O Titaniku a ilúzii bezpečnosti

Durov porovnal súčasný stav ľudských práv vo svete s potápajúcim sa Titanikom. Podľa neho si ľudia často neuvedomujú blížiacu sa katastrofu, až kým nie je už príliš neskoro. „Naša loď už narazila do ľadovca. Už sme sa začali potápať, ani sme si to neuvedomili. A hovorím o lodi našich osobných slobôd. Cestujúci na Titaniku v skutočnosti nechceli opustiť loď takmer dve hodiny po tom, čo narazila do ľadovca. Ľudia si mysleli, že Titanik je nepotopiteľný. Záchranné člny odplávali poloprázdne. Až v poslednej polhodine začali ľudia panikáriť, ale v tom čase už bolo príliš neskoro. Nebolo dosť záchranných člnov, nebolo sa kde skryť, nebolo kam utiecť.“

O cenzúre v západných krajinách

Zakladateľ Telegramu poznamenal, že osobné slobody sú takmer všade oslabované. Na základe svojich 20-ročných skúseností s prevádzkovaním veľkých sociálnych platforiem argumentoval, že západné krajiny začali používať rovnaké metódy ako tie, ktoré vyčítali autoritárskym režimom. Ako príklad uviedol Spojené kráľovstvo, kde sú každý rok zatýkané tisíce ľudí kvôli príspevkom na sociálnych médiách, a Nemecko, kde za urážku politika na internete hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. V dôsledku toho, povedal, sa ľudia čoraz viac boja používať na internete svoje skutočné mená.

O zákazoch, VPN a poučení z Ruska

V súvislosti s návrhmi Európskej komisie na zavedenie overovania veku na základe identifikačných dokladov pre prístup k sociálnym médiám Durov poukázal na to, že takéto zákazy opakovane zlyhali. Ako jasný príklad uviedol pokusy o blokovanie aplikácie Telegram v Rusku a Iráne. „Rusko zakázalo Telegram, v tom čase najväčšiu platformu sociálnych médií, pre všetkých svojich občanov, pretože sme odmietli vyhovieť ich požiadavkám na masové sledovanie a cenzúru. Napriek tomu 95 % ruských tínedžerov naďalej každý mesiac používa Telegram.“ Durov zdôraznil, že nútenie tínedžerov používať VPN má opačný účinok, ako sa zamýšľalo. Otvára to prístup k okrajovému, nelegálnemu obsahu, ktorý bol predtým blokovaný, čím sa deti vystavujú väčšiemu nebezpečenstvu ako predtým.

O „ochrane detí“ ako zámienke na kontrolu

Durov tvrdí, že skutočným cieľom mnohých zákonov o regulácii internetu je skôr kontrola politickej diskusie než ochrana maloletých. Poukázal na britský zákon o online bezpečnosti (Online Safety Act), ktorý bol verejne prezentovaný ako opatrenie na ochranu detí, avšak v súdnych podaniach predložených samotnou vládou bolo priznané, že je zameraný predovšetkým na kontrolu veľkých platforiem s významným vplyvom na verejnú mienku. Akonáhle niekto spomenie ochranu detí, zrazu to aktivuje veľmi staré, veľmi hlboké časti nášho mozgu. Kto by bol proti ochrane detí? Úplne sa obchádza logika. Vynecháva sa akákoľvek diskusia. Obchádza sa racionalita. Zrazu sú ľudia pripravení vzdať sa všetkého. A autoritárske režimy dokázali pod rúškom ochrany detí prepašovať všetky druhy represívnej legislatívy.“ A rovnako postupuje aj Európska komisia v snahe prepašovať do legislatívy pravidlá sledovania občanov.

O hromadnom sledovaní a zadných vrátkach v Európe

Durov ostro skritizoval iniciatívu Európskej komisie „Chat Control“, ktorá by vyžadovala, aby služby zasielania správ zabudovali do svojho šifrovania zadné vrátka na automatické monitorovanie všetkých súkromných správ a fotografií. Spomenul tiež svoje nelegálne zadržanie a vydieranie v Paríži a pokusy francúzskeho senátu legalizovať hromadné sledovanie pod zámienkou boja proti terorizmu a obchodovaniu s drogami. „Pre vašu vlastnú ochranu sa musíte vzdať svojho základného práva na súkromie. A toto sa v dejinách ľudstva už nespočetnekrát vyskúšalo, keď nám – alebo rôznym národom v priebehu dejín – bola ponúknutá výmena. Vzdať sa časti svojej základnej slobody výmenou za dočasnú bezpečnosť. A táto dohoda, táto ponuka, je vždy podvod a vždy sa ukázala ako podvod.“

Loď treba opraviť, kým je ešte čas

Durov na záver uviedol, že cíti, ako by ho Sovietsky zväz, alebo dokonca niečo ešte horšie, znovu dobiehalo, tentoraz na tzv. civilizovanom Západe. KGB malo svoje limity možností sledovania ľudí, ale ak sa vzdáme práva na súkromie v dobe umelej inteligencie, môžeme si byť istí, že každá správa, myšlienka či názor budú monitorované, analyzované,  vyhodnotené, každý vzťah bude zmapovaný a budúcnosť bude oveľa temnejšia a distopickejšia ako Sovietsky zväz v 80-tych rokoch. Takže nemôžeme si dovoliť ten luxus, ktorí mali pasažieri Titaniku. Nemôžeme nechať túto loď, aby sa potopila. Nie je už kam utiecť. V minulosti mohli disidenti z autoritárskych krajín utiecť na Západ. Ale ak súčasný trend bude pokračovať, za pár rokov si už nebudú istí, či naozaj opustili svoju autoritársku vlasť, a budú sa cítiť ako v ďalšom väzení pod holým nebom. Nesmieme to dopustiť a podceňovať vážnosť situácie. Nemáme záložný plán, ani záchranné člny či záložnú civilizáciu. Ak sa táto loď slobody potopí, zvyšok sveta bude nasledovať a sloboda sa stratí všade. Preto nesmieme dovoliť, aby sa táto loď potopila. Musíme tú loď opraviť.

Pavel Durov je technologický podnikateľ známy tým, že sa zasadzuje za digitálne súkromie a slobodu prejavu. Je zakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Telegram, celosvetovo obľúbenej platformy pre šifrovanú komunikáciu, ktorej cieľom je chrániť komunikáciu používateľov pred sledovaním. Pred spustením služby Telegram založil Durov spoločnosť VKontakte (VK), ktorá sa stala najväčšou a najvplyvnejšou sociálnou sieťou v Rusku.