Podobné prípady u nás nie sú, najmä v poslednom čase, až tak výnimočné. Výnimočné je to, keď sa zamestnanec rozhodne nevzdať a svojich práv sa chce domáhať aj naďalej.

Viac nám o tomto, ale aj iných, podobných prípadoch povedal poradca premiéra SR, PhDr. Artur Bekmatov, PhD.

Momentálne sa zaoberáte „kurióznym“ prípadom, v ktorom pred časom zamestnávateľ prepustil šéfa odborov, ten to ale nenechal tak a súdil sa s ním. Súd vyhral, bol opäť prijatý do zamestnania, ale krátko na to ho zamestnávateľ prepustil opäť. Povedzte nám o tom viac.

Začnem tým, že je to jeden z mnohých prípadov, keď je odborár protiprávne prepustený. Spolu s Braňom Ondrušom, poradcom ministra práce, takéto prípady už niekoľko mesiacov zhromažďujeme, aby sme vedeli pripraviť novelu zákonníka práce, ktorá by podobnému konaniu zo strany zamestnávateľov mala zabrániť.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Tento prípad je naozaj kuriózny, pretože doteraz to vždy išlo podľa scenára, že ak sa zamestnávateľ chcel zbaviť odborára, ktorý mu vo firme z jeho pohľadu robil „paseku“, dal mu výpoveď a zamestnanec sa mohol súdiť. Súdy sa väčšinou ťahali niekoľko rokov a väčšinou ten zamestnanec od súdu dostal vyrozumenie, že áno, je v práve.  A tým sa to končilo, so zamestnávateľom sa vždy nejak dohodol na odškodnení, vyplatení ušlej mzdy atď.

Tento prípad je iný v tom, že ide o trochu ďalej. Výpoveď dostal predseda odborov. Podľa jeho slov si na neho zamestnávateľ – doplním, že ide o slovenský manažment – zasadol, pretože v podniku odhalil isté finančné úniky.

Výsledkom bolo, že po podpise kolektívnej zmluvy – ktorá sa manažmentu tiež nepáčila – dostal predseda odborov výpoveď. Samozrejme to hneď medializoval, snažil sa na to upozorniť verejnosť, podal žalobu a v tomto prípade platilo, že súd na naše pomery rozhodol pomerne rýchlo.

Okresný súd mu dal za pravdu, rozhodol tak, že zamestnávateľ ho musí prijať naspäť. Zamestnávateľ sa samozrejme odvolal, ale druhostupňový súd rozsudok potvrdil a k 1. júlu mal ten zamestnanec opäť nastúpiť do práce.

Medzitým ale zamestnávateľ rozbehol operáciu, vďaka ktorej si mal odbory podchytiť. Z časti do nich dosadil svojich ľudí a tým pádom ten zamestnanec, bývalý šéf odborov, už nepožíval zvýšenú legislatívnu ochranu, bol už posudzovaný ako radový zamestnanec. To ale až tak podstatné nie je.

Podstatné je, že 1.7, nastúpil do zamestnania, po týždni mu zamestnávateľ doručil oznámenie o prekážke na strane zamestnávateľa a musel teda zostať doma. No a o niekoľko dní potom mu zamestnávateľ udelil ďalšiu výpoveď.

Bekmatov pre HS: Niektoré médiá prinášali minútu po minúte spravodajstvo z festivalu Pohoda, ale že v tom čase prebiehal najdlhší štrajk na Slovensku ste sa nedozvedeli v podstate nikde

Ten zamestnanec sa samozrejme ide brániť ďalej. Celá vec veľmi pohoršila v podstate všetkých členov odborovej organizácie, ktorí tam sú a ktorí zistili, že im zamestnávateľ v podstate dosadil nové vedenie odborov. Sú odhodlaní tú situáciu zvrátiť a za svojim bývalým predsedom stoja.

Na slovenské pomery je to teda naozaj kuriózna situácia, ale podobné prípady sa množia. Vidíme, že zamestnávatelia sa postupne osmeľujú a pri jednotlivých prípadoch skúšajú posúvať hranice toho, čo si dovolili v minulosti.

Riešime aj iný prípad, keď bol prepustený odborár. Po nejakom čase sa tiež začal brániť, prípad medializoval, ale zamestnávateľ požiadal súd o vydanie bezodkladného opatrenia, ktoré by zamestnancovi znemožnilo vyjadrovať sa na adresu zamestnávateľa.

Je to teda vlastne znemožnenie jeho odborárskej činnosti, keďže je stále predsedom odborov. A keď sa nemôže vyjadrovať na adresu zamestnávateľa, má zviazané ruky. Ale čo je oveľa podstatnejšie, ide o narušenie jeho ústavného práva na slobodu prejavu.

Ale čuduj sa svetu, potom, ako sa proti tomu odborový zväz odvolal, vyšší súd to bezodkladné opatrenie potvrdil. Dal za pravdu zamestnávateľovi a opatrenie teda stále platí. Naozaj teda vidíme, že zamestnávatelia sa snažia krôčik po krôčiku, takou salámovou metódou, stále viac skúšať, čo si môžu dovoliť a kam až môžu zájsť.

Spomínali ste slovenský manažment. Vlastníci sú zo zahraničia?

Áno, konatelia sú Slováci. Donedávna to bola akciová spoločnosť, ktorá mala minoritného akcionára v Česku a väčšinového akcionára v Rakúsku.

Vrátim sa k tomu, čo už som spomínal v predchádzajúcich rozhovoroch, že častokrát je práve slovenský manažment tým, kto sa snaží pošliapavať práva pracujúcich a ich zástupcov.

Vráťme sa k tomu prvému prípadu. Druhú výpoveď teda predseda odborov dostal z organizačných dôvodov?

Pôvodne bola prekážka na strane zamestnávateľa dôvodom, aby zostal doma a následná výpoveď bola zdôvodnená organizačnými zmenami.

Ešte chcem ale povedať, že výpoveď sa netýkala iba tohto pána, ale aj jeho manželky, ktorá bola zamestnaná v tom istom podniku. A takisto tretieho zamestnanca, ktorý predsedovi odborov a jeho manželke vyjadroval podporu.

Je tu teda evidentná snaha zbaviť sa troch ľudí. Jedného preto, lebo bol „problémový“ a ďalším dvom sa tak pomstiť za to, že si dovolili s ním sympatizovať alebo s ním byť v rodinnom zväzku.

Spomínali ste, že často je za nátlakom na zamestnancov slovenský manažment firiem, ktoré majú zahraničných vlastníkov. Manažéri chcú dostávať svoje odmeny a tým pádom sa snažia dusiť zamestnancov, aby boli dobré čísla oni boli za pekných pred majiteľmi.

Dáva to logiku a je to scenár, ktorý poznám z viacerých pracovísk. Slovenskí manažéri dostanú zadanie, ktoré chcú splniť a v záujme toho potláčajú práva zamestnancov. Prípadne chcú byť pred zahraničnými manažérmi za chrumkavých a pekných a preto robia aj takúto nadprácu.

Špecifické sú v tomto smere fabriky s ázijským kapitálom, najmä kórejským. Manažéri pochádzajú z domovských krajín týchto spoločností a tým pádom je situácia trochu iná. V niečom lepšia, v niečom horšia. Horšia napríklad v tom, že sa snažia implementovať ázijskú pracovnú kultúru do slovenského pracovného kolektívu.

Nedá mi nespomenúť aj prípad pána Janeka z Volkswagenu. Tomu prípadu sa dostalo pomerne veľkej pozornosti, okrem iného aj preto, že ide o tému LGBT. Pokiaľ mám správne informácie, šéf VW nijak nereagoval na výzvy europoslanca Blahu, ani vás, pána Janeka natvrdo prepustili a ani nemali záujem o nejaký dialóg a možno aj nápravu celej situácie. Bude sa pán Janek so svojim bývalým zamestnávateľom súdiť?

Áno, v podstate od momentu, ako dostal výpoveď, je tak nastavený, z toho dôvodu oslovil mňa a následne aj ďalších politikov. Chcel poukázať na tú nespravodlivosť a to sa mi na tom človeku, ako aj iných odborároch, páči. Neboja sa ísť do zápasu, v ktorom sú pravidlá nastavené tak, že budú ťahať za kratší koniec.

Sú tak nastavení a je to veľmi sympatické, pretože to nie je úplne v súlade s našou mentalitou. Ak by na Slovensku bolo oveľa viac takýchto pánov Janekov, Ihnátov, Šubov, Karáskov a iných, žilo by sa nám tu oveľa lepšie.

Pán Janek je nastavený tak, že do tohto boja ide. Stretol som sa s ním niekoľkokrát, prebrali sme nejaké možnosti podpory a pomoci. Môžem povedať, že aj na vyšších miestach je veľké pochopenie pre jeho situáciu a možno teda bude využívať nejaké právnické služby a pomoc v tomto zmysle.

Verím, že ten zápas dotiahne do víťazného konca a že podpora, ale aj záujem verejnosti, bude čo najvyšší. Pretože to, čo si dovolila spoločnosť Volkswagen v jeho prípade je neakceptovateľné, je to v podstate prekročenie všetkých červených čiar.