Čo je to za ľud? Šimečkovci sa tvrdo obuli do Slovenska

Tibor Gašpar a Richard Glück hovorili o matke a partnerke Michala Šimečku v najnovšom videu jasne a otvorene. Napokon, o napojení ich mimovládnych organizácií na štátne financovanie sa už čo-to popísalo. Niet divu, že podpredseda NR SR hovorí v tejto súvislosti doslova o príživníctve…

Občianske združenia, v tom sú Šimečkovi blízki doma. A je mi nesmierne ľúto, že do verejného diskurzu musíme ťahať politikovu rodinu – avšak ide o peniaze nás všetkých, ako aj o priamu súvislosť s vecami verejnými. A tak sa spôsob obživy ženských členov jeho rodiny týka všetkých občanov SR.

Michal Šimečka má s českým premiérom Petrom Fialom zrejme dobrý vzťah, keď sa toho času stretli. A teraz, čuduj sa svete, dostáva v ČR Šimečkova partnerka Soňa Ferienčíková grant na svoj projekt. Keď už u nás od ministerstva kultúry peniaze nedostane, prešlo jej to aspoň v ČR, informujú poslanci SMERu. Krátko pred českými parlamentnými voľbami.

Zaujímavé, však?

Ale pozrime sa, s akým projektom tam Feriečníková (O.Z. Bod.y) vlastne boduje. Viete, priaznivci jej umeleckého prejavu vyčítajú SMERákom, že hovoria o „natriasaní.” No pozrite si napríklad toto video zo skúšky. Uznajte – nevyzerá to ako improvizované pohyby človeka pod prúdom? Ale iste, ako diplomovaný doktor estetiky som zažil intelektuálne zdôvodnenie prakticky čohokoľvek – osoba s dostatočným poznaním súčasného umenia a bohatým slovníkom si dokáže ospravedlniť aj to, keď na stenu vystaví ako umelecké dielo banán. Niekto o tom neskôr napíše bakalársku prácu, a zázrak je na svete.

Lenže Ferienčíkovej projekty sú politické, a v tom je háčik. Priblížim: V Čechách sa bude prezentovať v rámci scény Moving Station Plzeň. Prichádza s tzv. „kreatívnou reakciou” na „politickou situaci na Slovensku, kde jsou umělci a marginalizované skupiny – ženy, queer lidé, otevření aktivisté – vykreslováni jako „blázni“ nebo jako „zneuživatelé veřejných prostředků“, což podněcuje rozdělení, strach a hněv.” Čiže otrepaný refrén opozičných aktivistov…

Šimečka nemá žiadny osobný problém s kolegami z Matovičovho hnutia, ale vláda s Igorom Matovičom nie je stabilná

Obzvlášť nechutný je názov, ktorý svojmu podujatiu dala: What the folk? Vnímame tu totiž niekoľko zvýznamnení: Po prvé, anglické spojenie What the f*ck znamená voľne preložené „čo to má k*rva, byť?” Po ďalšie, vulgarizmus bol zamenený za podobne znejúci výraz folk, teda ľud či národ. Folk tiež odkazuje na folklór, teda ľudovú kultúru. Ako sa píše v anotácii projektu, „zkoumáme, jak lze lidovou hudbu a tanec – tradičně spojované s oslavami a rituály – nově uchopit skrze současná těla a hlasy. Mohou lidové tradice v dnešní společnosti inspirovat pocit sounáležitosti a propojení?”

Mne sa skôr zdá, že tu spájajú hlava nehlava, čo im práve prišlo vhod. Chcú súčasne kritizovať politickú situáciu u nás (ktorú vnímajú jednostranne a tendenčne prizmou progresivizmu) a zároveň jej údajným negatívnym dôsledkom čeliť „prostřednictvím důrazu na komunitu, inkluzi a propojení.”

Neviem, ako to celé dokopy znie vám, ale mne to znie ako jeden veľký „žvást.” A to taký, ktorý zaplatia bratia Češi, keďže podpora projektu ide – okrem iného – z tamojšieho rezortu kultúry (nesmú chýbať ani európske zdroje).

Šimečka: Ficova vláda sa vedome snaží zatiahnuť Slovensko do izolácie a preč od Európy

Sám Šimečka reagoval na Gašpara a Glücka takto: „Už to začína byť úchylné, ako sú Smeráci posadnutí mojou partnerkou.” Až na to, že líder PS je tu v zbytočnej defenzíve. Je predsa zjavné, že ak niekto doma už zarobiť nevie, pôjde s rovnakou ideologickou agendou k susedom, kde je súčasná vláda naklonená našej opozícii. To nie je konšpirácia, to je logika. Hoci Ferienčíkovú podľa Šimečku vláda do zahraničia „vyhnala.”

Nedajte sa vysmiať, pán kolega: Nikde predsa nestojí vytesané do kameňa, že práve vaša partnerka sa má živiť experimentálnym umením zo štátneho rozpočtu. Ja som písal po dobu desiatich rokov brakové romány hororového žánra (pod pseudonymom, keby niekto pátral), a ani raz mi nenapadlo pýtať peniaze od štátu!

Faktom je, že Ferienčíková námetom svojich podujatí urobila z vlastnej osoby politikum, vec verejnú. Preto v prípade, že je kritizovaná (nie za vzhľad či správanie, ale profesionálnu činnosť), ide o kritiku legitímnu a žiadanú. A nie o obťažovanie, ako tomu hovorí Šimečka.

Alebo potom nech ten, kto sa bojí divočiny, nechodí do lesa.