Poslanci začali rokovať o dôvere vláde, rozprava je skrátená na 12,5 hodiny

Poslanci budú vo štvrtok rokovať bez obedňajšej prestávky a až do prerokovania bodu, v prípade potreby aj po 19. hodine. Následne o ňom budú hneď aj hlasovať. Na návrh troch koaličných klubov skrátili rozpravu na 12,5 hodiny. Koalícia počíta s tým, že by ju v parlamente malo podporiť 78 zákonodarcov.

Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v októbri, kedy jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Súd v stredu (17. 6.) rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku. „Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil ÚS.

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v reakcii vyhlásil, že rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. Vláda si podľa neho svoju povinnosť uvedomuje, pôvodne však plánoval podať takúto žiadosť v čase, keď bude Národná rada rokovať a hlasovať o rozpočte na budúci rok. Kabinet v reakcii na ÚS schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.

RRZ: Rokovanie o dôvere vláde nemá byť len formálne, má riešiť aj znižovanie dlhu

Rokovanie Národnej rady (NR) SR o vyslovení dôvery vláde v súvislosti s vysokým verejným dlhom nemožno vnímať len ako formálnu procedúru, ale má zásadnejší význam. Parlament by sa mal zaoberať aj plánom ďalšieho postupu pri znižovaní dlhu SR a vyjadriť sa, či s ním súhlasí. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá víta rýchle rozhodnutie vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery v nadväznosti na stredajšie (17.6.) rozhodnutie Ústavného súdu SR.

„V situácii, keď je dlh Slovenska nad hornou hranicou dlhovej brzdy, dlhodobá udržateľnosť v pásme vysokého rizika a verejné financie si vyžadujú ozdravné opatrenia, nestačí iba formálne splniť ústavnú povinnosť. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by hlasovaniu o vyslovení dôvery vláde malo predchádzať rokovanie o predstavenom pláne ďalšieho postupu a opatreniach na znižovanie dlhu,“ vysvetlila RRZ.

Parlament má podľa nej posúdiť, či tieto opatrenia považuje za realistické a dostatočné a rozhodnúť, či vláde dáva mandát na jeden rok pokračovať v ich realizácii. „Hlasovanie o dôvere je preto prevzatím politickej zodpovednosti Národnej rady SR za stav verejných financií. Ak parlament vláde dôveru vysloví, dáva tým súhlas nielen s doterajším postupom, ale aj s plánom ďalších opatrení na riešenie nadmerného zadlženia,“ doplnila rozpočtová rada.

Poslanci zo Strany vidieka by mali vládu podržať, vyjadrili sa aj k stanovisku RRZ

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka by mali zahlasovať za vyslovenie dôvery vláde. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Romana Malatinca (nezaradený) zo Strany vidieka.

„My sme to prechádzali na predsedníctve a myslím, že Strana vidieka podporí aktuálnu koalíciu,“ uviedol pre novinárov v parlamente.

Vyjadril sa aj k stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej by sa mal parlament na schôdzi k návrhu na vyslovenie dôvery vláde zaoberať aj plánom ďalšieho postupu pri znižovaní dlhu SR. Malatinec predpokladá, že diskusia na túto tému sa rozvinie. „Treba sa tým zaoberať, pretože dlh narastá,“ okomentoval.

Remišová: Fico sa chcel do poslednej chvíle vyhnúť diskusii v NR SR

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa do poslednej chvíle snažil vyhnúť parlamentnej diskusii o vlastných zlyhaniach. Myslí si to opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Upozornila pri tom na to, že vláda požiadala parlament o dôveru až teraz, aj keď jej táto povinnosť po prekročení hranice verejného dlhu vznikla na jeseň minulého roka.

„Je šialené, že Ficovej vláde musí význam slov ‚bez zbytočného odkladu‘ vysvetľovať až Ústavný súd. To, že Robert Fico bol schopný dlhé mesiace vládnuť bez legitimity, nie je prekvapujúce. Jeho suita sa totiž od začiatku nevenuje ničomu inému než ochrane vlastného gangu pred spravodlivosťou – aj za cenu ohýbania zákonov, oslabovania právneho štátu a rozvratu bezpečnosti na Slovensku,“ skonštatovala Remišová.

Hlasovanie o dôvere nebude podľa jej slov len technickou formalitou. „Každý poslanec, ktorý podrží Ficovu vládu, sa podpisuje pod chaos, brutálnu korupciu, úpadok a cynické ožobračovanie ľudí. Podpisuje sa pod vládu, ktorá ničí dôveru v spravodlivosť, likviduje ekonomickú perspektívu a robí z našej krajiny nedôveryhodného partnera v zahraničí,“ okomentovala.

PS: Vláda by ďalej konala protiústavne, ak by nebolo nálezu ÚS

Vláda požiadala parlament o dôveru len vďaka Ústavnému súdu (ÚS) SR. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR a líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka. Myslí si, že ak by súd v stredu (17. 6.) nevydal výklad k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, kabinet by ďalej konal protiústavne a nepožiadal by o dôveru.

„Keby nebolo nálezu ÚS, tak by vláda Roberta Fica (Smer-SD) naďalej konala protiústavne a porušovala ústavný zákon. Je to len vďaka ÚS, že teraz vedia aj tí menej chápaví z radov vládnej koalície, čo to znamená bezodkladne,“ poznamenal Šimečka počas rozpravy v pléne.

Hlasovanie podľa neho nie je len formalitou. „Nehlasujeme len o dôvere štvrtej Ficovej vlády, ale keďže v stredu bolo 20 rokov od volieb, po ktorých Smer prvýkrát zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet Smeru za celé toto vládnutie,“ komentoval.

Šimečka zároveň kritizoval, že premiér vystúpil v rozprave a následne zo sály odišiel. „Ukazuje to, s akým pohŕdaním táto vláda pristupuje k parlamentu aj ku svojej ústavnej povinnosti,“ povedal novinárom v NR SR. Predpokladá, že koaliční poslanci vládu pri hlasovaní podržia a parlament jej vysloví dôveru. „Dôveru poslancov budú mať, ale nemajú dôveru občanov,“ dodal.

Premiér sa podľa Hnutia Slovensko iba vyhovára na predchodcov a klame

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa pri obhajobe svojej vlády pri konsolidácii verejných financií stále iba vyhovára na predchádzajúce vlády a opakuje rovnaké klamstvá o súčasnej opozícii. V parlamente má podchytených 78 koaličných poslancov, preto jeho vláda získa dôveru, aj keď už dávno nemala byť vo funkcii. Počas mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR k žiadosti o vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s vysokým verejným dlhom to vyhlásili predstavitelia opozičného Hnutia Slovensko.

Pri svojom vystúpení v úvode schôdze bol premiér podľa Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko – Za ľudí) „tragicky nepripravený“. „On hovoril dookola tie isté klamstvá, ktoré počúvame tri roky, ale on vlastne ani nič iné nemá. On môže opakovať len tie dookola otrepané mantry o tom, aké boli financie, ktoré zdedil. Ale po troch rokoch sa ide vyhovárať na Matoviča, Hegera, Ódora, na Radičovú, na matku Terezu alebo na koho?,“ vyhlásil opozičný poslanec.

Poukázal na to, že Fico síce hovorí o rozvrátených verejných financiách, ale ministri si schválili dvojnásobný plat, premiér má doživotnú rentu a štát platí aj rôznych rodinných príslušníkov predstaviteľov koalície. „To, že žiada o dôveru, je správne, pretože oni zničili Slovenskú republiku,“ konštatoval Jakab.

Líder hnutia Igor Matovič pripomenul, že počas prvých rokov vlád, ktorých bol súčasťou a ktoré čelili viacerým krízam, vzrástol čistý dlh Slovenska o 12 miliárd eur. Súčasná vláda ho však za rovnaký čas navýšila až o 20 miliárd eur napriek tomu, že sa snaží o konsolidáciu verejných financií. Za toto by sa mal Ficov kabinet zodpovedať.

„Samozrejme, že majú 78-čku, lebo Fico si kúpil vernosť poslancov. Neverných dal na ministerstvá, aby tam mohli vo veľkom rozkrádať, vieme, čo sa deje na ministerstve pána Migaľa aj pána Huliaka. A tým pádom 78-čku si tu stráži a tá ho podrží. Ale ak by to malo byť spravodlivé, tak dávno by už vo vláde neboli,“ dodal Matovič.

Horecký: KDH bude proti vysloveniu dôvery vláde, je totiž brzdou rozvoja

Poslanci Národnej rady (NR) SR za opozičné KDH budú hlasovať proti vysloveniu dôvery vláde. Novinárom to vo štvrtok povedal Ján Horecký (KDH). Vláda sa podľa neho chce držať pri moci za každú cenu a dokáže sa dohodnúť iba na svojich záujmoch. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) vyčíta, že pohŕda ústavnými princípmi, hoci sa chcel v minulosti stať sudcom Ústavného súdu SR. Vláda je podľa Horeckého brzdou ekonomiky a rozvoja krajiny.

„Očakávame výsledok, že táto vláda chce držať koalíciu pokope a seba pri moci za každú cenu. Vidíme to pri tom, ako obsadzovali posty ministrov, na čom sa dokážu a nedokážu dohodnúť. Dokážu sa dohodnúť iba na svojich partikulárnych záujmoch a nie potrebách občanov Slovenskej republiky. Preto bude KDH zásadne proti vysloveniu dôvery vláde Slovenskej republiky,“ vyhlásil Horecký.

Pripomenul, že keď sa chcel stať v roku 2019 Fico ústavným sudcom, vyhlasoval, že ako politik a premiér presadzoval a chce presadzovať ústavné princípy SR. Poslanec preto premiérovi vyčíta, že k elementárnej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona požiadať o dôveru vláde z dôvodu prekročenia dlhovej brzdy pristúpil až potom, keď prišlo uznesenie Ústavného súdu.

Fico sa podľa Horeckého nespráva ako niekto, kto by mohol byť ústavným sudcom, ale ani premiérom SR. „Vo svojom úvodnom príhovore dokázal jedine opäť to, čo vždy – vyhovárať sa na predchádzajúce vlády,“ povedal s tým, že táto vláda zadlžuje Slovensko oveľa rýchlejšie ako predchádzajúce vlády. Premiér sa vo svojom vystúpení v pléne podľa Horeckého navážal do bývalých vlád a opozície a ani vecne nepožiadal o dôveru. „Nepovedal nič, čím by sa túto dôveru usilovať si zaslúžiť,“ povedal.

Horecký pripomenul, že na Slovensku je dnes verejný dlh na úrovni 61 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 84 miliárd eur. „Do konca volebného obdobia dlh Slovenskej republiky narastie o 20 miliárd eur. Na konsolidácii táto vláda vybrala od občanov, zamestnávateľov a podnikateľov takmer 12 miliárd eur,“ uviedol. „Táto vláda je brzdou ekonomiky a rozvoja Slovenskej republiky, preto budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery vláde,“ uzavrel.

Richter predpokladá, že parlament vláde vysloví dôveru

Národná rada (NR) SR by mala vláde vysloviť dôveru. Predpokladá to šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru-SD Ján Richter. Myslí si, že za návrh zahlasujú všetci poslanci podporujúci koalíciu.

„Vládu už pri samotnom schvaľovaní návrhu na mimoriadnu schôdzu podporilo 78 poslancov, to znamená všetci, ktorí podporujú vládu. Preto reálne predpokladáme, že záver tejto mimoriadnej schôdze bude o tom, že vláda bude mať vyslovenú podporu a bude môcť dokončiť mandát, ktorý má,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Richter zároveň zdôvodnil aj skrátenie rozpravy na 12,5 hodiny, ktoré parlament schválil na jeho návrh. Pripomenul, že v NR SR vo februári prebiehala diskusia o odvolávaní vlády a poslanci vláde hlasovaním vyjadrili dôveru. „Sme toho názoru, že od februára sa nič rapídne nezmenilo na tom, aby bolo potrebné niekoľko dní hovoriť o všetkom možnom, len možno nie o merite veci, ktorým je vyslovenie dôvery vláde ako takej,“ argumentoval.

Štefančík: Vláda o dôveru žiadala rýchlo, aby ústavný súd nemohol ďalej konať

Vláda SR konala podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka pri žiadaní o vyslovenie dôvery v parlamente rýchlo, aby Ústavný súd SR nemohol konať, ak by si neplnila ústavné povinnosti. Politológ tak reagoval pre TASR na otázku, prečo kabinet Roberta Fica (Smer-SD) požiadal o vyslovenie dôvery na druhý deň od zverejnenia rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že tak má urobiť. Štefančík si zároveň myslí, že vláda dôveru získa.

„Nakoniec, táto vláda má stále podporu väčšiny v parlamente a nepredpokladám, že ani tí pôvodne rebelujúci poslanci, alebo dnes už ministri, by chceli položiť túto vládnu koalíciu. Pretože by vznikla mimoriadne nestabilná situácia, ktorá by mohla vyústiť do predčasných volieb. A myslím si, že nikto z poslancov ani ministrov, respektíve zástupcov vládnej koalície nechce, aby sa voľby konali v nejakom predčasnom termíne,“ vyhlásil Štefančík.

Politológ si myslí, že niekoľkomesačné nesplnenie si ústavnej povinnosti vlády požiadať o dôveru môže byť spojené s obavou, či dôveru v parlamente dostane. „Počas uplynulých mesiacov sme videli celkom turbulentnú situáciu vo vládnej koalícii. Z poslaneckých klubov odchádzali niektorí poslanci, žiadali nové ministerstvá, respektíve žiadali posty ministrov, aj napriek tomu, že neboli zástupcovia konkrétnych politických strán, ktoré prešli voľbami, ale dostali sa do parlamentu na kandidátke iných politických strán,“ poukázal. Môže za tým byť aj isté pohŕdanie legislatívou. Štefančík pochybuje, že by vláda nevedela, že má o dôveru žiadať bezodkladne.