Minister Blanár poukázal na to, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4,Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko) v minulosti odmietli migračný pakt EÚ, pričom najdôraznejšie sa proti nemu postavilo práve Maďarsko. Naznačil tiež, že nová vláda Pétera Magyara zatiaľ neprezradila, aký postoj k tejto otázke zaujala. Slovenská vláda čaká, kým jasne formulujú svoju politiku v oblasti migrácie, uviedol minister. Ich postoj je taký, že nebudú prijímať žiadnych migrantov z iných krajín EÚ, keďže Slovensko už prijalo veľký počet utečencov z Ukrajiny. Podľa jeho slov je Bratislava proti zneužívaniu azylového systému ekonomickými migrantmi.

Na otázku týkajúcu sa toho, ako strana TISZA narába so svojou ústavnou väčšinou v Maďarsku, odpovedal, že zmena ústavy v Maďarsku bude citlivou záležitosťou, keďže tento proces sa musí odohrávať v rámci pravidiel EÚ. Obzvlášť Magyarove pokusy o odvolanie prezidenta prostredníctvom ústavných zmien môžu byť problematické, keďže podľa jeho názoru „tieto pokusy vychádzajú z prezumpcie viny, nie z prezumpcie neviny, a preto nie sú v súlade so zásadami právneho štátu“.

Na otázku novinárky týkajúcu sa uvoľnenia predtým zadržaných miliárd eur zo strany EÚ pre vládu Pétera Magyara bez toho, aby boli doteraz dokončené akékoľvek hmatateľné reformy, a napriek skutočnosti, že jeho konanie nemusí byť v súlade s princípmi právneho štátu, minister odpovedal, že „nie je to prvýkrát, čo sme svedkami takýchto dvojitých štandardov“ zo strany EÚ. Presne takýto scenár sa odohral v roku 2023 po vytvorení ľavicovej vlády Donalda Tuska v Poľsku.

Minister Blanár tiež skritizoval skoršie vyhlásenie premiéra Magyara, v ktorom uviedol, že „Maďarsko hraničí len so sebou samým“. Tieto výroky označil za neprijateľné. Maďarskému premiérovi pripomenul, že Maďarsko hraničí so suverénnymi krajinami, ako je Slovensko či Rumunsko.

Minister uviedol, že 23. júna sa v Maďarsku uskutoční stretnutie V4, ktoré zvolal Péter Magyar, a na ktorom bude slovenský premiér o týchto otázkach rokovať so svojím maďarským náprotivkom.

Šéf slovenskej diplomacie tiež poukázal na to, že podľa jeho názoru „boli aprílové maďarské voľby prepojené s činnosťou radikálno-ľavicovej strany Progresívne Slovensko a jej partnerov, Maďarskej aliancie, najväčšej strany maďarskej menšiny na Slovensku“.

Blanár obvinil obe strany z otvorenia citlivej otázky Benešových dekrétov.

Hoci prvá časť vyhlásenia ministra zodpovedá skutočnosti, tá druhá je do istej miery nepresná. Otázku dekrétov z obdobia druhej svetovej vojny v skutočnosti otvoril Slovenský pozemkový fond, keď sa v roku 2025 jednostranne rozhodol začať konfiškovať pozemky patriace slovenským občanom maďarskej národnosti na základe toho, že boli povojnovými dekrétmi označení za vojnových zločincov a kolektívne vinných. Slovenská vláda bola preto viackrát odsúdená medzinárodnými organizáciami, ako je Benátska komisia alebo, nedávno v máji, Európskym parlamentom.

Minister napriek tomu uviedol, že najväčšia opozičná strana, Progresívne Slovensko, zneužila to, čo nazval „maďarskou kartou“, pretože v minulosti vnímala pozitívne bilaterálne vzťahy medzi vládami Fica a Orbána ako problém. Preto aj keď slovenská vláda považovala silné názory Pétera Magyara na Benešove dekréty iba za predvolebnú rétoriku a do určitej miery za pochopiteľnú povolebnú eufóriu, teraz, keď je Magyar premiérom, bude sa na to nazerať úplne inak, varoval Blanár.

Vyzval tiež ukrajinskú vládu, aby voči slovenskej menšine na Ukrajine uplatnila tie isté reformy, o ktorých rokovala maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová a ktoré by sa vzťahovali na maďarskú menšinu, ak by ich ratifikoval parlament v Kyjeve. Zatiaľ sa však slovenská diplomacia nezapojila do žiadnych konkrétnych rokovaní so Zelenského vládou ohľadom otázky domorodých menšín. Až do volieb v Maďarsku nechali Bratislava aj Varšava túto citlivú otázku výlučne na pleciach predchádzajúcej Orbánovej vlády.

Prečítajte si tiež:

• SaS: Suskov prokorupčný balíček urýchľuje rozklad právneho štátu
• Viaceré ministerstvá predkladajú na pripomienkovanie návrh o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu