Môj profil 
Predplatné
Slovenská republika je podľa hlavy štátu právnym štátom a základné inštitúcie fungujú, podotýka však, že mnohokrát problematicky pokiaľ ide o vymožiteľnosť práva či zlyhania jednotlivcov.
Čaputová tvrdí, že sa na Slovensku veľakrát nedarí bojovať s korupciou či so zlyhaniami mocných tak efektívne, akoby sme si želali. “Dúfam, že nastane postup k lepšiemu. Čo vnímam ako cenné, je zrelosť občianskej spoločnosti. Na Slovensku máme uvedomelú občiansku spoločnosť, ktorá reflektuje verejné dianie a veľmi pokojným spôsobom,” vyhlásila.
Vyzvala, aby ľudia nestrácali dôveru v predstaviteľov súdov, prokuratúry a polície, pretože nezlyhali všetci. “Je tam veľa kvalitných profesionálov, ktorí robia dobrú prácu,” podotkla. Justičný systém na Slovensku vykazuje podľa prezidentky viaceré deficity. Krajina má síce silno vybudovanú nezávislú justíciu, ale nie je to kompenzované silným zodpovednostným systémom.
“Dôležitosť disciplinárneho súdnictva a profesijnej etiky, to je to, čo na úrovni súdov či prokuratúry nefunguje tak kvalitne, aby tieto subjekty boli schopné očistiť samé seba od ľudí, ktorí robia týmto orgánom zlé meno,” priblížila.
Zmien za 27 rokov existencie Ústavy SR bolo, ako tvrdí, veľmi veľa a viaceré zmeny mali mať skôr zákonnú než ústavnú úpravu. Ústava by mala podľa Čaputovej mať väčšiu stabilitu. Za jednu z najvýznamnejších zmien však považuje novelu z roku 2001, ktorá sa týkala vstupu Slovenska do širších štruktúr Európskej únie (EÚ) a NATO.
“Táto zmena konštituovala aj Súdnu radu, verejného ochrancu práv, vyjasnila niektoré kompetencie Ústavného súdu SR. Z tohto hľadiska to bola zmena ústavy, ktorá bola obsiahla i závažná svojím významom,” povedala prezidentka. Odmieta tvrdenia, že sa Ústava SR po vstupe krajiny do EÚ stala len formálnym dokumentom. “Nemyslím si to. Ústava SR je stále základným zákonom suverénneho štátu. Obsahuje nesmierne veľa dôležitých ustanovení, ktoré hovoria napríklad o deľbe moci, vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými orgánmi verejnej, či obsahuje katalóg základných práv a slobôd,” vysvetlila.
Právomoci prezidenta považuje za dostatočné a myslí si, že nie sú slabé. “Kde vidím väčší problém, je skôr ich výklad, aplikácia alebo sporná interpretácia, napríklad menovacích právomocí prezidenta,” podotkla. To, kde by videla úvahu rozširovať právomoci prezidenta, je vetovacia právomoc.
Čaputová rešpektuje, že v slovenskej ústave je manželstvo definované výlučne ako zväzok muža a ženy. Nemyslím si ani, že je to potrebné meniť. “Iná vec je však upraviť práva členov LGBTI komunity v zmysle väčšej právnej istoty, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej dokumentácii, dedeniu a iných právnych náležitostí. Tie by mohli byť upravené v zákonnej norme cez registrované partnerstvá,” podotkla.
Nevidí však dôvod ani na to, aby bolo v ústave zakotvené pravidlo, že adoptovať deti si môžu len heterosexuálne páry.
.JPG)
.jpg)
