Môj profil 
Predplatné
Na základe mohutného tlaku na Merkelovú k zmene jej postoja a na zavedenie hornej hranice počtu emigrantov vládlo pred jej dnešným vystúpením veľké napätie v nemeckej spoločnosti. Rôzni politici a médiá sa predbiehali v odhadoch a dohadoch a komentovali možný výsledok snemu a postoja kancelárky z pohľadu ich politickej orientácie. Spektrum názorov siahalo od demontáže Merkelovej až po jej totálnu ignoranciu oponentov vo vlastnej strane a víťazstvo nad jej kritikmi. No včera špekulácie skončili.
Nemecká šéfka prehovorila. Výsledok jej prejavu? Celá jej 70-minútová reč bola založená na slovnej akrobacii. Namiesto hornej hranice utečencov, tak ako ju podľa INSA požadujú 2/3 Nemcov a z voličov CDU až 70,5 %, sme si vypočuli už x-tý krát frázy ako „my to zvládneme“, „historická výzva Európy“, „šance do budúcnosti“ atď, atď. Toto stále opakovanie je ako verklík, ktorého princíp spočíva v tom, že pri točení kľukou verklíka vydáva zo seba hudbu. Problém je len v tom, že tá hudba sa stále opakuje dookola. Podobne je to aj s Merkelovou. Pred pozadím výrokov kancelárky by sa dal ten verklík premenovať na Merklík.
Aby Merkelová upokojila svojich kritikov, dala do návrhu výsledkov snemu také vzdušné formulácie ako „cieľom je obmedziť počet emigrantov“, „v prípade potreby sprísniť hraničný režim“ a podobné nič nehovoriace a k ničomu nezaväzujúce formulácie, až na to, že znova vzývala ostatné európske štáty na „solidaritu“ a prebranie emigrantov z Nemecka.
No už takéto minimum bolo jej kritikom, ako Únie mladých, združeniu zamestnávateľov, zástupcom komún, krajinským ministrom vnútra a veľa iným, postačujúce na to, aby zmĺkli. A to sa už aj nemecký prezident Joachim Gauck vyjadril za hornú hranicu. Namiesto kritickej debaty a výmeny názorov delegátov sa snem zmenil na oslavné podujatie kancelárky, ktorá bola vítaná a odmenená búrlivými ováciami.
Len dvaja zo sto delegátov našli odvahu a vystúpili proti návrhom prezídia. Za takýto priebeh zjazdu by sa nemusel hanbiť ani Kim Yong. Celé podujatie prebiehalo v duchu bývalých zjazdov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Zodpovedajúc tomuto duchu je hodnotené vystúpenie kancelárky v rokovacej sále a v diskusných fórach popredných médii, ako napr. Der Spiegel, FAZ, Handelsblatt a iné. Drvivá väčšina prispievateľov vyjadruje veľmi jasne svoj negatívny postoj a vyjadruje ho výrazmi ako „dych Severnej Kórei“, „samovládkyňa“ alebo „kto zastaví túto političku“.
No aj samotné médiá zaujali kritický postoj. Včerajší Handelsblatt uviedol svoj hlavný článok pod titulkom: „Hustá zeleninová polievka, namiesto debaty“, čím vyjadril, že väčšina delegátov dala prednosť ceste do kantíny na uvedenú polievku s párkom, namiesto diskusie k problému utečencov. Aj večerný televízny komentár vo verejnoprávnej TV atestoval delegátom zjazdu stratu reality.
Merkelová sa nevyjadrila ku konkrétnemu riešeniu jestvujúcej situácii v krajine a problémom, ktoré sú spojené s neobmedzeným prílivom emigrantov, ako radikalizácia obyvateľstva a jej korene, a ignoruje, že podľa mediálnych zdrojov je len 30% emigrantov zo Sýrie. Pre ňu nie je relevantné, že emigranti zahadzujú ich dokumenty, aby boli neidentifikovateľní. Podľa predsedu Únie mladých CDU Ziemiaka je do jeho kraja pridelených 147 emigrantov a 144 sú bez papierov.
Na jednej strane nemecké komúny kolabujú logisticky a aj finančne, no na druhej strane prichádza k absurditám, ktoré spôsobujú oprávnené rozhorčenie nemeckých občanov. Minulý týždeň spôsobila taxíková aféra značný rozruch. Sýrsky emigrant, ktorý bol účastníkom násilností v tábore v Neustadte, bol vzatý do väzby do väznice v Kasseli. Po prepustení nebol vrátený späť do pôvodného tábora, ale mal ísť do mesta Darmstadt. Za týmto účelom mu bol nemeckým daňovníkom uhradený taxík v hodnote 400 eur. No ani jeho kriminálne správanie neovplyvní podľa nemeckého azylového zákona jeho azylový proces.
Merkelová zrejme ešte nepostrehla, že občania už prestali veriť médiám a ich informáciám o emigrantskej kríze. Podľa časopisu Focus považuje len 20 % opýtaných informácie v tejto oblasti za objektívne a 34 % sa vyjadrilo v zmysle, že im idú média na nervy. Focus označil Merkelovú za vodiča v protismere, ktorý s pribúdajúcou dopravou, ktorá mu ide oproti, je viac a viac presvedčený o jeho pravde.
Ani búrlivé ovácie v rokovacej sále nezmenia nič na fakte, že odpor medzi obyvateľmi voči emigrantskej politike nemeckej vlády neustále rastie a odporcovia sa zjednocujú. Svedčí to len o míľovej vzdialenosti strany CDU a jej šéfky od reality a vnímania národa.
Podľa časopisu Der Spiegel sa zotierajú hranice medzi nacistami, pacifistami, ľavičiarmi a pravičiarmi, nenávistníkmi židov a iných skupín. Zjednocuje ich odmietanie merkelovskej emigrantskej politiky. No je určitý predpoklad, že nemecká „Mutti“aspoň v podvedomí mohla parciálne realizovať, že v jej vlastnej krajine takýto odpor rastie. Zrejme aj z toho dôvodu sa zúfalo snaží tieto vnútrozemské nemecké problémy pretransformovať na ostatné európske štáty, najmä na našu V 4.
To sa dokumentuje aj v jej vyjadreniach ako „historická skúška Európy“, „ja chcem, aby bola Európa v tomto úspešná“, „potrebná je európska solidarita“. Takáto transformácia nemeckých, samo vyrobených problémov, je pre nás neprijateľná a musíme sa ku nej postaviť odmietavo. Nemôžeme my vyťahovať gaštany z ohňa, ktoré do neho hádžu neobmedzene a nezodpovedne iní. Nielen nositeľ Nobelovej ceny za hospodárstvo je toho názoru, že utečenci v takýchto dimenziách destabilizujú Európu.
Samozrejme nemôžeme ani my ignorovať problém emigrácie, nakoľko sa určite dotkne aj nás. No podstatný je rozdiel, či sa s týmto problémom necháme dotlačiť do chaosu podľa vzoru Nemecka, alebo sa budeme ním zaoberať ako suverén, seriózne a zodpovedne tak, ako to momentálne realizuje naša vláda.
Tým, že si emigrantov vyberieme priamo v ich krajine, na základe s nami kompatibilných vlastností, v primeranom počte a po dôkladnej príprave na život v našom domove, svedčí o serióznom prístupe a predpoklade na bezkonfliktnú integráciu ľudí, ktorí sú na našu pomoc odkázaní. A že sa Česká republika chystá nasledovať príklad Slovenska, je chvályhodné a potvrdzuje skutočnosť, že štáty V 4 konajú príkladne a je to tá správna odpoveď na krivé obvinenia zo strany EÚ na nedostatočnú solidaritu.
Vilibald Kičin
