Stratégie proti zdravému rozumu

Bratislava 22. decembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

Prešlo iba pár dní odvtedy, ako vláda schválila Celoštátnu stratégiu rodovej rovnosti na roky 2014 až 2019 a už tu máme ďalšiu nezmyselnú stratégiu. Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť schválila 1. decembra Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR. Stratégia bude predložená na rokovanie vlády.

Po stratégii rodovej rovnosti ide o ďalší kontroverzný dokument, ktorý nemá podporu širokej verejnosti. Navzdory svojmu vznešenému názvu nie je totiž prioritne zameraný na problémy, ktoré skutočne trápia slovenskú spoločnosť, ale hlavne na presadenie nadštandardných práv jedinej úzkej skupiny ľudí. Vyplýva to veľmi názorne zo slov Renáty Ocilkovej, zástupkyne KBS na expertných rokovaniach k stratégiám: „Právam starších ľudí sa venuje na 14 stranách, predchádzaniu rasizmu a xenofóbie na 12 stranách, právam osôb žijúcich na hranici chudoby na 10 stranách, právam osôb so zdravotným postihnutím na deviatich stranách, zatiaľ čo právam LGBTI ľudí na 105 stranách.” Aj z toho vidno o čo v skutočnosti v stratégii ide.

K dokumentu, o ktorom sa diskutuje viac ako tri roky, bolo predložených celkom 332 pripomienok, z toho 163 zásadných. Z množstva pripomienok, ktoré podali mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými a právami a obhajujúce tradičné hodnoty, nebola prijatá ani jediná. Na druhej strane boli do neho na poslednú chvíľu vsunuté požiadavky LGBTI loby a tým sa otvorili dvere na vytvorenie zákona o registrovaných partnerstvách. Pavol Kossey, podpredseda Fóra kresťanských inštitúcii, varuje: „Stratégia je kontroverzný dokument. Z dlhodobého pohľadu predstavuje spoločenský experiment, ktorý sa prispôsobuje neovereným, vedecky nepodloženým, riskantným trendom, ktoré sa síce vďaka silnej loby vo viacerých krajinách presadzujú, ale ktoré v budúcnosti môžu priniesť spoločnosti hlboký úpadok.” Ale nielen občianske združenia majú k stratégii výhrady. Dokonca aj generálna prokuratúra o nej tvrdí: „Materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu, ani koncepciu, analýzu, či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz“.

Z politických strán oficiálne stratégiu odmietlo iba Kresťanskodemokratické hnutie. Žiadna ďalšia strana nepovažuje za potrebné sa k tomuto materiálu vyjadriť. KDH vyzvalo vládu SR, aby stratégiu neprijala. Podľa KDH je „v mnohých ohľadoch vzdialená reálnym problémom ľudí, týkajúcich sa ľudských práv, hlavne nenarodených detí, zdravotne postihnutých, sociálne slabších, dlhodobo nezamestnaných, rodín s malými deťmi, pričom hlavným poslaním dokumentu je vytvorenie priestoru pre šírenie rodovej ideológie a nadštandardných práv pre niektoré skupiny osôb.“ Predseda KDH Ján Figeľ považuje stratégiu za neprijateľnú aj preto, lebo ide proti princípom obsiahnutým v slovenskej ústave.

Okrem jednotného postoja KDH sa z politikov k materiálu nesúhlasne vyjadrili už iba traja a to poslanci OľaNO Richard Vašečka, Erika Jurinová a europoslanec Branislav Škripek. Otvorený list Robertovi Ficovi napísala aj skupina významných slovenských intelektuálov. Podľa nich stratégia „vonkoncom nezodpovedá obsahu Ústavy SR a ďalších ľudsko-právnych dokumentov, vyjadruje skôr prvky protirodinnej a protinárodnej ideológie.” Verejnosť je tak isto pobúrená a 16. decembra sa pred Úradom vlády uskutočnila demoštrácia proti prijatiu stratégie v navrhovanej forme.

8. decembra sa pod záštitou Miroslava Lajčáka uskutočnila Konferencia pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv. Miroslav Lajčák si na nej musel vypočuť aj trpké slová predsedníčky Fóra kresťanských inštitúcií Kataríny Hulmanovej, ktorá vyjadrila sklamanie nad tým, že rok a pol práce nad textom stratégie vyšiel nazmar, keď sa do neho nakoniec nedostala ani jediná zásadná pripomienka Fóra. Organizácie zastávajúce tradičné hodnoty v celom procese vlastne zohrali iba úlohu komparzistov, bez žiadneho praktického dopadu na výsledný text. Napriek tomu Katarína Hulmanová vyhlásila: “Ja stále verím v túto krajinu, ako dobré miesto pre všetkých, v zdravý rozum, v demokraciu a v diskusiu. Sme na ňu ochotní a pripravení, ale ako partneri a nie štatisti.”

Robert Fico veľmi rád zdôrazňuje, že mu ležia na srdci hlavne národnoštátne záujmy Slovenska. Teraz má jedinečnú príležitosť dokázať to. Lebo stratégia ochrany a podpory ľudských práv rozhodne nezohľadňuje záujmy Slovenska. Zohľadňuje záujmy lobistických skupín, ktoré sú Slovensku cudzie a ktorých vplyv sa pomaly ale iste šíri ako plazivý mor zo západu. Našťastie, na Slovensku žije ešte stále veľa ľudí, ktorí veria v túto krajinu a v zdravý rozum. Nesmú ale mlčať.

Štefan Devínsky