Môj profil 
Predplatné
Predpokladá sa totiž, že vírus s kódovým označením H1N1, ktorý spôsobil doteraz najtragickejšiu pandémiu chrípky, pochádzal práve z vtákov. Medzi rokmi 1918-1920 si toto ochorenie – označované ako Španielska chrípka – vyžiadalo odhadom päťdesiat miliónov mŕtvych, a po celom svete ním ochorelo zhruba pol miliardy ľudí.
Prvým krokom výskumu bolo prehľadanie vírusových databáz s cieľom nájsť vírusové proteíny príbuzné tým z H1N1 a stále sa vyskytujúce. Po nájdení ôsmich génov produkujúcich tieto proteíny vedci pomocou reverznej genetiky vygenerovali vírus obsahujúci všetky tieto segmenty a zhodnotili jeho nebezpečnosť. Vir z 97% zhodný s tým z roku 1918 bol síce nebezpečnejší ako v súčasnosti kolujúce vtáčie vírusy, ale menej rizikový ako H1N1.
Hra s ohňom
Výskum na populácii pokusných fretiek (ktoré pri chrípkových ochoreniach vykazujú podobné symptómy ako ľudia) ukázal, že novo vytvorený vírus sa nebol schopný šíriť kvapôčkovou infekciou. Ako vedci zistili, len púhych sedem mutácií v troch génoch by stačilo na to, aby sa tento vírus začal šíriť rovnako ako zabijak z roku 1918. “Náš výskum ukázal, že riziko vzniku nebezpečného pandemického chrípkového vírusu v prírode existuje a je pomerne vysoké,” hovorí vedúci štúdie Yoshihiro Kawaoka a dodáva, že “výskum pomôže vedcom pri vytvorení stratégie boja proti pandemickým vírusom.”
Nie všetci sú však z týchto experimentov nadšení. “To, čo robia, je šialenosť,” rozčuľuje sa lord May, bývalý prezident Kráľovskej spoločnosti, “je tu nebezpečenstvo, nie v prírode, ale v laboratóriách od príliš ambicióznych ľudí.” Podobne profesor epidemiológie Marc Lipsitch sa obáva, že “tvorba nových vírusov je prílišným rizikom aj v dobre zabezpečených laboratóriách. “Ako už sa niekoľkokrát v histórii stalo, nebezpečenstvo úniku vírusov je až príliš reálne.
jf
