Zulehner: Cirkev potrebuje reformu von do sveta

Varšava 25. apríla 2018 (HSP/KAP/Foto:Wikipedia)

V súčasnej „dramatickej prechodnej dobe“ katolíckej cirkvi v Európe treba „odolať pokušeniu iba redukovať tradičnú prevádzku cirkvi“. Viedenský teológ pastorácie a religionistický sociológ Paul M. Zulehner odporúča skôr nové „aggiornamento“ v zmysle Druhého vatikánskeho koncilu a aj pápeža Františka.

„Prvá otázka pre Cirkev na ceste do novej budúcnosti znie: Aká situácia je vo svete, a s človekom? Aká je jej nádej a radosť, jej smútok a strach? Aké nové šance by sa tým mohli objaviť pre Cirkev pokonštantínskej éry poznačenú stratou moci,“ naskicoval Zulehner v prednáške s názvom „Nové mechy pre mladé víno“ v piatok na kongrese „Solidarity within Europe“, ktorý sa konal 20. až 22. apríla vo Varšave.

Zulehnerova hlavná téza a apel znel: „Preč od vnútro-cirkevného spájania síl na zachovanie miznúceho status quo a nasmerovanie sa na dnešný svet a jeho mnohoraké výzvy. Reformy, ktoré sa dnes realizujú, nezasahujú dosť ďaleko a zostávajú poplatné starej ére,“ konštatoval teológ. „Súčasné štruktúrne reformy mnohých diecéz iba vo vnútri cirkvi spájajú sily, prebieha istý druh cirkevnej implózie. Osud sveta a ľudí sa pritom stráca z pohľadu. Cirkev, ktorá sa zaoberá sama sebou, ochorie,“ odvolal sa Zulehner na slová pápeža Františka.

„Roma locuta, causa finita“ je passé

Pápež okrem svojho častého volania Cirkvi na okraje spoločnosti, nanovo zameral aj cirkevné smerovanie, ako poukázal Zulehner. Vzhľadom na decentralizáciu badá „hlboko siahajúcu premenu“ a hovorí: „Pápež je presvedčený, že Duch Svätý nepôsobí len v Ríme. Citoval už vo svojom vládnom vyhlásení – v apoštolskej exhortácii „Evangelii gaudium“ z novembra 2013 až 40 krát z regionálnych biskupských konferencií. A v r. 2019 Františkom zvolaná Synoda o Amazónke zrejme rozhodne o ordinovaní ženatých kňazov. Pápež – ako Zulehner prorokuje – zhromaždeným biskupom Amazónky povie: „Keď ste sa dostatočne modlili a postili a považujete toto rozhodnutie za správne a potrebné, tak to urobte.“ To povzbudí aj iné biskupské konferencie k ďalším reformám, predpokladá Zulehner. Stará veta „Roma locuta, causa finita“ (Rím rozhodol, vec je vybavená) už neplatí, všeobecná Cirkev sa tak učí synodalite a subsidiarite.

A ešte rozhodnejším vzhľadom na svetové poslanie Cirkvi je, že pápež František presúva aj dôrazy v kultúre pastorácie: „Dôraz sa presúva od hriechu na ranu, od moralizovania na uzdravovanie. Cirkev už nevovádza človeka do súdnej siene, ale do poľnej nemocnice,“ použil Zulehner obraz pápeža. „Už sa neaplikuje cirkevný zákon na všetkých bez rozdielu. A keď zákon v jednotlivom prípade škodí, prichádza milosrdenstvo ako dokonanie zákona a Božej spravodlivosti.“

Odložiť „staré mechy“.

Konštantínska éra Cirkvi (rímskym cisárom Konštantínom sa začalo v Európe úzke spojenie trónu a oltára) sa teraz končí, byť kresťanom sa pre človeka stáva voľbou namiesto nevyhnutným osudom, ako vyhlásil Zulehner. Už nestačia kultúrne tradície, ale sú potrebné atraktívne „mimoriadne prémie“, ktoré jasne ukazujú, prečo je Evanjelium pre osobný a spoločenský život ziskom.

Samozrejme sú ešte boje o návrat a je tu aj rastúci odpor proti cirkevnému kurzu pápeža Františka – čomu Zulehner čelí medzinárodnou iniciatívou solidarity s pápežom www.pro-pope-francis.com.

„Starými a potrhanými“ nazýva teológ „mechy – ako hierarchické štruktúry, klerikalizmus, strach pred ľudskými právami, zastarané obrazy úloh pohlaví a protifeministická rodová ideológia. A pred-modernou je v neposlednom rade aj vzťah k mnohorakým podobám sexuality a lásky medzi rôznymi pohlaviami.“ Ako by mohlo vyzerať „mladé víno“, ktoré treba naplniť do „nových mechov“ opisuje teológ nasledovne:

„Cirkev by mohla pôsobiť uzdravujúco protikultúrou dôvery v strachom poznačených západných kultúrach, ktoré majú sklon k opevňovaniu sa – medzinárodnú solidaritu nahradil nacionalizmus a aj sloboda ako druhá veľká hodnota Európy je ohrozená. S Bohom spojená z jeho Ducha žijúca Cirkev by však mohla prispieť k uzdraveniu duše Európy,“ rozvinul svoju víziu Zulehner.

Vo svete sa máme starať o všetko

Ku kresťansky motivovanej kultúre patrí veriace vedomie jednoty stvorenstva, jeden svetový dom,“ uviedol teológ ďalej. „Ak je iba jeden Boh, tak je každý jedným z nás,“ spája teológ vieru v jedného Boha s nemeniteľnou ľudskou dôstojnosťou. „Keď sa päťročné utečenecké dieťa Aylan Kurdi utopí v Egejskom mori, utopí sa jeden z nás a atómová katastrofa z Fukušimy jasne ukazuje – ak jeden úd nielen v spoločenstve, ale v ľudstve trpí, tak trpia všetci s ním.“

Ďalšie prednášky na kongrese sa týkali úlohy Cirkvi v dnešnom Poľsku, otázky migrácie z kresťanského hľadiska a vízie novej Európy. Hovorilo sa aj o nacionalistických a populistických tendenciách v rôznych krajinách.