Väčšina ľudí z okolia prezidentky je zaočkovaná, čo ona sama považuje za rozumné správne. Zároveň však chápe ľudí, ktorí majú voči očkovaniu výhrady, alebo sa nemôžu dať očkovať pre zdravotné indikácie. Ich dôvody sa snaží spoznať a porozumieť im.

„Mám plný rešpekt k tomu, ak ľudia majú zdravotné kontraindikácie a nemôžu sa dať očkovať, alebo je s tým spojená naozaj reálna obava ohrozenia zdravia. Zároveň pokiaľ ľudia cítia obavu, alebo nie sú rozhodnutí, možno to odkladajú, vtedy mám pocit že debata má zmysel a má s nimi dôvod hovoriť napríklad o argumente, že na Slovensku už je zaočkovaných vyše 2 milióny ľudí,“ vysvetľuje svoj postoj prezidentka.

Podľa jej názoru treba brať do úvahy skúsenosti už zaočkovaných ľudí a pri rozhodovaní o očkovaní je možné sa oprieť aj o názory odborníkov, ktorí očkovanie odporúčajú. Ona samotná strach nemala vôbec. Ako tvrdí, lekárovi maximálne dôverovala.

„Je to jeho špecializácia, jeho odbornosť a zvyknem jednoducho s plnou dôverou sa zveriť odborníkom,“ vyslovila sa prezidentka.

O vakcínach vôbec nepochybuje. Vysvetlenie odborníkov o ich vzniku považuje za dostačujúce a presvedčivé. Rýchlosť ich vývinu pripisuje len zjednodušeniu administratívnych postupov, ktoré ale podľa jej názoru nemalo vplyv na preverovanie bezpečnosti a účinnosti vakcín. Vôľa dať za zaočkovať navyše nie je len o rozhodnutí jednotlivca.

„Keď sa dám zaočkovať, je vyššia šanca že nebudem prenášať ochorenie. Keď sa dám zaočkovať, nespôsobím preťaženie a zahltenie našich nemocníc a zdravotníckeho personálu a celého zdravotného systému. Keď sa dám zaočkovať, znižujem šancu šírenia toho ochorenia a tým pádom aj šance, že sa znova ekonomika bude uzatvárať, že sa prevádzky budú uzatvárať. To znamená, že naše individuálne rozhodnutie v tomto prípade má ďalekosiahle dôsledky na celú spoločnosť,“ zdôrazňuje svoj pohľad na vec Čaputová.

Nevyhlásenie referenda nepokladá za svoje zlyhanie. Skôr naopak

V otázke referenda si naďalej stojí za rozhodnutím obrátiť sa s otázkou o jeho ústavnosti na Ústavný súd SR. Rozhodnutie súdu o jeho neiústavnosti je dôkazom toho, že pri rozhodovaní je potrebné brať do úvahy celý kontext ústavy, nie len jeden článok, ktorý nám aktuálne vyhovuje.

Súd postavil svoje rozhodnutie na základe ustanovenia o funkčnom období parlamentu.

„Ústava nepredpokladá ukončenie funkčného obdobia parlamentu na základe referenda a preto ho považuje za neústavné,“ vysvetlila rozhodnutie súdu Čaputová.

Ona osobne sa podľa vlastného vyjadrenia jemne prikláňala skôr na stranu konania referenda. Názor ústavného súdu však rešpektuje a svoje konanie obhajuje.

Ak by sa s otázkou ústavnosti referenda na súd neobrátila a toto referendum by sa uskutočnilo, ústavný súd by ho vzápätí musel vyhlásiť  za neplatné.

Podnet na prešetrenie by totiž mohol dať ktokoľvek, komu by sa výsledky referenda nepáčili. Súd, keďže považuje referendum za neústavné, by nemohol rozhodnúť inak.

„Takže mali by sme uskutočnené referendum, ktoré by bolo vyhlásené za neplatné. Vtedy by to bolo moje zlyhanie,“ vyjadrila sa na záver prezidentka Zuzana Čaputová.

S názorom prezidentky sa nestotožňujú mnohí

Opačný názor na kroky prezidentky vedúce k zmareniu referenda však majú opoziční, ale aj niektorí koaliční politici.

Expremiér a súčasný minister financií Igor Matovič označil správanie prezidentky za „zlomyseľné.“ Podľa jeho názoru mali voliči opozície na konanie referenda plné právo.

„Nie som za predčasné voľby, ale som hlboko presvedčený, že voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie,“ nesúhlasí s vyjadrením prezidentky Matovič.

Týmto konaním len podporila záujmy svojej „progresívnej skupinky“, ktorá teraz na jeho konanie nebola dostatočne pripravená. Ak by za zbieraním podpisov stáli oni, prezidentku by podľa názoru Igora Mativoča ani nenapadlo žiadať o vyjadrenie Ústavný súd.

Opozičný poslanec zo strany Hlas-SD a ďalší expremiér Peter Pellegrini označil rozhodnutie Ústavného súdu za „čierny deň slovenskej demokracie,“ a „tvrdú facku“ ľuďom , ktorým odňal právo na konanie referenda. Pellegrini sa obáva, že toto rozhodnutie započalo cestu pseudodemokracie a rozhodnutie Ústavného súdu považuje za nemorálne. Potláča ním akúkoľvek slobodnú aktivitu ľudí vo vzťahu k správe štátu a mení ich na pasívnych konzumentov udalostí.

Z verdiktu Ústavného súdu SR je rozčarovaný aj predseda strany Smer-SD Robert Fico. Zdôvodnil to tým, že referendum o skrátení volebného obdobia sa na Slovensku už konalo a nikto jeho protiústavnosť nenamietal.

„Nám nezostáva nič iné, len skonštatovať, že berieme rozhodnutie Ústavného súdu na vedomie, ale vôbec s ním nesúhlasíme. Čo ma mrzí, to je forma odôvodnenia tohto rozhodnutia. To, čo predviedol predseda Ústavného súdu a pani spravodajkyňa, hovorím o formálnej stránke, vôbec nedáva vážnosť a váhu tomuto rozhodnutiu. Plne zodpovedná za tento stav je prezidentka Slovenskej republiky, ktorá chcela pomôcť tejto vládnej koalícii,“ vyjadril sa k tejto otázke expremiér Fico.

Za konanie referenda sa postavila aj vládna strana Borisa Kollára. Podľa nich „Ak by to bolo na rozhodnutí Sme rodina, referendum by sa uskutočnilo a rešpektovali by sme jeho výsledok,“ vyjadrili sa k rozhodnutiu zástupcovia strany. Zároveň dodali, že rozhodnutie ústavného súdu budú rešpektovať.

Opozičná strana ĽSNS považuje takto koncipované rozhodnutie za politicky motivované a účelové.

„V každej demokratickej spoločnosti je samozrejmé, že zdrojom všetkej moci v štáte sú výlučne občania Slovenskej republiky. Preto majú plné právo kedykoľvek odvolať vládu, ktorá sa spreneverila vôli a záujmom občanov,“ skonštatoval Beluský.

Súhlasia s ním aj zástupcovia strany Republika, podľa ktorých je „rozhodnutie ústavného súdu o zamietnutí referenda je obrovskou ranou pre demokraciu na Slovensku,“ a zároveň „pľuvancom do očí všetkým 580-tisíc ľuďom,“ ktorí o konanie referenda stáli.

Strana sa s rozhodnutím súdu nestotožnila a avizovala kroky, ktoré budú viesť k sfunkčneniu referenda na Slovensku.

Označenie referenda za neústavné sklamalo aj Konfederáciu odborových zväzov, ktoré háji záujmy zamestnancov na Slovensku.

„Referendum za skrátenie volebného obdobia považuje KOZ SR za jedinú možnosť, ako pred konaním vlády SR ochrániť právne, ekonomické a sociálne istoty zamestnancov,“ skonštatovali na záver odborári a avizovali zváženie krokov, ktoré odbory v súvislosti s výrokom Ústavného súdu SR o neústavnosti referenda podniknú.