Ozdravovanie verejných financií sa nekoná, zodpovednosť je v rukách vlády a parlamentu

Podľa RRZ nemožno za rozhodujúce považovať iba formálne plnenie európskych fiškálnych pravidiel. Rada dlhodobo upozorňuje, že súčasné nastavenie európskych pravidiel nie je dostatočne prísne a samo osebe nezaručuje ozdravenie slovenských verejných financií. Zodpovednosť za stabilizáciu rozpočtu preto podľa nej zostáva predovšetkým na vláde a parlamente.

Európska komisia vo svojej správe konštatuje, že Slovensko sa naďalej potýka s vysokým deficitom verejných financií a nedarí sa mu dostať verejný dlh na klesajúcu trajektóriu. Hoci vláda prijala viaceré konsolidačné opatrenia, ich efekt podľa Bruselu nestačí na zastavenie zhoršovania rozpočtovej situácie.

Komisia odhaduje, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 úroveň 4,6 percenta hrubého domáceho produktu a o rok neskôr vzrastie až na 5,4 percenta HDP. Súčasne očakáva pokračujúci rast verejného dlhu, ktorý by mal do roku 2027 stúpnuť na 66,9 percenta HDP.

K problémom verejných financií sa pridáva aj slabý výkon ekonomiky. Podľa odhadov komisie sa rast slovenského hospodárstva v roku 2025 spomalil na 0,8 percenta a rovnaké tempo sa očakáva aj v budúcom roku. Európska komisia pritom upozorňuje, že za slabým rastom nestoja len vonkajšie faktory, ako geopolitická neistota, obchodné napätie či utlmený zahraničný dopyt.

Významnú úlohu podľa Bruselu zohrávajú aj domáce štrukturálne problémy. Medzi najvážnejšie patrí nízky rast produktivity, oslabovanie konkurencieschopnosti, nedostatočné investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a vysoká závislosť slovenskej ekonomiky od priemyselnej výroby s nižšou pridanou hodnotou.

V oblasti verejných financií komisia kritizuje najmä spôsob doterajšej konsolidácie. Tá bola podľa jej hodnotenia postavená prevažne na zvyšovaní daňového zaťaženia, zatiaľ čo reformy výdavkovej stránky rozpočtu zaostávajú. Slovensku zároveň vytýka absenciu jasnej strednodobej stratégie, ktorá by ukázala, ako chce krajina po roku 2026 plniť fiškálne ciele a zároveň podporovať dlhodobý hospodársky rast.

Osobitnú pozornosť venuje komisia aj opatreniam, ktoré podľa nej oslabujú konsolidačné úsilie. Medzi ne zaradila trvalé financovanie 13. dôchodku a plošne nastavené energetické dotácie, ktoré zvyšujú tlak na verejné financie a komplikujú znižovanie dlhu.

Výhrady smerujú aj k fungovaniu štátu. Európska komisia upozorňuje, že výsledky výdavkových revízií sa stále nedostatočne premietajú do rozpočtového procesu. Kritizuje tiež rastúcu zložitosť daňového systému a varuje, že vyššie daňové zaťaženie práce a podnikania môže ďalej znižovať konkurencieschopnosť ekonomiky a negatívne vplývať na efektívnosť výberu daní, najmä dane z pridanej hodnoty.

Brusel zároveň poukazuje na to, že Slovensko stále len v obmedzenej miere využíva majetkové, environmentálne a energetické dane, ktoré sú podľa ekonomických analýz z pohľadu hospodárskeho rastu menej škodlivé než vyššie zdanenie práce a podnikateľských aktivít.

Správa však prináša aj niekoľko pozitívnych hodnotení. Európska komisia ocenila zníženie deficitu v roku 2025, kroky smerujúce k zlepšeniu daňovej disciplíny, dodržiavanie limitu verejných výdavkov a tiež zvýšenie výdavkov na obranu.