Spomenuté podnecovanie v podobe šírenia informácií, ktoré by mohli spôsobiť obavy u verejnosti alebo nepokoje, sa týka vyjadrení na facebookovej stránke jej strany po tom, ako ju aj ďalších popredných predstaviteľov strany zadržala armáda. Obvinenia súvisiace s koronavírusom sa zase týkajú kampane pred voľbami z minuloročného novembra.

Rozhodnutie súdu oznámil nemenovaný právny úradník, ktorý trval na anonymite zo strachu, že ho potrestajú úrady. Procesy s bývalou líderkou sa konajú za zatvorenými dverami a jej právnici, ktorí boli jediným zdrojom informácií o pojednávaniach, v októbri dostali súdny zákaz zverejňovať informácie.

V súvislosti s podnecovaním odsúdili aj bývalého starostu mesta Nepjito Myoa Aunga a bývalého prezidenta Wina Myinta, ktorí dostali tresty odňatia slobody na dva a štyri roky.

Stíhanie Su Ťij je široko vnímané ako snaha o jej diskreditáciu a zabránenie jej v kandidatúre v ďalších voľbách. Mjanmarská ústava zakazuje komukoľvek, koho po odsúdení pošlú do väzenia za trestný čin, aby bol vo vysokom úrade alebo sa stal poslancom. Laureátka Nobelovej ceny za mier čelí obvineniam z nelegálneho zaobstarania vysielačiek, porušenia zákona o štátnych tajomstvách a údajne až šiestim obvineniam z korupcie. V utorok 14. decembra by mal súd tiež vyniesť rozsudok v prípade ďalšieho obvinenia z porušenia pandemických opatrení.

Vojenský prevrat sa v Mjanmarsku odohral 1. februára. Zosadeniu vlády Su Ťij predchádzali spomenuté voľby, v ktorých zvíťazila jej Národná liga pre demokraciu (NLD). Armáda však výsledok spochybňovala. Vládu obvinila z volebného podvodu a nečinnosť pri jeho riešení označila za dôvod prevzatia moci. Armáda okrem Aun Schan Su Ťij a Wina Myinta zatkla ďalších členov vlády aj vládnej strany.

Prevrat vyvolal protesty v mestách po celom Mjanmarsku, ktoré pokračovali aj napriek násilnému zásahu orgánov. Pouličné demonštrácie postupne oslabili, junta však čelí menšiemu ozbrojenému povstaniu oponentov v mestských aj vidieckych oblastiach. Aj desať mesiacov po prevrate zostáva odpor proti vojenskej vláde silný. Verdikt voči Su Ťij by mohol podnietiť ďalšie napätie.

V nedeľu sa uskutočnili protestné pochody proti vojenskej vláde, ktorých účastníci vyzývali na prepustenie bývalej líderky a ďalších členov jej vlády. Do pochodu zhruba 30 mladých ľudí v Rangúne vrazilo vojenské auto, pričom podľa nepotvrdených správ najmenej traja demonštranti zomreli.

OSN a Británia odsúdili verdikt proti Aun Schan Su Ťij

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová odsúdila v pondelok verdikt mjanmarskej vojenskej junty, ktorá tamojšiu líderku a nositeľku Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij odsúdila v pondelok na štyri roky väzenia za podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel. Informovala o tom agentúra AFP.

Rovnaký verdikt za tie isté obvinenia si vypočul aj zosadený prezident Mjanmarska Win Mjin.

“Odsúdenie po podvodnom a tajnom procese pred vojensky kontrolovaným súdom nie je nič iné než odsúdenie politicky motivované,” uviedla vo vyhlásení Bacheletová.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová zase v reakcii na verdikt proti Su Ťij uviedla, že tento trest odňatia slobody je “ďalším desivým pokusom v snahe mjanmarského vojenského režimu potlačiť opozíciu, ako aj slobodu a demokraciu”. “Spojené kráľovstvo vyzýva mjanmarský režim, aby prepustil politických väzňov, zapojil sa do dialógu a umožnil návrat k demokracii. V dôsledku svojvoľného zadržiavania zvolených politikov hrozia len ďalšie nepokoje,” dodala.

Verdikt predtým odsúdila i ľudskoprávna organizácia organizácia Amnesty International, ktorá obvinila mjanmarskú juntu z pokusu “zlikvidovať opozíciu a udusiť slobody v Mjanmarsku” za pomoci vznášania “falošných obvinení”.