Najmenšia veľká mačka sveta je stále opravená tajomstvami. Jeho horné očné zuby sú k pomeru lebky najväčšie z mačkovitých šeliem, môžu dosiahnuť dĺžku až 4,4 cm. Čeľuste môže otvoriť širšie ako ktorákoľvek iná mačka. Má široké laby s vysoko pohyblivými kĺbmi, najdokonalejšiu lezeckú techniku a najdlhší pomer chvosta k telu spomedzi všetkých mačiek.  Najkrajšia mačkovitá šelma Národnej zoo Bojnice – leopard obláčkový.

Leopard obláčkový (Neofelis nebulosa) je najmenším zástupcom veľkých mačkovitých šeliem. Druhové meno – „obláčkový“ dostal podľa prekrásnej kresby srsti, ktorá vytvára nepravidelné tmavé škvrny s čiernym ohraničením v tvare obláčikov. Napriek tomu, že má dlhé aj viac ako 1 meter a skostnatelú jazylku, (čo má za následok, že na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať), je zaradený do skupiny veľkých mačiek.  Má široké laby s vysoko pohyblivými kĺbmi, vďaka čomu sa dokáže šikovne pohybovať na stromoch. Dokonale sa prispôsobil životu v korunách stromov, aj preto má najdokonalejšiu lezeckú techniku spomedzi všetkých mačiek. Napriek tomu prevažne loví na zemi, jeho korisťou sú rôzne cicavce ako dikobrazy a kopytníky, ale aj ryby a vtáky. Z primátov sa zameriava na lov  makakov a gibonov.

Táto malá ale robustná šelma má pomerne veľkú hlavu, krátke končatiny, predĺžené telo a výrazne dlhý chvost. Dĺžka jeho tela môže byť 110 cm a chvostu až 91 cm. Hmotnosť dospelých jedincov sa pohybuje od 11 – 23 kg, pričom samce môžu byť až o tretinu väčšie ako samice. V pomere k veľkosti lebky má zo všetkých mačiek najdlhšie očné zuby (špicáky) – môžu byť dlhé viac ako 4 cm a nápadne pripomínajú vyhynuté šablozubé mačkovité šelmy (Smilodon, Amphimachairodus, Thylacosmilus, Anachlysictis, Hoplophoneus), ktoré našu planétu obývali pred desiatkami tisíc až niekoľkými miliónmi rokmi. Leopardy obláčkové sa odštiepili od zbytku veľkých mačiek už pred 6,4 miliónmi rokmi (vo vrchnom miocéne). Lebka leopard obláčkového má podlhovastý tvar, čo ju odlišuje od lebiek ostatných malých mačiek. V pomere k veľkosti lebky má  zo všetkých mačiek práve leopard obláčkový najdlhšie očné zuby, ktoré pripomínajú vyhynuté šabľozubé šelmy. Uľahčujú mu zabitie ulovenej koristi, ale slúžia mu aj k jej uchopeniu a šplhaniu v korunách stromov.  Medzi očnými zubmi a premolármi má z dôvodu absencie prvého premolára (črenového zubu) širokú medzeru, čo mu umožňuje dosiahnuť silné a hlboké uhryznutie.  Tento určujúci znak má rovnaký ako mali prehistorické šablozubé mačky, takže je právom označovaný ako novodobý „šablozubec”.

Hoci domovom tejto malej veľkej mačky sú predovšetkým tropické dažďové pralesy štátov južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie ako sú India, Čína, Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko a Thajsko, v Nepále a Bhutáne obýva aj suché podhorské lesy do nadmorskej výšky až 2500 metrov. Najväčšou hrozbou pre tento druh leoparda je ničenie jeho biotopov a ilegálny lov. Vyhľadávané sú jeho kožušina, ale aj kosti, orgány a zuby, ktoré sú používané v tradičnej čínskej medicíne. Hoci prvýkrát túto krásnu mačku popísal britský lekár a prírodovedec  William Griffith (4.3.1810 – 9.2.1845) už v roku 1821, o jeho biológii, ekológii a etológii chýbali dlhé desaťročia dostatočné informácie.

Mačkovité šelmy patria v celosvetovom meradle medzi extrémne ohrozenú skupinu zvierat. Až do roku 2007 boli biológovia presvedčený, že leopard obláčkový má 4 poddruhy – v Číne, v Nepále, na Sumatre a Borneu a štvrtý na Tchaj-wane, kde ho však ľudia vyhubili, pretože sa stal obľúbenou korisťou pašerákov a lovcov kožušín. Po kombinácii molekulárne-fylogenetických analýz reťazca génov s analýzou kresby srsti sa ukázalo, že v juhovýchodnej Ázii žijú v skutočnosti dva odlišné druhy. Leopard obláčkový (Neofelis nebulosa) a leopard Diardov (Neofelis Diardi), žijúci na ostrovoch Borno, Sumatra a Batu.

Vo svetových zoologických záhradách dnes žije menej ako 300 jedincov, v Európe ho chová 33 zoo v počte asi 110 exemplárov. Národná zoo Bojnice vstúpila do európskeho záchranného programu EEP dovozom prvého samca, ktorého sme doviezli zo Zoo Ústí nad Labem 4.6.2015. Záchranný program koordinuje anglická zoo v Port Lympne. Na Slovensku môžete tento chovateľsky náročný druh vidieť iba v Národnej zoo Bojnice.

Jaroslav Slašťan, Národná zoologická záhrada Bojnice.