Ministerstvo naďalej trvá na tom, že voči  policajtom, ktorým bolo vznesené obvinenie, postupovalo zákonným spôsobom, keď rozhodlo o ich dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a to bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zákonnosť tohto postupu napokon potvrdzuje aj nedávny rozsudok Správneho súdu v Bratislave, sp. zn.: 5S/43/2024 zo dňa 14.05.2026, ktorý za výnimku z povinnosti žiadať Úrad na ochranu oznamovateľov o súhlas považuje aj dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby z dôvodu vznesenia obvinenia policajtovi. Podľa názoru súdu je v tomto prípade založený obligatórny postup prvostupňového orgánu. Citujeme:  „Z uvedeného analogicky vyplýva aplikácia výnimky na vyžiadanie súhlasu UOO aj v prípade policajta, pokiaľ by bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (…) Kumulatívne naplnenie pojmových znakov inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. by zakladalo obligatórny postup prvostupňového orgánu spočívajúci v realizácii tohto dočasného personálneho opatrenia.” Vyššie označený rozsudok Správneho súdu v Bratislave sa pritom odvoláva na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 220/2025-22 zo dňa 27.03.2025, bod 28, že „zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.”

Zdôrazňujeme, že ministerstvo vždy v konkrétnej veci rešpektuje záväzný právny názor súdu, avšak rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2025 vydaný vo veci žalobcu Pavla Ďurku sa javí byť v kontexte vyššie uvedený právnych názorov právnym excesom.

Odbor strategickej komunikácie Kancelárie ministra vnútra SR.