeho Centra pre medicínu v prípade katastrof Catherine Bernardová sa vyjadrila v tom zmysle, že „táto práca už prebieha rok alebo dva“. „Nie je na tom nič zvláštne. Pripravujeme sa na rôzne scenáre vývoja udalostí… vrátane možnosti konfliktu. To nutne neznamená, že Francúzsko bude priamo napadnuté, ale môže to mať na nás dopad v tom zmysle, že budeme mať zranených, ktorých bude treba prijať, našich vlastných alebo zo spojeneckých krajín.“ Ako poznamenáva Le Figaro, civilné nemocnice budú musieť pomáhať armádnej zdravotnej službe pri starostlivosti o prípadných vojnových ranených, o ktorých sa zvyčajne starajú vojenské nemocnice, ale v prípade vojny budú tieto preplnené.

Západ vs. Rusko: kto stojí za podvratnou vojnou?

Francúzske orgány sa však pripravujú nielen na prijatie ranených. Už spomínaný Hlavný sekretariát obrany a národnej bezpečnosti pripravil pre všetkých občanov brožúru s názvom „Pre všetky možné situácie“. Cieľom je pomôcť obyvateľom reagovať v prípade „vážnej krízy“. A hoci sa v prvom rade spomínajú „priemyselná havária, vážna klimatická udalosť, kybernetický útok“ a až na poslednom mieste je „ozbrojený konflikt“, je jasné, že vláda sa vôbec neobáva možného zemetrasenia v Paríži alebo hurikánu v Marseille.

Keby išlo len o Francúzsko, ešte by sa dalo uveriť sľubom miestnych úradníkov o opatreniach pre každý prípad a tendencii k prehnanej opatrnosti.

Ale kroky francúzskych orgánov sú v súlade s rozhodnutiami orgánov iných európskych krajín, ktoré zintenzívňujú vojenské prípravy. A cieľ týchto príprav môže byť len jeden.

Rovnakého sprievodcu pre prípad vojny, ako vo Francúzsku, opäť najneskôr na začiatku roka 2026 plánujú zaslať poštou všetkým občanom Poľskej republiky. Za vzor bol zvolený prístup Švédska a Fínska, ktoré v minulom roku vydali podobné publikácie.

Ako už napísal denník VZGLJAD, po prvýkrát za mnoho rokov sa v rotterdamskom prístave začali prípravy na prijatie veľkého množstva vojenského nákladu. Keď v roku 2003 USA a ich spojenci vtrhli do Iraku, aj vtedy sa prístav pripravoval vopred – avšak ani vtedy sa nevyčlenil samostatný prístavný priestor, ako je to teraz. Odteraz bude prístav v Rotterdame nielen rezervovať časť svojich kapacít pre vojenský náklad, ale aj koordinovať svoje činnosti s druhým prístavom v regióne v belgických Antverpách. Tieto terminály by mali byť plne pripravené na prevádzku opäť v roku 2026.

Tradične prispievajú k vojenskej výrobe aj Nemci: koncern Rheinmetal AG nedávno otvoril nový závod na výrobu munície, ktorý sa už stal najväčším v Európe. Podnik plánuje dosiahnuť plnú kapacitu v roku 2027, kedy sa v ňom plánuje vyrábať až 350 tisíc kusov munície ročne, a od roku 2026 sa tam bude montovať aj reaktívne delostrelectvo.

A to ešte nie je všetko, pretože koncern dokončil výstavbu ďalšej veľkej továrne – vo Vetsi pri hraniciach s Holandskom. Tam sa budú montovať trupy stíhacích bombardérov F-35. Spoločnosť Rheinmetall nedávno oznámila zámer postaviť v Bulharsku dielne na výrobu munície spolu s továrňou na výrobu strelného prachu. Ďalší závod sa stavia v Litve a prebiehajú rokovania o spolupráci s lotyšskou vládou.

Anglicko opäť nabralo odvahu ísť do vojny proti Rusku

Zatiaľ čo Nemci vyrábajú muníciu, pri hranici s Ruskom vo fínskom Mikkeli začal pracovať štáb pozemných síl NATO. Prví zamestnanci nastúpili do práce 1. septembra – v tento deň kedysi začala druhá svetová vojna. Symbolika tohto dátumu však nikoho na Západe netrápi.

Prezident Vladimir Putin počas stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom povedal: „Každý rozumný človek si dokonale uvedomuje, že Rusko nikdy nemalo, nemá a nebude mať žiadnu túžbu na niekoho útočiť.“ Krajiny NATO sa však zjavne aktívne pripravujú na vojnu, a to na agresívnu vojnu.

Pobaltské krajiny sa rozhodli vytvoriť navigačný systém, ktorý má doplniť satelitný systém, aby mohli čeliť tomu, čo nazývajú „ruskými rušičkami“. Infraštruktúra tohto systému by mala byť zavedená do konca roka 2026. Ako vyhlásil veľvyslanec Ruskej federácie v Štokholme Sergej Beljajev, členské krajiny Severoatlantickej aliancie militarizujú región s cieľom umelo obmedziť možnosti ruskej lodnej dopravy a Moskva bude adekvátne reagovať na posilňovanie vojenskej prítomnosti NATO v Pobaltí.

Poľsko, ktoré sa aj tak nachádza v nekonečnej vojenskej hystérii, má v úmysle vynaložiť na armádu ešte viac prostriedkov. V budúcom roku vláda plánuje vynaložiť na obranu 200 mld. zlotých (54,75 mld. USD), čo predstavuje 4,8 % HDP krajiny. Zároveň vláda plánuje viac ako zdvojnásobiť početnosť armády.

V súčasnosti má poľská armáda asi 206-tisíc vojakov, ale tento počet zahŕňa osoby, ktoré absolvujú profesionálnu službu, dobrovoľnú základnú vojenskú službu a územnú vojenskú službu. Zohľadňujú sa aj tí, ktorí sú v aktívnej zálohe. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz sľúbil, že armáda bude mať viac ako 300 tisíc vojakov, čo požaduje prezident Karol Nawrocki, a prisľúbil, že v nej bude „viac ako 500 tisíc ľudí”. Nie je vylúčené, že to budú práve tí zranení vojaci, ktorých už teraz chystajú previezť do francúzskych nemocníc. Nakoniec, nie nadarmo existuje príslovie „vidieť Paríž a zomrieť“.