Jej prijatie privítali nadšené výkriky krajne pravicových europoslancov, zatiaľ čo členovia EP z ľavej strany politického spektra skandovali „hanba vám“.

Nové pravidlá zavádzajú povinnosť, aby rozhodnutie o návrate vydané vnútroštátnym orgánom obsahovalo aj povinnosť okamžite alebo v stanovenej lehote opustiť územie EÚ.

Dotknuté osoby budú musieť spolupracovať s úradmi; v prípade rizika úteku, odmietnutia spolupráce či bezpečnostnej hrozby môžu byť zaistené až na 24 mesiacov, s možnosťou predĺženia o ďalších šesť mesiacov. Členské štáty budú môcť ukladať aj alternatívne opatrenia, napríklad finančnú záruku či elektronické monitorovanie.

Migranti s rozhodnutím o návrate, okrem maloletých bez sprievodu, môžu byť presunutí do návratových centier v mimoeurópskej krajine, ktorá súhlasí s ich prijatím. Takéto dohody budú možné len s krajinami rešpektujúcimi ľudské práva a zásadu zákazu vyhostenia.

„Toto nariadenie jasne hovorí, že sme to my, a nie prevádzači, kto rozhoduje o tom, kto môže zostať v Európskej únii a kto musí odísť,“ povedal eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner.

Podľa spravodajcu Malika Azmaniho (skupina Renew Europe) Európa po takmer 20 rokoch stagnácie zavádza „účinné a realistické opatrenia na návrat“. „Európa dnes splnila očakávania svojich občanov. Ľudia oprávnene očakávajú, že tí, ktorí nemajú právo na pobyt, sa vrátia do svojich krajín pôvodu,“ dodal.

Po schválení Parlamentom musí reformu formálne prijať Rada EÚ; niektoré ustanovenia začnú platiť okamžite, ďalšie o 12 mesiacov.