Annan pôsobil vo funkcii generálneho tajomníka OSN v rokoch 1997-2006. Za svoje humanitárne aktivity získal v roku 2001 Nobelovu cenu mieru. Neskôr pôsobil na poste osobitného vyslanca svetovej organizácie pre Sýriu a stál na čele úsilia nájsť mierové riešenie sýrskeho konfliktu.

„Dnes trúchlime nad stratou veľkého muža, vodcu a vizionára,“ uviedla na sociálnej sieti Twitter Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Kofi Atta Annan bol ženatý a mal tri deti. Narodil sa 8. apríla 1938 vo vtedajšej britskej kolónii Ghana. Študoval na univerzite v Ženeve vo Švajčiarsku, kde získal diplom inžiniera ekonómie, neskôr získal manažérsky diplom Massachusettského technologického inštitútu v americkom Bostone. Od roku 1962 zastával Annan v OSN mnohé významné pozície, poslednou bola funkcia námestníka generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie.

Za generálneho tajomníka OSN ho zvolilo Valné zhromaždenie OSN na návrh Bezpečnostnej rady OSN v decembri 1996 na päťročné funkčné obdobie. Annan bol v poradí siedmym generálnym tajomníkom OSN, ale prvým, ktorého zvolili z radov zamestnancov tejto inštitúcie. Úradu sa ujal 1. januára 1997 po Egypťanovi Butrusovi Butrusovi-Ghálím. Annanovo druhé funkčné obdobie na poste šéfa OSN začalo plynúť 1. januára 2002 a skončilo sa 31. decembra 2006.

Jeho prioritou vo funkcii generálneho tajomníka OSN bola revitalizácia organizácie pomocou komplexných reforiem – programov posilnenia tradičnej práce OSN v oblastiach vývoja a udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti, posilnenia ochrany ľudských práv, právneho štátu a rovnosti, ako aj tolerancie a ľudskej dôstojnosti zachytených v Charte OSN. Kofi Annan chcel oživiť dôveru verejnosti v OSN prijatím nových partnerov.

V apríli 2000 vydal Správu milénia nazvanú Sme ľudia: Úloha OSN v 21. storočí, v ktorej apeloval na členské štáty OSN, aby sa zamerali na odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti, zlepšenie vzdelanostnej úrovne, na boj proti AIDS, ochranu životného prostredia a ochranu ľudí pred konfliktami a násilím. Táto správa vytvorila základ pre spoločnú deklaráciu prijatú hlavami štátov a vlád na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri 2000.

Za prácu v prospech lepšie organizovaného a mierového sveta získal generálny tajomník OSN Kofi Annan 10. decembra 2001 Nobelovu cenu za mier. V roku 2003 mu udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V januári 2007 získal švédsku Cenu Olofa Palmeho 2006 za úsilie o ochranu ľudských práv, mieru a bezpečnosti a v septembri 2007 si vo Viedni prevzal z rúk rakúskeho prezidenta Heinza Fischera vysoké štátne vyznamenanie, Veľký zlatý rad za zásluhy o Rakúsku republiku. Dňa 11. októbra 2008 v nemeckom meste Münster dostal Cenu vestfálskeho mieru, ktorú mu udelili za celoživotné dielo.

Bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan sa od januára 2008 zapojil do vyjednávaní o urovnaní krvavého konfliktu po prezidentských voľbách v Keni, kde zahynulo pri násilnostiach vyše 500 ľudí. Jeho ženevská organizácia Globálne humanitárne fórum skončila svoju činnosť k 31. marcu 2010 v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

Kofi Annan sa 24. februára 2012 stal novým spoločným vyslancom OSN a Ligy arabských štátov pre Sýriu. Mandát mu vypršal 31. augusta 2012. Svoj odchod z postu odôvodnil nedostatočnou podporou Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodného spoločenstva.

Predseda VZ OSN Miroslav Lajčák vyjadril hlboký zármutok nad úmrtím Kofiho Annana

Bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Kofi Annan, ktorý v sobotu zomrel vo veku 80 rokov, bol jedným z najuznávanejších diplomatov sveta, výnimočným štátnikom a vizionárskym zástancom multilateralizmu. Vyhlásil to predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN Miroslav Lajčák, ktorého správa o Annanovom úmrtí „hlboko zarmútila“.

Tlačovú agentúru TASR o tom informoval Lajčákov hovorca Brenden Varma.

Zosnulý držiteľ Nobelovej ceny mieru bol podľa súčasného šéfa VZ OSN človekom „pevne veriacim v dialóg a hlboko oddaným obrane mieru, rozvoja a ľudských práv“. „Svoj život zasvätil tomu, aby urobil tento svet lepším, pokojnejším a spravodlivejším miestom pre všetkých ľudí. V mnohom je symbolom zdieľaných hodnôt Organizácie Spojených národov,“ vyjadril sa Lajčák.

Annana podľa vlastných slov „podobne ako mnohí iní“ považoval za svoj „vzor a mentora“. Pripomenul, že s niekdajším generálnym tajomníkom OSN úzko spolupracoval počas svojho pôsobenia po boku osobitných vyslancov OSN pre Balkán Eduarda Kukana a Carla Bildta. „Dodnes obdivujem jeho múdre a vytrvalé vodcovstvo, bystrosť a charizmu,“ uviedol.

Politici o Kofimu Annanovi

Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že Annan bol inšpiráciou pre ňu i mnohých iných vzhľadom na „svoje myšlienky, pevné presvedčenie a, v neposlednom rade, charizmu“. Annan podľa nej formoval svetovú organizáciu „ako sotva niekto pred ním“, pričom „vedel, ako podnietiť nadšenie, najmä u mladých ľudí“. Bol to „pozoruhodný štátnik v službe svetového spoločenstva“, citovala kancelárku agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že „nikdy nezabudneme na jeho pokojný a rozhodný pohľad ani na jeho silu v zápasoch“.

„Bol titanom medzi svetovými štátnikmi, ktorý videl, čo je zlé, a napravil to,“ vyhlásil britský expremiér Gordon Brown. Jeho predchodca Tony Blair označil Annana za priateľa, ktorého naposledy videl len pred niekoľkými týždňami.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo vyhlásení napísal, že smúti za „úmrtím môjho starého priateľa a inšpirácie“. Dodal, že „najväčšie uznanie, aké môžeme prejaviť Kofimu Annanovi, je udržať jeho odkaz a ducha nažive. Nikdy to nebolo dôležitejšie ako v dnešnom svete.“

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na Twitteri uviedol, že Annanova „vľúdnosť by nikdy nemala byť omylom považovaná za slabosť“. „OSN a svet prišli o jedného zo svojich gigantov,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že bývalého generálneho tajomníka OSN obdivoval za múdrosť a odvahu, ako aj schopnosť robiť vyvážené rozhodnutia i za tých najnepriaznivejších okolností. Vyzdvihol tiež mimoriadny význam Annanovho „osobného príspevku k budovaniu mierového potenciálu OSN a vyriešeniu radu regionálnych konfliktov“.

Exprezident USA Barack Obama pripomenul zásluhy niekdajšieho šéfa OSN. „Kofi Annan bol diplomatom a ľudomilom, ktorý stelesňoval misiu Spojených národov tak, ako len málo iných ľudí,“ napísal vo vyhlásení s tým, že Annan sa nikdy neprestal usilovať o lepší svet.

Annanov nástupca na poste generálneho tajomníka OSN, juhokórejský diplomat Pan Ki-mun (2007-2016) uviedol, že na zosnulého sa nikdy nezabudne. „Na Annana sa bude vždy spomínať s úctou pre jeho víziu a odvahu udržiavať zásady a ideu Spojených národov“.

Verejnosť o Kofimu Annanovi

Nadácia Kofiho Annana vo vyhlásení spresnila, že ghanský diplomat „zomrel pokojne“ v nemocnici švajčiarskej Ženeve, kde v uplynulých rokoch žil. „Kdekoľvek bolo utrpenie alebo núdza, dostal sa tam a mnohých ľudí sa dotkol svojím hlbokým súcitom a empatiou. Nesebecky kládol na prvé miesto ostatných, vyžaroval skutočnú láskavosť, teplo a brilantnosť vo všetkom, čo robil,“ uviedla nadácia. Annan podľa nej „počas celého svojho života bojoval za spravodlivejší a pokojnejší svet“.

„Dnes trúchlime nad stratou veľkého muža, vodcu a vizionára… Dobre žitý život. Život hodný oslavovania,“ uviedla na sociálnej sieti Twitter Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

„Bol to jeden z najväčších diplomatov súčasnosti,“ povedal osobitný vyslanec OSN Peter Thompson pre spravodajskú stanicu Sky News.

Za „vodiacu silu Dobra“ označil Annana úradujúci generálny tajomník OSN António Guterres. „V mnohých ohľadoch bol Kofi Annan Organizáciou Spojených národov. Rástol v jej radoch, aby organizáciu s nevídanou dôstojnosťou a odhodlaním viedol do nového milénia,“ dodal Guterres vo vyhlásení.

„Šok a hlboký zármutok“ vyjadrilo združenie Elders (Staršinovia), elitná skupina bývalých lídrov založená bývalým juhoafrickým prezidentom Nelsonom Mandelom, ktorej bol Annan členom i predsedom. Vo vyhlásení združenie označilo Annana za „hlas veľkej autority a múdrosti na verejnosti i v súkromí“. Organizácia uviedla, že medzi posledné aktivity Annana patrili návštevy Juhoafrickej republiky a Zimbabwe.

Za „veľkého muža a drahého brata“ označil Annana predseda Komise Africkej únie, čadský diplomat Moussa Faki Mahamat.

„Medzinárodný vodca, múdry mentor, hodnotný radca, dobrý priateľ, vzor,“ uviedol v súvislosti s úmrtím Annana vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. „Nám v UNHCR a miliónom ďalších na celom svete bude veľmi chýbať,“ dodal.

Kofi Annan v roku 2001 získal Nobelovu cenu mieru za svoje humanitárne aktivity a pomoc pri revitalizácii OSN, na čele ktorej ako generálny tajomník stál v rokoch 1997-2006.

Predtým bol na čele mierových jednotiek OSN a pôsobil ako osobitný vyslanec v bývalej Juhoslávii, kde dohliadal na prechod správy Bosny a Hercegoviny z obranných síl OSN na jednotky vedené NATO, informuje spravodajská stanica Sky News.

Počas jeho funkčného obdobia na poste generálneho tajomníka OSN došlo k dvom najväčším zlyhaniam mierovej operácie OSN – ku genocíde v Rwande v roku 1994 a k masakre v bosnianskom meste Srebrenica v roku 1995. Svetovej organizácii predsedal Kofi Annan aj počas turbulentného obdobia vojny v Iraku či pandémie HIV.

V rozhovore pre BBC pri príležitosti jeho tohtoročných 80. narodenín Annan uznal nedostatky OSN s tým, že organizácia „môže by lepšia, nie je dokonalá, ale keby neexistovala, museli by ste ju stvoriť“.

„Som tvrdohlavý optimista, narodil som sa ako optimista a optimistom zostanem,“ dodal Kofi Annan.