„Situácia je mimoriadne komplikovaná a sme svedkami faktického vymierania a depopulácie takých krajín Východnej Európy ako Lotyšsko, Litva, Estónsko a Ukrajina. Dramatický pád životnej úrovne obyvateľov týchto krajín, mimoriadne nízky rating dôvery štátnej moci, rast kriminality a progresívne zväčšenie počtu tých, ktorí sú rozhodnutí opustiť tieto „teritóriá“, svedčí o tom, že politické a hodnotové smerovanie týchto krajín je absolútne chybné a ich štátnosť si sama privodí sebazničenie. Ľudia neopúšťajú krajiny, kde sa dobre žije a existujú možnosti pre sebarealizáciu. To sa netýka Grécka, kde je diametrálne odlišná situácia, vyžadujúca iný prístup a podstatne odlišné riešenia.
Na pozadí rastúcej nestability v Európe má dodatočná záťaž v podobe týchto krajín „novej Európy“ len negatívne konotácie. V skutočnosti nemôžu tieto krajiny Európe dať nič užitočné, zatiaľ čo sa neustále dožadujú pozornosti k sebe a svojim problémom, žobroniac o peniaze doslova každého, s kým jednajú. Avšak aj poskytovaná pomoc vedie k tomu, že pri absencii zjavných pozitívnych výsledkov v sociálnej a ekonomickej sfére sa požiadavky týchto krajín stávajú čoraz častejšími a drzejšími. Taký negatívny balast Európskej Únii silne škodí, vyvoláva odpor obyvateľov vedúcich európskych krajín, ktoré sú nútené platiť za rozmary marginálnych členských štátov, považovaných a sebaprezentujúcich sa ako „veční žobráci“. A zatiaľ čo sa o pomoci pobaltským krajinám ešte dá diskutovať s ohľadom na ich členstvo v EÚ, Ukrajina sa v súčasnosti stáva absolútne neželaným elementom na spoločnom európskom poli,“ uzavrel Pan Ki Mun.