“Dnes je tomu desať rokov, odkedy na Slovensku platí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor, ktorý je výsledkom spoločného úsilia ľudí so zdravotným postihnutím na celom svete, má za cieľ zabezpečiť im rovnaké užívanie ľudských práv a úctu k ich dôstojnosti,” povedala Čaputová.
Podľa jej slov je pred nami však naďalej veľa práce na odstraňovaní izolácie a prekážok začleňovania. “Inklúzia sa nedá riešiť v zariadeniach sociálnych služieb situovaných v odľahlých kaštieľoch na vidieku,” uviedla.
Tvrdí, že samostatné rozhodovanie, nezávislosť a kontrola nad vlastným životom úzko súvisí s možnosťou vzdelávať sa a pracovať. “Inkluzívne vzdelávanie však u nás ešte nie je nárokovateľné a v jeho materiálnom, finančnom a personálnom zabezpečení máme značné medzery,” priblížila. Dodala, že viac pozornosti by sme mali venovať aj ochrane zdravotne postihnutých pred domácim násilím a výzvou je tiež opatrovnícka reforma.
Čaputová zároveň želá všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím, ich rodinám a všetkým občanom, aby nastupujúca druhá dekáda platnosti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bola naplnená pri vytváraní podpory na to, aby sa aj títo ľudia cítili byt dôstojnými a prijímanými obyvateľmi Slovenska.